Realistické RC modely

Biely C-130 Hercules (Moby Dick) čakajúci na svoju druhú šancu

Naposledy sme tento model spomínali koncom októbra (října) 2018 v súvislosti s haváriou iného Herculesa – 2-metrového, šedomodrého. Konkrétne v článku: Hercules je mŕtvy. Nech žije HERCULES!

Uviedli sme, ako sa Moby Dick napokon „ocitol“ u mňa a aj to, ako prebiehal jeho prvý (a zatiaľ jediný) krátky let.

V podstate to bol moment, kedy sme pochopili, prečo ho jeho predchádzajúci majiteľ vlastne predával.

Od tej doby Moby Dick absolvoval množstvo menších či väčších úprav až sa dostal do stavu, kedy vám ho môžeme ukázať podrobnejšie.

autor: Janko O.

Odkaz na článok Hercules je mŕtvy. Nech žije HERCULES!
 

Najdôležitejšie bolo „urobiť niečo“ s pohonom. Pôvodný pohon totiž neumožňoval modelu dosiahnuť dostatočnú rýchlosť. Alebo inak: pôvodné vrtule urýchľovali vzduch len na takú rýchlosť, že model sa aj s motormi na plný plyn pohyboval na hranici pádovej rýchlosti.

Predchádzajúci majiteľ síce v dobrej viere použil protibežné vrtule, ale zrejme z dôvodu obmedzeného sortimentu použil karbónové vrtule určené pre koptéry. Teda vrtule s malým stúpaním.

S tým máme „svoje skúsenosti“, pretože obdobne (nesprávne) sme postupovali pri výbere vrtúľ pre dvojmetrového šedo-modrého Herculesa a asi treba priznať „farbu“ - aj toto bola jedna zo „spolu-príčin“, ktoré zavinili jeho haváriu.

A tak sme začali hľadať vhodné (lepšie povedané vhodnejšie) vrtule. Chceli sme samozrejme použiť protibežné a tak padla voľba na značkové APC: dvojlisté 11x8, prípadne 12x8. Žiaľ 11x8 mali len „pravé“ a tak sme teda kúpili 12x8.

Medzitým skončila jeseň (podzim) a začala sa zima a my sme chceli vrtule vyskúšať. Ak nie priamo na modeli, tak aspoň na meracom „stande“. Ale počasie malo na vec diametrálne odlišný názor a tak sme nič neodskúšali .

Medzičasom však Miroslav na internete „narazil“ na 4-listé protibežné vrtule firmy Dynam rôznych rozmerov. Tradične – ten najvhodnejší rozmer nemali, alebo nemali kompletné „protibežné dvojice“. Cez to všetko Miroslav objednal protibežné 4-listé vrtule rozmeru 10,5x8.

Povedzme si rovno, že 4-listé by na Herculesa „pasovali“ lepšie ako 2-listé. Lebo Herculesy s 2-listými vrtuľami nikdy nelietali. Tie prvé C-130-ky mali vrtule 3-listé. Neskôr sa začali používať 4-listé a súčasné Herculesy majú vrtule 6-listé.

4-listé vrtule by síce boli fajn, avšak rozhodujúce slovo majú výsledky meraní.

A tak s prvými teplejšími jarnými dňami nadišiel čas aj na toto. Paradoxne rozhodujúcim parametrom nebol (statický) ťah, ale rýchlosť prúdu vzduchu za vrtuľami. A keď sme už boli pri tom, tak sme zmerali aj spotrebu (na jeden motor).

• Pôvodné (dvojlisté) vrtule (s priemerom 12 palcov) urýchlili prúd vzduchu na 16 m/s, pri spotrebe 32 Ampérov.

• Dvojlisté vrtule ASP 12x8 urýchlili vzduch už na 20 m/s, pri spotrebe 39 A.

• Štvorlisté vrtule Dynam 10,5x8 urýchlili vzduch až na 22 m/s, pri spotrebe 47 A.
   

Hoci spotreba 4-listej vrtule „vyskočila“ viac ako by nám mohlo byť milé, neprekvapilo nás to, pretože u viac-listých vrtulí je to skrátka tak. Na druhú stranu to bol ale prísľub dobrého ťahu a ak k tomu prirátame najvyššiu hodnotu rýchlosti prúdu vzduchu za vrtuľou, tak bolo rozhodnuté. Preto na nasledujúcich obrázkoch uvidíte na modeli nasadené práve tieto vrtule.

Ak vám tam chýbajú tie pekné chrómované vrtuľové kužele, ako na tomto obrázku:

tak je to tým, že tie majú výrezy na dva listy. Ak sa 4-listé vrtule osvedčia, dorobím výrezy na ďalšie 2 listy a kužele nasadím.

Tiež si na predchádzajúcej fotografii všimnite, že kolesá predného podvozku sú príliš vysunuté z trupu a navodzujú tak pocit rozprávky o chalúpke na „stračej nôžke“. Dosť nám to vadilo a tak predný podvozok dostal akési „integrované okolie“, do ktorého sa podvozok pri prepružení čiastočne zasúva.

Samo o sebe to pôsobilo trochu „surovým“ dojmom a tak sme TO „vykrášlili“ dvomi (červenými) „lyžinami“. Keď sa ma jeden nemodelársky kolega pýtal čo (a na čo) to je, tak sa mi znenazdajky z hlbín mojej pamäti vynoril (dobre znejúci) výraz: Stabilizačné vzpery MacPherson.

A keďže som sa pri tom tváril smrteľne vážne, uveril mi a tak teraz už nemôžem v žiadnom prípade „cúvnuť“ a výraz sa tak definitívne ujal .

Možno ste si na fotografii všimli, že model má niečo „medzi nohami“, vlastne medzi (zadnými) kolesami. Keď sa pozriete detailnejšie:

tak začnete mať pocit, že je vám to akési povedomé. Áno, je to upravený ultrazvukový merač vzdialenosti HC-SR04.

Naša úprava spočíva vo výraznom zvýšení citlivosti prijímacej časti, aby merač fungoval napr. aj nad pokosenou trávou. Merač spolupracuje s tzv. Steer modulom, ktorý slúži na to, aby „ušetril“ jeden kanál a súčasne ak sa model nachádza nad zemou (dráhou, trávou ...) vyššie ako je nastavená hodnota, tak servo riadenia predného podvozku je „znehybnené“, aby zbytočne „necvičilo“. Signál preň je odoberaný zo signálu smerovky s možnosťou nezávislého nastavenia neutrálu, výchyliek a zmyslu otáčania.

V ľavej prednej časti trupu sme dorobili vyklápacie dvierka – akúsi vodorovnú rampu:

cez ktoré sa do trupu vkladajú pohonné batérie: tri paralelne spojené LiPol 4S 2650mAh. Pôvodné riešenie od výrobcu, kedy sa batérie vkladali cez odnímateľnú prednú „masku“, sa nám javilo ako nevhodné. Obzvlášť preto, že maska je k trupu prichytená piatimi malými skrutkami

ktoré sa „radi strácajú“, obzvlášť v hustej tráve.

Doplnenie modelu o meranie rýchlosti v súčasnosti považujeme za samozrejmosť.

Hodnota rýchlosti letu je (okrem iného) využívaná v našom „Kibicovi“ a varovnom systéme (oboje spomínané v článku: Vízia 2019: Kibicovať a varovať). Tento náš varovný systém je akousi obdobou neslávne známeho systému MCAS firmy Boeing. Aj MCAS aj náš varovný systém má zabrániť nebezpečnému dvíhaniu predku lietadla v určitých situáciách. Rozdiel je však v tom, že MCAS „babre“ do riadenia, zatiaľčo náš varovný systém len varuje a rozhodnutie necháva na pilotovi.

V súčasnosti je model pripravený na svoju „druhú šancu“. Okrem dizajnových ale aj z funkčných dôvodov bol model „vyčačkaný“ zužujúcimi, či rozširujúcimi sa farebnými linkami (cevaro lines design), pričom tie na krídlach súčasne slúžia ako turbulátory.

Pri fotení na záhrade mi asistovali naši psíci: Bred a Eliška, tak ako na tejto fotografii:

Dobrovoľné „pózovanie“ obidvoch po chvíli prestalo baviť a tak sa Bredy odobral ku plotu, aby z diaľky sledoval dianie na miestnom kynologickom cvičisku:

Eliška sa zatiaľ išla poprechádzať po potôčiku, ktorý preteká cez našu záhradu: tmavý „pás“ v ľavej hornej časti fotografie:

Hercules zatiaľ nie je vybavený pozičným osvetlením, ale ako sme už dávnejšie spomenuli, to naše modely dostávajú za odmenu, či lepšie povedané, za zásluhy .

Komentáre: 2

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz