Dochriamaný Schwalbe (však nepodľahol paľbe)
Keď sa ma včera večer (môj mladší brat) Miroslav pýtal, či som bol lietať, tak som sa snažil vyjavenie krutej pravdy o havárii „Schwalbeho“ (Messerschmitt Me-262) zamaskovať inou - radoby pozitívnou správou: „Overil som platnosť piateho pravidla Modelárskych povier!“
Toto pravidlo hovorí: „Nechoď lietať viac ako raz v daný deň (napr. aj ráno, aj večer)“.
No a včera (štvrtok 6.9.2018) som bol lietať dvakrát: ráno aj večer.
A tak to aj dopadlo!
autor: Janko O.
Začnem trochu okľukou:
Odkaz na článok: Modelárske povery
Znenie piateho pravidla Modelárskych povier:
Neísť lietať viac ako raz v daný deň (napr. aj ráno, aj večer)
Legenda: O výsledku (úspechu) lietania rozhoduje, okrem množstva iných faktorov, šťastie - Šťastena. Tá (rovnako ako manželka) chápe modelárove potreby, avšak (rovnako ako manželka) nie je ochotná byť mu povôli, kedy sa mu zachce (nebodaj niekoľkokrát za deň). Slobodní nechápu. My dlho ženatí (modelári) sme radi, keď si zalietame aspoň dvakrát za týždeň … .
Takže, ako sa to celé „zomlelo“?
Zajtra (v sobotu 8.9.2018) sa na Sliači uskutoční modelárska akcia s názvom:
Modely nad Sliačom 2018.
Už roky tam svoje modely a pilotné schopnosti predvádzajú naši modelárski kolegovia, či už naši kamaráti, naši známi, či nám neznámi modelári. Tohto roku sme sa ešte dávnejšie rozhodli, že by sa mohol predviesť aj Miroslav so svojim „Obuchom“ (2,5-metrový, 4-motorový C-130 Hercules), ktorého letový prejav je absolútne realistický.
Avšak asi pred dvomi týždňami mi zavolal Milan H. (predseda LMKBB), že či by sme sa na Sliači s niečím nepredviedli, že modelov máme dosť. A že najlepšie by bolo, keby to boli modely vojenských lietadiel. Ani som ho nenechal dohovoriť a skočil som mu do reči s tým, že však Miroslav … Hercules … vojenské dopravné … realistické …
On však mal predstavu, že keďže sme traja (modelárski bratia), tak že jeden Hercules je akosi málo. Neurčito som mu niečo prisľúbil s tým, že sa mu ešte ozvem.
Zavolal som Miroslavovi a dohodli sme sa, že on okrem „Obucha“ vezme ešte aj kolmo štartujúci XC-142 a ja vezmem Schwalbeho a môjho už dokončeného a (zalietaného takmer potajme 
) 2-metrového Herculesa.
Poznámka:
Ak Miroslavov (väčší) Hercules má prezývku „Obuch“, tak môj trochu menší Hercules by teda mal mať prezývku (zdrobnelinu) „Obušok“. Ale akosi sa to (našťastie) neujalo.
Keďže som po úvodnom zalietavaní menil sklon (všetkých) motorov, potreboval som efekt tejto úpravy overiť a model znovu nastaviť (tzv. dotrimovať).
Videá zo zalietavania môjho 2-metrového Herculesa (pretože má rozpätie 201 cm, dostal meno Hercules 201):
Video: 2-metrový C-130 Hercules (Hercules 201) na Čerín-Čačíne
Video: 2-metrový C-130 Hercules (Hercules 201) na Čerín-Čačíne - 2.let
Video: Môj 2-metrový C-130 Hercules (Hercules 201cm) na Čerín-Čačíne
Okrem toho, aj so Schwalbem som už dlho nelietal a tak som uznal za potrebné ísť si pred „Sliačom“ zopakovať (tak trochu špecifické) pilotné zručnosti pri riadení tohto modelu. A keďže času nie je nazvyš, napadla mi „kacírska“ myšlienka: vo štvrtok ráno pôjdem s (mojim) Herculesom a v ten istý deň poobede (podvečer) už len tak oddychovo so Schwalbem. Piatok bude záložným dňom, ak by vo štvrtok nevyšlo počasie. Ale počasie (bohužiaľ 
) vyšlo.
Vo štvrtok ráno som s Herculesom absolvoval to, čo som potreboval, vylietal som dve sady batérií (jedna sada: tri paralelne spojené LiPol 2200mAh 3S, je asi 11 minút pohodového lietania), počas niekoľkých medzipristátí som nastavil všetko, čo bolo treba. Zvyšok dňa som sa tešil na (pod)večer, kedy si so Schwalbem parádne zalietam, pretože na ňom už netreba nastavovať nič.
Nabil som BenQ-a a tri sady (2 x 2650mAh 4S paralelne) pohonných batérií pre Schwalbeho.
Po príchode na Čerín-Čačín: pohoda, perfektné počasie, prítomných niekoľko spriaznených „modelárskych duší“ (Stano O. s rodinou, Rado B., Roman Ž., Jozef O., Riško D. s rodinnou „podporou“). Lietali sme „na striedačku“, vylietal som dve sady batérií, všetko OK, skrátka pohoda. Ale čakal so na to, až slnko zájde za hory, lebo vtedy prichádza naša „happy hour“.
A tak aj bolo: slnko zašlo, založil som tretiu sadu batérií, položil model na dráhu, zapol pozičné osvetlenie, stabilizáciu, odblokoval plyn, zapol voľnobeh dúchadiel (ktorý som ešte v ten deň doma nastavil vo vysielači) a pekne pomaly (na efekt) pridával plyn.
Model postupne zrýchľoval, plynule sa odlepil od zeme a letel. Keď už bol dosť ďaleko, otočil som ho, dal nízky prelet ponad pás trávy, otočil …
Skrátka, takto som si poletoval necelé tri minúty.
A potom TO prišlo:
Po dlhom nízkom prelete ponad asfaltovú dráhu pri rýchlosti cca 60 km/h a plyne na 20%, som v 178. sekunde letu začal pridávať plyn, aby som zvýšil ťah motorov. Najprv to bolo 50% plynu, potom 60%, čo je dostatočné zvýšenie ťahu, keďže 100% plynu používam len zriedkavo (pri štarte a pod.). Chvíľu po pridaní plynu som mierne pritiahol výškovku. Model sa primerane naklonil predkom trošku hore a v tejto stabilnej pozícii sa odo mňa plynule vzďaľoval. Že pri tom pomaly a rovnako plynule stráca rýchlosť, som ešte netušil (to som zistil až doma, nahliadnutím do Záznamu letových dát). To bola 181. až 185. sekunda letu.
Až naraz, v 186. sekunde letu začal Schwalbe dvíhať „nos“ bez toho, aby som mu na to dal pokyn pritiahnutím výškovky. To už mal Schwalbe rýchlosť len asi 40 km/h a tá ďalej stále rýchlejšie klesala.
Hoci mi hneď bolo jasné „koľká udrela“, Schwalbeho čas sa zrejme naplnil a nasledujúce udalosti sa odohrávali bez ohľadu na to, ako veľmi som „šermoval“ kniplami.
Napriek tomu, že som hneď potlačil výškovku a pridal plyn: najskôr 90% a potom plný plyn 100%, Schwalbeho skaza bola ľudskými silami zrejme neodvrátiteľná. Rýchlosť modelu (dopredná) bola v nasledujúcich sekundách len asi 31 km/h a miestami klesla na 18 km/h. Schwalbe bol preto neovládateľný a vo vzduchu sa počas pádu len akosi prevaľoval a na nič akoby ani nereagoval. Rýchlosť a stabilitu sa mu ani napriek plnému plynu nepodarilo dosiahnuť: čas 187. až 192. sekunda letu.
Príčinou havárie bola pilotova (teda moja) chyba a problém s odhadom rýchlosti modelu,ktorý sa od pilota vzďaľuje po priamke. Tiež som pozabudol na typickú vlastnosť Messerschmitta:
Klopivý moment podvesených motorov dáva modelu špecifické vlastnosti (s pridávaním plynu dvíha predok), ktoré musí mať pilot neustále na zreteli. Tento klopivý moment je síce korigovaný mixom do výškovky (čím viac plynu, tým je výškovka viac potlačená), ale táto korekcia je dokonalá len pri určitej konkrétnej rýchlosti. S klesajúcou rýchlosťou je eliminácia klopivého momentu potláčaním výškovky menej a menej účinná, model začne dvíhať predok, tým ešte viac zníži rýchlosť, tým ešte viac zdvihne … . A špirála smrti je roztočená.
K lepšiemu analyzovaniu priebehu havárie a teda lepšiemu pochopeniu jej príčin mi pomohol náš Záznam letových dát, z ktorého som pripravil podstatný „výrez“ posledných 18. sekúnd letu Schwalbeho:
Tabuľka:
Zo zaznamenaných dát som vytvoril graf rýchlosti modelu a polohy plynovej páky podľa toho ako plynul letový čas (sekundy 175 až 193):
Červená čiara - rýchlosť modelu [km/h], zelená čiara - poloha plynovej páky [%].
Let modelu skončil v 192. sekunde: Schwalbe dopadol na prednú časť brucha pri pomerne nízkej (doprednej) rýchlosti – 15 km/h (to bolo maximum, čo som dokázal pre Schwalbeho v danej chvíli urobiť) a preto je jeho poškodenie relatívne „znesiteľné“ a nie fatálne:
Poškodené, bohužiaľ, sú aj obidve pohonné batérie.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 7. 9. 2018, 15:18 | Prečítané: 3631x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 0
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)