Dnes ukážeme ako sme do (dolných aj horných) kanálov na „technologické štruktúry“ umiestnili – uložili už samotné technologické štruktúry, teda kabeláž a jednotlivé zariadenia a moduly elektronického vybavenia modelu.
Ako sme „zasieťkovali“ vstup vzduchu chladenia pohonnej batérie a spodného nasávania pohonného dúchadla.
Tiež čím sme Fénixa poťahovali a ako sa s touto fóliou, či skôr tapetou, pracuje.
A v závere tejto časti si čo-to povieme ako sme zreparovali základňu kabíny.
autor: Janko O.
V minulej časti sme ukázali neosadené kanály (na dolné „technologické štruktúry“):
Potom sme ukázali kanály už čiastočne osadené:
Teraz je už všetko hotové a aby bolo zrejmé, čo je čo, fotografiu sme doplnili popismi:
Lôžka - základy pre „horné technologické štruktúry“ pred osadením vyzerali takto:
Po osadení a vzájomnom prepojení (zakáblovaní) to vyzerá takto:
Rozhodnutím že Fénix podvozok mať nebude sme sa síce zbavili jedného veľkého problému (problému s podvozkom), ale pre zmenu pribudol problém ďalší - našťastie menší: čo s tými „dierami“ v spodnej prednej časti trupu? Pôvodný jeden veľký otvor, ktorý mal tri účely:
miesto na (sklopnú) prednú podvozkovú nohu
(pomocný) spodný nasávací otvor pohonného dúchadla
vstup vzduchu chladenia pohonnej batérie
Keďže podvozok „vypadol z hry“, tak na zostávajúce dva účely sme pôvodný jeden veľký otvor upravili na dva menšie:
(pomocný) spodný nasávací otvor pohonného dúchadla
vstup vzduchu chladenia pohonnej batérie
Zo skúseností našich modelárskych kolegov vieme, že spodný nasávací otvor rád „absorbuje“ rôzne nečistoty zo zeme (z trávy), ktoré keď sa potom dostanú do dúchadla, tak mu môžu spôsobiť rôzne problémy, vrátane odlomenia listu impeleru. Preto sme sa rozhodli nasávaný vzduch „filtrovať“. Použili sme na to pomerne pevnú kovovú sieťku s primerane veľkými okami:
Po vystrihnutí (nožnicami na plech) toho správneho tvaru, sme jej okraje sekundovým lepidlom prilepili o okraje otvorov v trupe. Aby to aj trochu vyzeralo, využili sme naše vlastné skúsenosti zo stavby modelu Convergence:
Princíp je ten istý, akurát že Convergence je malý, takže aj (opäť kovová) sieťka je malá s malými okami, zatiaľčo Fénix je veľký, takže väčšie sú aj rozmery sieťok (s väčšími okami ). Po „natupovaní“ (malým štetcom) čiernou matnou farbou potom výsledok vyzerá takto:
Ak sa pýtate, na čo sú tie „koľajnice“ (z pružinového drôtu: dal som im meno „mrožie zuby“, Miroslavovi sa viac páči výraz "kly")
po bokoch nasávacieho otvoru dúchadla, tak vedzte, že vzhľadom na absenciu podvozka a na tvar trupu, slúžia na to, aby po dosadnutí na zem - pri pristávaní nedochádzalo k „drásaniu“ jeho prednej spodnej časti.
Do mailu sme dostali dotazy, akou fóliou sme Fénixa poťahovali a ako sa s ňou pracuje.
Ono to vlastne vôbec nie je fólia, je to samolepiaca tapeta. Nám je to ale jedno, pretože nám sa osvedčila. Jej názov je d-c-fix (kúpená v papiernictve) a na zadnej strane je okrem centimetrového rastra aj návod:
Fólia sa dá dobre nalepiť, ale v prípade potreby aj pomerne dobre odlepiť. Navyše je možné ju pred prilepením na správnom mieste mierne natiahnuť (zdeformovať) tak, aby sa dal potiahnuť oblý (guľovitý) povrch, prípadne pás vytvarovať do „zákruty“.
Aby v definitívnej polohe lepšie držala, snažíme sa ju „pripiecť“ (či vulkanizovať?) horúcovzdušným „perom“ - viď titulný obrázok. Teplotu nastavíme na cca 300 stupňov a zo vzdialenosti pár centimetrov fóliu ohrejeme (a pritláčame prstom). Vtedy sa z nej navyše stane fólia „španovacia“. Skrátka: fólia má určitú (ale len obmedzenú) schopnosť teplom sa napnúť.
Otázka:
Prečo sme použili práve túto fóliu a nie klasickú modelársku nažehlovaciu fóliu a prečo sme vôbec použili fóliu? Prečo sme trup jednoducho nenastriekali?
Odpoveď:
Modely pristávajúce do trávy, sú náchylné na poškriabanie spodku trupu a krídiel. Čím ťažšie – tým náchylnejšie (a Fénix je veru ťažký dosť). Na striekanom (obzvlášť penovom) povrchu to zanecháva ťažko odstrániteľné stopy.
Fólia túto situáciu zlepšuje, ale na ťažký model to musí byť pevnejšia – hrubšia (a teda aj ťažšia ) fólia. Povrchové šrámy sa dajú odstrániť – napnúť teplom (viď vyššie), ťažšie poškodenia sa dajú ľahko znovu prelepiť tou istou fóliou.
Ťažké poškodenia – lokálne „zgliamanie“ penového materiálu odstraňujeme tak, že odchlípneme (prípadne úplne odlepíme) na danom mieste fóliu, penový materiál horúcou parou narovnáme, ak treba vytmelíme šľahaným tmelom, vybrúsime, natrieme PU-lakom a fóliu nalepíme naspäť. Ak sa veľmi poškodila, dané miesto vystrihneme a prelepíme novou – tou istou fóliou.
Nezanedbateľnú rolu hrá aj skutočnosť, že fólia dá modelu ako celku prekvapivo dobrú pevnosť a ak bol penový povrch pred tým tmelený (následne brúsený) a natretý PU-lakom, tak po potiahnutí fóliou je na nerozoznanie od laminátu. Lenže laminát sa veľmi ťažko opravuje!
Aby sme sa trochu „rozptýlili“ od prác okolo zovňajšku Fénixa, tak sme si na chvíľu odskočili k oprave kabíny. No, kabíny-kabíny. Z tej po havárii veľa nezostalo, len riadne dochriamaná základňa. Priehľadný prekryt kabíny – tá „bublina“ bola pri havárii Albatrosa totálne zničená – rozlámaná na „cimpr-campr“. Priznávame sa, že ešte ani v tomto okamihu nemáme úplne jasno, ako to urobíme – ako ju nahradíme .
A tak sme aspoň zreparovali vnútro kabíny: dali sme tomu meno základňa kabíny. Vďaka havárii a následnému „vyváraniu“ úlomkou trupu vo vriacej vode, rozmery základne kabíny a príruby trupu vôbec nesúhlasili. Základňu bolo treba na dĺžku skrátiť a na šírku zase rozšíriť. Aby to pasovalo, tak sme lepiace práce robili so základňou nasadenou priamo na trupe:
Po „vyvložkovaní“, vytmelení, brúsení a nastriekaní čiernou matnou farbou základňa kabíny vyzerá takto:
Pravdu povediac, ku dnešnému dňu už je Fénix ku skúšobnému letu takmer pripravený (ešte však nie je „vyčačkaný“): fungujú všetky palubné systémy, od prijímača, pohonu, letového stabilizátora, cez telemetriu, až po „dvanástkové“ pozičné (cevaro) osvetlenie. Keby bolo leto, tak by na Ďateline z Katapultu mohol kľudne odštartovať náš Fénix-kabrio:
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)