Pravidelným (a dlhodobo verným) návštevníkom našej web-stránky sa teraz v hlave asi „vyrojí“ niekoľko otázok:
1. odkiaľ mi je ten nadpis taký povedomý?
2. kedy že to bola uverejnená predchádzajúca (5.) časť?
3. kedy bola uverejnená prvá časť?
4. a o čom že to táto séria vlastne je? (nespomínam si)
….................................................................
5. prečo sa práve teraz objavila 6. časť?
6. budú ďalšie časti zverejnené zase až po rokoch?
autor: Janko O.
Sľubujeme, že sa pokúsime na jednotlivé otázky postupne (a pravdivo) odpovedať .
1. Nuž, ten nadpis môže byť najvytrvalejším návštevníkom našej web-stránky naozaj povedomý, pretože prvých päť častí malo názov: (A 39-ka ako) Fénix zase povstane z popola ….
Prečo sme teraz vynechali ten „zátvorkový“ prefix? Možno preto, že „ústredný objekt“ tejto série článkov sa na L-39 Albatros už ani veľmi nepodobá. Takže odteraz už tento model budeme volať len Fénix.
Okrem toho; akési „transmutácie“ našich modelov: to už je taká naša „povahová črta“ (povahový rys), veď aj náš Black Sabbath
bol pôvodne Gripenom:
2. Pri odpovedi na druhú otázku sa tak trochu pýrime: predchádzajúca – teda piata časť tejto série bola zverejnená pred takmer štyri a pol rokom - presne: 26. 8. 2013.
3. Ani pri odpovedi na tretiu otázku sa nemôžeme prestať červenať: prvá časť tejto série bola zverejnená pred vyše päť a pol rokom - presne: 4. 5. 2012. (Tak dlho netrval ani „populárny“ seriál Jednoducho/á Mária ).
Ak si teraz niekto (oprávnene) pomyslí, že si teda dávame riadne na čas, tak na našu obranu opäť uvedieme, že aj toto je naša „povahová črta“. Veď taký vetroň Harmony na skrini mojej izby čakal „na svoju chvíľu“ celých sedem rokov. My sme tomuto obdobiu dali „priliehavý“ názov: Sedem rokov v Tibete. Takže z tohto uhla pohľadu môže Fénix vyzerať ako nedonosený, či minimálne ako predčasne narodený .
4. A o čom teda celá táto séria vlastne je? No, je to o (kedysi) Milanovom modeli L-39 Albatros od (čínskej) firmy Hobby Top Gun, ktorý pôvodne vyzeral takto:
po prvom lete, zakončenom haváriou takto:
a keď som „model“ dostal ja, časti (27 ks) modelu očistil a roztriedil, tak vyzeral takto:
Ako sa podoba TOho, čo kedysi bolo pekným modelom, postupne menila, je popísané v predchádzajúcich častiach:
Ale teraz si poďme odpovedať na piatu a šiestu otázku, teda prečo práve TERAZ zverejňujeme šiestu časť a či ďalšie časti série (7., 8., …) prídu na rad zase až po (štyroch či piatich) rokoch .
Začnem trochu zoširoka: môj (mladší) brat Miroslav zvykne pri (dlhodobom) plánovaní modelárskej činnosti použiť slovný obrat: … až prídu dlhé zimné večery … No ale ten čas už je tu, (večery) už dlhšie asi nebudú!
Ja som sa však na tento čas začal pripravovať už skôr – už na jeseň (podzim) (2017): úpravou suterénnych priestorov (hlavne teda jednej – tej najväčšej miestnosti, ktorá dostala (len pre nás zrozumiteľné ) meno: Leonkina izba), v našom rodinnom dome. Toto bude popísané v nasledujúcom článku s názvom Nápad roka 2017 – 2. časť, ktorý bude zverejnený 23.12.2017.
Skrátka: „optimalizácia“ pracovných priestorov pre moje modelárske „bastlenie“, spolu s veľkým prínosom Katapultu pre štart „problémových“ modelov, vyústila do rozhodnutia, že Fénixova chvíľa práve nadišla.
Práve pozitívne skúsenosti s Katapultom urýchlili celý proces dokončovania Fénixa, pretože zmizli problémy s vecami, ktoré sme dovtedy nevedeli k (našej) plnej spokojnosti vyriešiť. Jednou takou „vecou“ bol podvozok: podobne ako v prípade nášho Mirage 2000-5 sme sa rozhodli podvozok úplne zavrhnúť a Fénixa štartovať z Katapultu. Ďalšia vec, ktorá nás posunula dopredu, bol pohon. Skúsenosti s pohonom Miráža nám naznačili ako to bezproblémovo urobiť aj u Fénixa, s tým rozdielom, že na pohon Fénixa bude použité 12-lopatkové dúchadlo.
Takže niekedy v tretej dekáde Októbra (října) tohto roku (2017) som sa konečne rozhýbal a práce na Fénixovi som trochu „popostrčil“. Skontroloval som trup a krídla, niečo som „potmelil“, niečo som „pobrúsil“ a výsledok vyzeral takto (no nie je to ešte veľmi viditeľný rozdiel oproti stavu spred štyroch rokov):
Na prednej spodnej časti trupu som „zaslepil“ šachtu na prednú podvozkovú nohu, pričom som sa snažil zachovať (a ak sa dalo aj zväčšiť) nasávacie a chladiace otvory.
Podobne som „zaslepil“ šachty na hlavný podvozok, pričom som ich „pretvoril“ na káblové kanály:
Keď už som bol „vo švungu“, tak som natiahol aj káble k pozičným svetlám na koncoch krídiel (v pravo dole):
Keďže o tom, akú farbu bude mať Fénix, som rozhodol už vtedy – pred rokmi (a vtedy som aj zakúpil polomatnú samolepiacu „nábytkovú“ plastovú fóliu), tak som len tak „skusmo“ potiahol ovládacie plochy modelu:
Ešte pred tým som si v predajni Farieb nechal namiešať aj polyuretanovú (vodou riediteľnú) farbu zodpovedajúceho odtieňa:
Ak sa čudujete, prečo som najprv natrel LEN obrysy modelu a potom komplet celý model, tak vedzte, že v priebehu prác som dosť často menil postup aj zámer: skoro vždy to vyzeralo tak, že najprv som si povedal, že sa s tým nebudem „párať“, že to (narýchlo) nejako „zbúcham“, no potom som si povedal, že veď sa nemám kam ponáhľať a tak toto-a-toto urobím inak (väčšinou o dosť zložitejšie a hlavne prácnejšie ) a potom ešte dorobím ešte hento-aj-tamto, hoci som to pôvodne v pláne vôbec nemal.
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)