Hľadaný výraz: paralelne sériovo
Počet výsledkov: 75
|
Články s názvom "Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?" si už prečítalo veľké množstvo modelárov. A z našich administrátorských prehľadov vyplýva, že aj po vyše deviatich rokoch od ich uvedenia, toto číslo denno-denne narastá.
Preto sme sa rozhodli ich znovu "oprášiť", túto tému opäť pripomenúť, čo zrejme mnohí pochopia tak, že zase "dráždime kobru bosou nohou". __________________________________________ Na tejto Web stránke sa dosť často spomínajú pohonné batérie, samozrejme najviac LiPol. Píše sa o kapacite, o vnútornom odpore, o tzv. Céčkach. V inom článku sa píše o paralelnom zapojení BECov. Ale ako je to s batériami? Zapájať ich paralelne či sériovo? autor: Janko O. |
|
Čo sa však stane, ak paralelne zapojíme LiPolky s nerovnakými Céčkami?
Tzv. CÉČKA v zjednodušenej forme uľahčujú určiť, aký maximálny prúd je možné z batérie odoberať, ale v skutočnosti vyjadrujú, aký vnútorný odpor (Ri) batéria má. Ale výpočet maximálnych odoberateľných prúdov pomocou vnútorného odporu by bol komplikovaný, preto výrobcovia "vymysleli" Céčka, kde je výpočet triviálny. autor: Janko O. |
|
Po zverejnení prvých dvoch článkov o sériovom či paralelnom zapojení batérií vznikla na istom modelárskom fóre búrlivá diskusia, kde bolo paralené spájanie batérií poväčšinou kritizované a dokonca označené za "choré".
My sme však o správnosti paralelného spájania "pakov" naďalej presvedčení, zrejme preto, že neboli predložené žiadne presvedčivé protiargumenty. To však neznamená, že odsudzujeme sériové zapojenie, veď jedno i druhé má svoje výhody aj nevýhody. Je vecou každého, čo kto preferuje. Čo je pre jedného nedostatok, iný chápe ako prednosť. autor: Janko O. |
|
To, že sme priaznivcami paralelného spájania batérií, tým sa nijako netajíme.
Svedčí o tom aj séria našich článkov „Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?“ Však sme si pri „obrane“ tohto názoru aj niečo „vytrpeli“! Ale vždy sme zdôrazňovali, že paralelne spájané batérie by mali mať (pokiaľ možno čo najviac) rovnaké napätia. Ak sa niekde písalo, že nie je dobrý nápad paralelne spojiť nabitú a vybitú (LiPol) batériu, neoponovali sme. Ale prihodiť sa to môže - neúmyselne! Akú „katastrofu“ potom človek môže očakávať? autor: Janko O. |
|
Hneď na začiatku tejto časti článku je treba priznať, že vyznávači viacčlánkových (viac ako 3-článkových) batérií majú v jednom pravdu:
Stačia im regulátory na nižšie prúdy, ktoré spravidla bývajú trochu lacnejšie a aj vodičmi tečú nižšie prúdy, čo znamená, že môžu byť tenšie. Ale keďže každá minca má dve strany, poďme sa pozrieť na tú druhú - odvrátenú. autor: Janko O. |
|
V prvej časti tejto série článkov sme uviedli nasledujúcu predtuchu:
"Sme si vedomí, že na túto tému existujú zásadné a skalopevné názory, pričom ten náš je zrejme menšinový. Cez to všetko sa pokúsime statočne odolávať a argumentovať, aby sme čestne obhájili svoje názory." Že to vyvolá vlnu odporu, to sme - ako vidno, tušili, ale že to bude až taká "Tsunami", to nám ani vo sne nenapadlo. autor: Janko O. |
|
alebo sériovo-paralelné spájanie článkov (napájanie vysielača LiIon-kami).
autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
|
Už to je viacero rokov, čo sme na našej Web stránke uviedli prvý diel seriálu: „Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?“
Hneď v úvode prvej časti sme predpokladali určitú vlnu nesúhlasu a veštili sme konflikty, ale to čo potom prišlo, predčilo všetky naše očakávania. Po dlhom a opakovanom vysvetľovaní nakoniec aj naši najväčší odporcovia uznali, že paralelné zapojenie má v určitých prípadoch svoje opodstatnenie, ale vzhľadom na dostatočný sortiment dostupných LiPol batérií, je to situácia nie príliš častá. To sme uznali aj my a zdalo sa, že bol nastolený mier. Až do dňa, kedy sa pod piatou časťou seriálu objavil nasledujúci „milý“ komentár. Autor: Janko O. |
|
Tematicky by tento článok patril skôr do série: Zapojenie batérií – paralelne či sériovo.
Ale tým by mohol uniknúť pozornosti tých, ktorí problém spájania batérií riešiť nemusia. Ide o to, že v mnohých diskusiách o paralelnom zapájaní LiPol batérií (ale dokonca aj BECov) sú potenciálni záujemcovia doslovne strašení „besnými“ účinkami zlomyselných vyrovnávacích prúdov. Je všeobecne známe, že ľudia sa najviac boja toho, čo nepoznajú. A tak sme sa rozhodli vyrovnávacím prúdom „strhnúť masku“ a odkryť ich skutočnú povahu. autor: Janko O. |
|
Získali sme ďalšieho externého autora, ktorý sa vyzná v elektronike, konkrétne v problematike LiPol batérií.
Pán Alois je zo severnej Moravy a ako sám hovorí: „Notně brouzdá po vlastech českých a slovenských". Zaujal nás svojim netypickým ale pritom pôvabným jazykovým štýlom, ktorému sme dali názov „Staročeština". Poslal nám mail, obsahujúci článok o LiPol batériách, ktorému „kraľuje" slovo „zhovadilost". Pri pátraní po pôvode tohoto výrazu nám pán Alois prezradil, že takto jeho poznatky a skúsenosti s LiPol batériami „ocenil" jeden z jeho najvytrvalejších a najzúrivejších internetových rivalov na jednom modelárskom fóre. autor: Alois M. pripravil (a so súhlasom autora trochu upravil): Janko O. |
|
Takmer štyri roky existencie našej, na modelársku techniku orientovanej web stránky, nás oprávňuje na určité bilancovanie, či snáď priam na štatistiku.
Pravdu povediac, modelárstvo na Slovensku je (mierne povedané) trochu konzervatívne. Na vlastnej koži sme mali tú česť okúsiť odpor mnohých modelárov pri presadzovaní - zavádzaní niektorých (v podstate nijak prevratných, skôr do tej doby málo obvyklých) technických noviniek. pripravil: Janko O. |
|
Vo viacerých našich článkoch sme uviedli, že pri meraní parametrov, pri sledovaní osciloskopických priebehov a pod. sme zistili, že LiPol články sa správajú tak, akoby bol vo vnútri okrem zdroja (s vnútorným odporom) aj kondenzátor.
Dá sa to nejako vysvetliť? Dá sa s tým nejako vysporiadať? Alebo nebodaj, dá sa to nejako využiť? autor: Janko O. |
|
Z času na čas, ale zato so železnou pravideľnosťou, sa na modelárskych fórach objavujú dotazy typu:
"Mám v modeli viac serv a jeden BEC nestačí, môžem zapojiť (dva) BECy paralelne?", alebo: "Mám dvojmotorový model s dvomi regulátormi, ako ich mám zapojiť?" No a s rovnakou železnou pravideľnosťou sa objavujú aj odpovede: "BECy paralelne v žiadnom prípade nezapájaj, radšej použi silnejší", eventuálne: "Kábliky z regulátorov môžeš zapojiť do prijímača (buď cez Y-kábel, alebo do samostatných kanálov), ale na jednom z nich vytiahni stredný (+5V) káblik." autor: Janko O. |
|
Tento článok je zavŕšením seriálu „Takže: Jeden BEC? Dva BECy? Viac BECov?“
Dnes si ukážeme, ako sa správajú dva paralelne zapojené BECy s rozdielnym výstupným napätím, keď ich nezaťažujeme laboratórnym reostatom, ale skutočnými modelárskymi servami. Toto je samozrejme navodenie reálnych podmienok a to je to, čo nás skutočne zaujíma. A na záver si zhrnieme poznatky zo všetkých zrealizovaných meraní. autor: Janko O. |
|
Lineárne BECy sa medzi modelármi tešia stále veľkej obľube, hlavne vďaka svojej nízkej cene, slušnej spoľahlivosti, absencii rušenia a možnosti paralelného spájania.
autor: Janko O. |
|
V prvej časti tohto seriálu sme sa pozreli na to, čo znesie jeden BEC.
V druhej časti sme paralelne zapojili dva BECy s rozdielnym výstupným napätím, ktoré sme potom krátkodobo (tak, aby nezaúčinkovala tepelná ochrana) zaťažovali rôznymi prúdmi. Zaujímalo nás, aký prúd bude tiecť jedným a aký druhým BECom. Dnes budeme naše zapojenie zaťažovať dlhodobo (tak, aby tepelná ochrana zaúčinkovala), ale skúsime paralelne zapojiť aj tri a dokonca aj štyri BECy. A získané výsledky budeme navzájom porovnávať. autor: Janko O. |
|
V minulej časti sme sa zatiaľ sústredili len na jeden BEC.
Dnes sa pozrieme, čo sa stane, ak palubnú elektroniku budú napájať dva BECy zapojené paralelne. A aby sme nasimulovali najhoršie podmienky, vybrali sme dva BECy s čo najodlišnejším výstupný napätím. Tie sme potom krátkodobo postupne zaťažovali čoraz väčším a väčším prúdom. autor: Janko O. |
|
Pred nejakým časom nám náš modelársky kolega a dobrý kamarát Robo M. poslal odkaz na krátke video, na ktorom sú prvé „vznášavé“ pokusy spomínaného modelu.
Model je poháňaný130mm špičkovým dúchadlom od nemeckej firmy Schübeler, napájaným dvomi sériovo zapojenými 6S LiPolkami a stabilizovaný jednotkou KK2.1 so softvérom pre VTOL modely. Cenné je to, že rovnako ako skutočná predloha, aj model je poháňaný ale aj stabilizovaný len jednou pohonnou jednotkou a nie viacerými, v trupe, v krídlach a pod. pripravil: Janko O. |
|
Experimenty so štartom (niektorých) modelov z katapultu pomocou gumy sme zahájili niekedy pred štyrmi rokmi a od tej doby okúsili „slasti“ tohto spôsobu štartu viaceré naše modely.
A časom sa rozhodol pre realizáciu katapultu aj Miroslav. To preto, že tiež má niekoľko modelov, u ktorých je štart hodom z ruky veľmi problematický, ak nie priam nemožný. Lenže: niektoré naše modely sú pomerne veľké a hlavne ťažké, takže na ich štart by bolo potrebné paralelne „spriahnuť“ viacero (6 a viac) gúm. Tu sa však natíska otázka, či by sa to nedalo vyriešiť inak, napr. dlhším katapultom. autor: Janko O. |
|
V mnohých našich článkoch na tejto Web stránke sa uvádza: "Odber z pohonnej batérie v modeli meriame pomocou prúdového senzora ...", alebo: "Priebeh prúdov tečúcich medzi batériou a regulátorom a tiež medzi regulátorom a motorom sme snímali pomocou prúdového senzora ...".
A v ďalších článkoch sme jednotlivé prúdy paralelne spojených BECov merali tiež pomocou prúdových senzorov. Z toho jasne vyplýva, že je to naša obľúbená súčiastka, ale čo to vlastne prúdový senzor je a ako ho môže modelár využiť? autor: Janko O. ............................ Poznámka: Za povšimnutie stojí aj "roztomilá" diskusia, ktorú rozprúdil diskutér Roman. |
|
V prvom článku o sériovom alebo paralelnom zapájaní batérií je spomínané, že sme s bratom Miroslavom zaviedli "unifikáciu" v LiPol batériách. Sú tam spomenuté aj pádne dôvody, ktoré nás k tomu viedli. Aby sme mohli jednoducho vykonávať prevody pohonu z jedného typu baterky na iný, zaviedli sme si novú "pseudojednotku" (ale "virtuálna" znie lepšie), ktorá by do tejto problematiky mohla vniesť jasno. Dali sme jej síce prapodivné, ale výstižné meno ČlánokAmpérHodina.
autor: Janko O. |
|
S postupným zväčšovaním rozmerov modelov lietadiel a so zvyšovaním počtu použitých serv, narastajú aj problémy s "palubnou" elektro-inštaláciou.
Celkom logicky sa bránime použitiu Power Boxu, ale zrazu zistíme, že len tak jednoducho servá do prijímača "napichať" nestačí a že musíme medzi zdroj, servá a RC prijímač zapojiť ešte "niečo". autor: Janko O. |
|
Mnohí modelári túžia postaviť si viacmotorový model, či už vrtuľový alebo dúchadlový.
Vyvstáva tu však problém silového rozvodu - elektroinštalácie, pretože je síce isté, že motor nebude len jeden, ale môže byť len jeden regulátor alebo len jedna pohonná batéria? A keď nebude jedna, ako ich zapojiť, alebo dokonca, ako ich prepojiť? autor: Janko O. |
|
Keď sme v polovici septembra (září) boli naposledy lietať s „DéGéčkom“, tak na záver sme prijali neochvejné rozhodnutie: Nabudúce jedine s osvetlením!
Tento motorizovaný vetroň, ktorý je prakticky celý biely, len s decentnými červeno-oranžovými „aplikáciami“, je v diaľke (obzvlášť zospodu) viac-menej šedý a počas letu (smerom k nám alebo od nás) sa nám viackrát stalo, že sme na chvíľu stratili istotu, kde model je a v akej je naozaj pozícii. Tento „žalúdok-zvierajúci“ pocit isto každý pozná a hoci väčšinou trvá len pár sekúnd, tak môže pokaziť ten vznešený pocit z lietania s takýmto veľkým modelom. Pri lietaní s modelmi vybavenými pozičným (cevaro) osvetlením, sa to väčšinou nestáva a keď už, tak len na chvíľočku - do najbližšieho bliknutia. No a keďže sme si potvrdili naše predpovede, že DéGéčko nikdy nebude pomaly lietajúca „orchidea“, ale skôr riadny „rýchlik“, tak sme ho hneď vybavili aj rýchlomerom. pripravil: Janko O. |
|
Tento článok vznikol prepracovaním článku s podobným, ale predsa len iným názvom.
Jeho obsah bol a (tento) vlastne stále je o večných a asi nikdy nekončiacich sporoch medzi zástancami a odporcami kondenzátorov v palubnom rozvode modelu. pripravil: Janko O. |
|
Toľko otázok. A jedna ťažšia ako druhá.
A pritom je odpoveď na otázku „Koľko BECov môžete použiť v jednom modeli?“, len jedna a jednoduchá navyše: „Toľko, koľko chcete (potrebujete).“ Ale začnime pekne podľa J. A. Komenského: od jednoduchšieho ku zložitejšiemu, čiže jedným BECom. Vyzerá to, že žiadny problém, že je to jasné? Isto? No tak jedna kvízová otázka na úvod: „Aký prúd môžete trvale odoberať z 2A BECu? Že 2A? FIGU BOROVÚ! autor: Janko O. |
|
Tak ako som vo svojom novoročnom predsavzatí-nepredsavzatí (V novom roku v novom aj bez predsavzatí) naznačil, od roku 2015 by som chcel svoje modely riadiť novým vysielačom. No a to, čo som naznačil, to som aj splnil.
Vysielač Turnigy i10 „konvertoval“ na FrSky-ovský obojsmerný komunikačný systém a v tomto roku (2015) má nabehaných už niekoľko desiatok „motohodín“. Jediné, čo ma v porovnaní s mojim „starým“ vysielačom (JR X-3810) trápilo, bola slabšia výdrž napájacej batérie. Trápilo, ale už netrápi. autor: Janko O. |
|
Keď som raz podvečer (niekedy pred šiestimi rokmi) bol na Ďateline overovať upravené osvetlenie a vymenený motor na vetroni Harmony (rozpätie 278 cm), jeden (mne do tej doby neznámy) kolega - modelár skonštatoval: „Máte to pekne nasvietené.“
Aby som mu vyvrátil pocit, že to je len frajerina, tak som odpovedal: „Viete, my starší: čím slabší zrak, tým silnejšie svetlá.“ autor: Janko O. |
|
Teraz prichádza na rad presnejší popis regulátora - hardvéru a v 3. časti bude podrobnejší popis softvéru.
autor: Andrej B. pripravil: Janko O. |
|
Keď sme pred vyše siedmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili článok Stana Valenta s názvom "Blikač na 5V pre lietadlo", netušili sme, že to bude jeden z najúspešnejších článkov so závratným nárastom čítanosti.
Nečudo. Veď aj my s mojim bratom Miroslavom sme si povedali, že niečo také "ďalekonosné" s výkonovými LED diódami na našich modeloch plánujeme. Akurát nám jedna LED dióda "bola málo" a v niektorých prípadoch sme požadovali, aby aspoň jedna svietila trvale. A preto nám bolo jasné, že napájanie z 5-Voltového "palubného" rozvodu vyhovovať nemusí. autor: Janko O. |
|
Poznámka od Janka O.:
Niekoho môže prekvapiť, prečo tu predkladáme Danov článok, ktorý je venovaný nejakému „polotovaru“. No Dano popisuje na čo a ako sa dá spomínaný modul použiť. Ale okrem tohto použitia nás Dano inšpiroval … My máme s týmto modulom určitý „zámysel“ a tento článok vás má takpovediac „predvariť“ a neskôr sa na tento článok len odvoláme. Bližšie na konci (článku). autor: Ddano007 úvod (a záver) pripravil: Janko O. |
|
Nie že by firma Allegro nevyrábala 200-Ampérový prúdový senzor typu ACS758-200B-PFF.
Áno, vyrába. Ale my momentálne taký nemáme. A keďže sme (ako vždy) nedočkaví, tak sme sa rozhodli upraviť taký, ktorý sme mali naporúdzi: 150-Ampérový. Myšlienka bola jednoduchá: presne definovanú časť prúdu „odviesť“ mimo senzor tak, aby netiekol cez senzor, ale cez „bočník“. A potom už len stačilo v telemetrickom module zmeniť konštantu senzoru z 13,3 na 10 mV/A. autor: Janko O. |
|
Uvažoval som nad tým, že by som si chcel vyskúšať riadenie jednosmerného motora.
Potom mi napadlo, že mám jeden nevyužitý motor, tak reku nebudem robiť pokusy len tak na stole, ale spravím regulátor pre tento motor a potom môžem vyskúšať aj ako sa to bude správať vo vzduchu. Chcem ukázať ako som to spravil. autor: Andrej B. pripravil: Janko O. |
|
Článok z 29.6.2010.
Janek Ledecký vo svojej piesni spieva: "Sliby se maj plnit o Vánocích". No, Vianoce síce nie sú, ale my svoj sľub aj tak plníme a po častiach prinášame naše "know how" ku stavbe prístroja, ktorým si môžete zmerať kondíciu svojich LiPoliek. autor: Janko O. |
|
Jeden pekný jesenný (podzimní) piatok (ale pred ôsmimi rokmi) sme si boli so Stanom O. „večerne“ zalietať na Ďateline a (nečakane aj) pod vodárničkou.
Ja so svojim „osvetielkovaným“ vetroňom Harmony, Stano so svojim (oveľa lepšie osvetielkovaným) vyše dvojmetrovým samokrídlom Skywalker X8, ktoré dostalo poetické (a podľa mňa krásne a hrdé) meno Horten UFO. Priznám sa, že taký modelársky zážitok nepamätám niekoľko rokov. pripravil: Janko O. |
|
Keď sme pred niekoľkými rokmi uviedli 3. časť tohto miniseriálu, predpokladali sme, že je to časť posledná.
Žiadnu ďalšiu sme nepripravovali a ani sme sa nad touto problematikou nezamýšľali. Až prišiel deň, keď sme dostali mail od pána Miroslava Hrubého. Jeho obsah nás donútil znovu sa nad tým zamyslieť, niečo odskúšať, či pomerať. pripravil: Janko O. |
|
Možno si teraz poviete: Tomuto názvu článku nerozumiem. Aké lietanie? Teraz v zime?
A prečo práve na Královédvorsku? Vysvetlenie je jednoduché: je to názov knihy, ktorá vyšla pred pár dňami (v Čechách). A čo to má spoločné s nami, s našou web-stránkou? Nuž to, že autorom (spolu so svojim 85-ročným otcom) je dávny a verný návštevník a navyše autor viacerých článkov na našej web-stránke: Lubor Schwarz. pripravil: Janko O. |
|
V článku „Hextronik LI-POLY monitor“ sme v komentároch naznačili, že tento lacný a užitočný obvod by mohol slúžiť na kontrolu stavu jednotlivých článkov LiPol batérie, ktorou viacerí modelári napájajú svoj RC vysielač.
V diskusii sa neskôr vynorili isté problémy, ktoré použitie Battery Monitora na tento účel komplikovali. Konkrétne: prahové hodnoty optickej indikácie sú nastavené dosť „nízko“ (asi 3,3 V) a Monitor by sa musel zakaždým manuálne odpojovať, aby zbytočne nevybíjal batériu. Pozrite sa, ako sme sa s týmito problémami „popasovali“. autor: Janko O. |
|
(voľne šíriteľné)
…..................................... Plány tejto mojej bezpečnostnej palubnej poistky dávam voľne k dispozícii. Hocikto si to môže vyrobiť, ba dokonca aj predávať! Článok obsahuje plány a popisuje skúsenosti so stavbou. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
Keď tak pozeráme ako je vonku, myslíme si, že tento takmer dvanásť rokov starý článok (z 18.2.2010) môže byť práve teraz aktuálny.
......................................................... Tak, a je to tu! Dva zhorené regulátory za dva dni. Jeden Mišov a jeden môj. Ale pekne poporiadku. autor: Janko O. |
|
Dnes si ukážeme, že pomocou elektroniky serva, čoby spínača, môžeme ovládať nie len jedny svetielka, alebo len jedno elektronické zariadenie.
Môžeme spínať aj dve, tri, či štyri svetielka (alebo čokoľvek iné). A v závere si ukážeme, že si takto môžeme vyrobiť automatické prižhavovanie spaľovacieho motora, alebo diaľkové ovládanie generátora dymu. autor: Janko O. |
|
Tohtoročná šou Lietame pre radosť – Zolná 2011, ktorá sa konala pred týždňom (13. a 14.8.2011) sa isto vydarila a bola presne taká, aká mala byť.
Čiže: nevyskytli sa žiadne excesy, neboli tam žiadne omračujúce novinky, ale našťastie ani žiadne veľké srdcervúce havárie. Skrátka, bolo to také pohodové polietanie rôznorodých modelov, popretkávané kamarátskymi debatami ľudí, ktorí sa inak celý rok ani nemajú šancu stretnúť. A to celé na pozadí príjemného vydareného počasia. foto: Andrej B. pripravil: Janko O. |
|
Začnem trochu okľukou:
Keď sa ma včera večer (môj mladší brat) Miroslav pýtal, či som bol lietať, tak som sa snažil vyjavenie krutej pravdy o havárii „Schwalbeho“ (Messerschmitt Me-262) zamaskovať inou - radoby pozitívnou správou: „Overil som platnosť piateho pravidla Modelárskych povier!“ Toto pravidlo hovorí: „Nechoď lietať viac ako raz v daný deň (napr. aj ráno, aj večer)“. No a včera (štvrtok 6.9.2018) som bol lietať dvakrát: ráno aj večer. A tak to aj dopadlo! autor: Janko O. |
|
LED diódy sme používali už v začiatkoch našej druhej vlny modelárstva, čoby optickú telemetriu. Počtom bliknutí signalizovali stav pohonnej batérie v modeli.
Na uľahčenie identifikácie polohy modelu neboli príliš vhodné, pretože boli „slabé“. Ich svietivosť bola nízka. Potom sme začali používať modernejšiu telemetriu a LEDky na modeloch upadli do zabudnutia. Avšak s pribúdajúcimi rokmi a slabnúcim zrakom sa LEDky, tentokrát omnoho výkonnejšie, opäť objavujú na našich modeloch. autor: Janko O. |
|
Zatiaľ je to veľmi zriedkavé, ale už sme to niekde (zatiaľ len na fotografii) videli:
modelár si na lietanie so sebou „na lúku“ okrem modelu zoberie aj solárny fotovolt(a)ický panel. Na čo? No predsa na nabíjanie pohonných LiPol batérií svojich modelov. autor: Janko O. |
|
Pred pár dňami sme zverejnili článok „Katapult (bungee launcher) ako z núdze cnosť“.
V ňom popisujeme naše trápenie so štartom niektorých modelov a ako riešenie vidíme stavbu a následné používanie Katapultu. Katapult sme už dávnejšie odskúšali a po určitom „laborovaní“ sme došli k pozitívnym výsledkom. Avšak stále nás hnevá, že nikde sme nenašli údaje o tom, že model vážiaci X kilogramov treba katapultovať takou-a-takou silou, teda konkrétnou gumou, napnutou na takú-a-takú dĺžku. A túto medzeru by sme chceli zaplniť. autor: Janko O. |
|
Keď sa ešte niekedy na jar v ponuke noviniek na HobbyKingu objavil tento dvojmotorový model s protibežnými vrtuľami, hneď nás zaujal nielen svojimi realistickými tvarmi, ale najmä vtipným riešením a mnohými nezvyčajnými konštrukčnými „vychytávkami“.
A tak Miroslav neváhal a hneď dva objednal. Jeden pre seba a jeden pre mňa. autor: Janko O. |
|
Po niekoľkých rokoch striedavo pozvoľného ale aj úporného snaženia, môj brat Miroslav konečne pripravil k ďalším letom svojho Blizzarda.
Je to 3,5-metrový motorizovaný pohodový vetroň od firmy Reichard, s laminátovým trupom a krídlami s polystyrénovým jadrom, potiahnutým balzou a nažehlovacou fóliou. Jeho rozpätie je 3500 mm, dĺžka 1400 mm a Miroslav ho vybavil tak, že dosiahol hmotnosť 3200 g. autor: Janko O. |
|
Keď sme začiatkom júla (července) boli na Zlete vojenských modelov lietadiel v Gôtovanoch (pri Liptovskom Mikuláši), tak sme Belugu predviedli viac-menej len staticky, pretože kvôli silnému vetru sme nechceli riskovať poškodenie tohto modelu.
A keď sme odchádzali, tak hlavný organizátor akcie – Miško Hrnčiar len tak – nesmelo utrúsil: Toto by som chcel vidieť za letu. Žiaľ, na vlastné oči zatiaľ nemal možnosť (hoci s Miroslavom plánujeme niekedy (po dohode s Miškom) ísť si zalietať do Gôtovian), ale na našej web-stránke sme zverejnili niekoľko krátkych videí Belugy za letu. pripravil: Janko O. videá: Robo J. a Robo T. |
|
Súvislá „šnúra“ pekných dní, ktorých sme sa dočkali ako odškodnenie za ešte súvislejšiu šnúru veľmi škaredých dní, spôsobila, že sa teraz príliš nevenujeme technike ale skôr lietaniu.
Môj brat Miroslav hovorí, že však prídu dlhé zimné večery a potom si budeme márne hovoriť, že prídeme z práce a pôjdeme si zalietať. No a na vyvíjanie nových vecí sú dlhé zimné večery ako stvorené. A tak teraz, ak nie každý deň, tak aspoň obdeň, chodievame lietať. Ja na takéto akcie málokedy nosím foťák a tak ma musel zachrániť Bohdan, ktorý zvykne pravideľne čo-to pofotiť. pripravil: Janko O. |
|
Článkov o druhom (treťom, ďalšom …) živote máme na našej web-stránke viac.
Samozrejme nemáme na mysli „organický“ (ľudský, zvierací, živočíšny) život, ale život „morálny“ a tentokrát sa týka dvoj-dúchadlového modelu Messerschmitt Me-262 – Schwalbe (lastovička) od firmy Dynam. Výrazom „druhý“ (tretí, ďalší život) chápeme to, že model, ktorý už bol takpovediac „odpísaný“, dostal druhú (tretiu, ďalšiu) šancu. pripravil: Janko O. |
|
Silová elektronika v našich modeloch prináša aj určité úskalia pri jej diagnostike.
Ako napríklad merať hoci len odber motora pri výbere vhodnej vrtule? Klasická metóda - zaradiť do prúdovej vetvy rovno merací prístroj nie je práve najšťastnejšie riešenie, keďže ten má pomerne vysoký vnútorný odpor bočníka. Ale dá sa to aj inak! autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
„Seriózny“ (elektro-)pohon, ktorý sme zvolili pre Milanovho Blaníka, si vyžaduje aj „seriózne“ napájanie.
Z praktických dôvodov sme sa rozhodli pre 6-článkovú LiPol batériu (preto sme vybrali aj motor G160 s výšším Kv). Ale čo kapacita napájania? V konečnom rozhodovaní však rozhodujúcu úlohu nezohrala kapacita, ale hmotnosť batérie. Paradoxne: čím ťažšia, tým lepšia! autor: Janko O. |
|
Náš verný návštevník Tomáš Tomis asi pred jedenástimi rokmi staval väčší model (ktorý môže niesť kvalitný fotoaparát), kde sú servá a prijímač napájané BECom, ale navyše chcel napájanie zálohovať Nixx batériou.
Preto hľadal nejaké jednoduché zariadenie, ktoré by v prípade poruchy alebo preťaženia BECu automaticky preplo na záložnú batériu. Z rozmerových, ale aj z cenových dôvodov, sa chcel vyhnúť použitiu Power Boxu, a tak hľadal jednoduché riešenie, vhodné aj pre neelektronika. autor: Janko O. |
|
Občas sa to stane každému.
Aj mne sa to už stalo! A to som pri zaobchádzaní s LiPolkami mimoriadne opatrný. Takže, čo robiť, keď LiPolka spuchne? Mnohí hneď navrhujú „konečné riešenie“ v slanom kúpeli. …....................... Mne sa však podarilo moje mierne spuchnuté LiPolky vrátiť do „štíhlej podoby“. …....................... Cez to všetko by som radšej pozornosť sústredil na otázku: „Čo robiť, aby sa LiPolky nenafukovali?“ autor: Janko O. |
|
V reakciách na články o Power Boxoch a vplyve dlhých prívodných káblov na činnosť serv sa na modelárskych fórach vynorili pochybnosti o kvalite vysokokapacitných elektrolytických kondenzátorov, ktoré v spomínaných zapojeniach používame.
Konkrétne boli tieto kondenzátory označené za najporuchovejšiu súčiastku, s tým, že v daných obvodoch by svoju funkciu plnili len krátkodobo a časom, vplyvom starnutia, by ju prestali plniť úplne. autor: Janko O. |
|
Harmony, to je môj model vetroňa, ktorý má prazvláštny osud: najprv to bolo ťažké detstvo, ale ani na staré kolená to nemá ľahké.
Ale teraz prišla jeho chvíľa, jeho 15-dní slávy a oprávnene sa stal stredobodom mojej (konštruktérskej) pozornosti. Zažil skrášlenie aj modernizáciu. pripravil: Janko O. |
|
O význame chladenia niektorých „exponovaných“ častí modelu sme sa na našej web-stránke už mnoho-krát zmieňovali.
V súvislosti s haváriami sme spomínali najmä chladenie regulátorov, prípadne (ich) BECov. Ale naznačovali sme, že chladiť samozrejme treba aj pohonné motory, ale dokonca aj výkonové LED diódy pozičného osvetlenia a jeho obvod stabilizácie prúdu (tranzistor TIP122). Dnes by sme sa chceli pozrieť na trochu „iné“ chladenie pohonných LiPol batérií v modeloch, ktoré im dávajú riadne zabrať a takto LiPolkám významne skracujú životnosť. autor: Janko O. |
|
Dnes spúšťame sériu článkov o zariadení ArduPilot.
Ich autorom je náš kolega - český modelár, používajúci prezývku CzechUavGuy, ktorý sa v tejto problematike dobre vyzná. A čo to vlastne ArduPilot je? Je to zariadenie podobné známemu FY-41AP (ktorého fantastické možnosti mi predviedol Stano O. a sú zmieňované v článku „Veď aj toto je (len trochu väčšie) Horten UFO“), avšak založené na platforme OpenSource Arduino. autor: CzechUavGuy pripravil: Janko O. |
|
Nabíjačky Cheali – Firmware
----------------------------------- autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
„Je to hanba“. Takto mi občas Miroslav pripomenul skutočnosť, že merač vnútorného odporu 2 až 6-článkových LiPol sme síce vymysleli, ale my sami ho nemáme.
„Načo? Tie dve 6-článkové LiPolky, čo mám, zmeriam aj inak“, kontroval som. Ale jeho tlak sa stupňoval a nakoniec som uznal, že je najvyšší čas. A do toho niektorí začali spomínať, že by to z nameraného Ri mohlo vypočítať ešte aj „Céčka“. autor: Janko O. |
|
Pôvodne sme mali pripravený iný nadpis: Ďalší „kolmo-štartujúci“ v rodine.
Ale zdalo sa nám to byť málo dramatické :) . Na druhú stranu to viac odráža realitu s „kolmo-štartujúcimi“ VTOLmi u nás: - Je to už môj tretí VTOL (Vertical Take Off and Landing = kolmý štart a pristátie). - Medzi nami (tromi) bratmi dokonca už piaty. - A aj s bratrancom Ďurim, už šiesty VTOL v rodine. Vidíte, že nás to naozaj „draplo“ a že je to dosť nákazlivé. pripravil: Janko O. |
|
Naposledy sme tento model spomínali koncom októbra (října) 2018 v súvislosti s haváriou iného Herculesa – 2-metrového, šedomodrého. Konkrétne v článku: Hercules je mŕtvy. Nech žije HERCULES!
Uviedli sme, ako sa Moby Dick napokon „ocitol“ u mňa a aj to, ako prebiehal jeho prvý (a zatiaľ jediný) krátky let. V podstate to bol moment, kedy sme pochopili, prečo ho jeho predchádzajúci majiteľ vlastne predával. Od tej doby Moby Dick absolvoval množstvo menších či väčších úprav až sa dostal do stavu, kedy vám ho môžeme ukázať podrobnejšie. autor: Janko O. |
|
Ešte niekedy pred ôsmimi rokmi ma náš menovec Roman O. zo Slovenskej Ľupče, ktorý na stretnutí "obrov" v Gôtovanoch nádherne lietal so sedem metrovým motorizovaným vetroňom, s netypicky umiestneným motorom nad špicou trupu, požiadal o radu ohľadne kabeláže k servám, umiestneným ďaleko od RC prijímača.
Trochu ma tým zaskočil, pretože hoci po takýchto modeloch tajne túžim, sám s "obrami" žiadnu praktickú skúsenosť nemám. Nechal som to nejaký čas "uležať", ale potom som zrealizoval niekoľko pokusov a meraní. autor: Janko O. |
|
Trojicou „padlých, odvrhnutých a adoptovaných“ rozumieme niekdajšie Milanove modely, ktoré najprv ťažko havarovali, potom ich Milan odvrhol, následne som sa nad nimi (skôr ich pozostatkami) zľutoval (niekoľko takých (od Milana) “adoptovaných“ má aj Miroslav), opravil som ich a napokon adoptoval.
Sú to: dúchadlový L-39 Albatros – teraz známy ako Fénix, dvoj-dúchadlový Messerschmitt Me-262 – familiárne nazývaný Schwalbe a dvoj-motorizovaný 4-metrový vetroň DG-808s Competition – teraz prezývaný ako DéGéčko. Fénix a Schwalbe už majú pár letov za sebou, teraz sa konečne dočkalo aj DéGéčko. pripravil: Janko O. |
|
Hoci už máme modely dávno nachystané, dobre nám cez zimu padne polietať si alebo aspoň natrénovať na simulátore.
A prípadne skontrolovať, či máme všetky mixy a funkcie pre ten-ktorý model v poriadku. Dnes Vám predstavím veľmi zaujímavú vecičku - "USB 2.0 Almighty Flight Simulator Dongle", ktorá nám to umožní. autor: Vpershing pridal: mior |
|
Možno by bolo dobré hneď v úvode „rozlúsknuť“ tento zdanlivo nepochopiteľný rébus.
Skrátka a jednoducho: Miroslav (mior) prišiel na 5 dní do Bystrice (BB) na „modelársku dovolenku“, pričom sme mali v pláne zalietať, otestovať, nastaviť ….. odskúšať 8 modelov. Keďže 5 z nich je veľkých, a to až tak, že jeden človek si s nimi neporadí, tak vlastne všetky čakali na týchto päť dní, kedy budeme všetci traja bratia (Miroslav, Milan a ja) pokope. A tie tri malé modely? To už bola len taká „čerešnička na torte“, chuťovka či balzám na ukľudnenie nervov. Ale poviem vám, bolo to päť naozaj náročných dní. autor: Janko O. |
|
Je to len pár dní, čo nám pri príležitosti milióntej návštevy našej web-stránky, na RC Portáli gratuloval náš modelársky kolega a kamarát Dano (s nickom ddano007) a len tak „nezáväzne“ skonštatoval:
„Škoda, že to nie je milión bez nehody. Aspoň teda predpokladám, že aj Vám sa občas nejaký garamból s modelom pritrafí ...“ My sme jeho predpoklad potvrdili a vymysleli sme na to aj poučku: Ak niekto - nejaký modelár tvrdí, že on (občas) nehavaruje, tak sú len dve možnosti: buď nelieta, alebo klame! pripravil: Janko O. |
|
Elektronike sa venujem už viac ako päťdesiať rokov, ale prekvapenia, ktoré mi v súvislosti s rušením RC prijímača (40 MHz) pripravil regulátor v modeli Easy Star, boli nečakané.
Dôvodom boli pomerne vysoké prúdy, ktoré sú v elektropohonoch úplne bežné, ale pre klasického slaboprúdového elektronika sa zdali byť priam závratné. autor: Janko O. |
|
Samozrejme máme na mysli batériu s čo najväčšou kapacitou, aby koptéra lietala čo najdlhšie.
A keďže medzi rozmermi batérie, jej hmotnosťou a jej (energetickou) kapacitou je dosť tesný vzťah, tak je jedno, či sa budeme pýtať na rozmery batérie, na jej váhu, či na jej kapacitu. A tiež nám bude záležať na tom, aby s takýmto nákladom koptéra aj lietala. autor: Janko O. |
|
Prinášame iný (tranzistorový – bez operačných zosilňovačov) variant jednoduchého modulu, na akustickú signalizáciu stavu zostávajúceho náboja (energie, kapacity) v pohonnej batérii. Tento modul je zapojený do AD-vstupu RC prijímača D8R v modeli, avšak na strane pilota netreba nič, pretože akustickú signalizáciu (aj nastavenie prahových hodnôt) zabezpečí modul FrSky Two Way Telemetry System vo vysielači.
Tento variant prináša jednoduchšie – logickejšie nastavenie akustickej signalizácie: nepostupuje sa od 193 smerom dole, ale od 0 smerom hore, do 255. Ak napr. chceme, aby sa signalizácia spustila po vyčerpaní 2000 mAh, nastavíme 200 (x 10 mAh). Navyše: nastavením vhodnej hodnoty "deliaceho pomeru" (volt ratio) je na telemetrickom displeji FrSky FLD-02 možné priamo odčítavať spotrebovanú energiu. autor: Janko O. |
|
Nuž, aby sme vám pravdu povedali, tak sme v rozpakoch.
Jednoznačnú odpoveď pre vás nemáme. Overovacím meraním sme pôvodnú teóriu, že bežné (elektrolytické) kondenzátory majú „nejaký“ ESR a Low ESR kondenzátory ho majú výrazne (násobne, či rádovo) menší, sme nepotvrdili. Ale všetko zlé je na niečo dobré: zistili sme, že „obyčajné“ (teda nie Low ESR) elektrolytické kondenzátory vôbec nie sú také zlé (čo sa ESR týka), aby sme ich zatracovali a na ich úkor na piedestál slávy stavali tie „ospevované“ Low ESR. autor: Janko O. |
|
Súdiac podľa toho, ako sa na HobbyCity rozbehol predaj „telemetrických“ modulov DFT, DJT a prijímačov D8R firmy FrSky, je možné konštatovať, že záujem o telemetriu medzi modelármi rastie. Zatiaľčo na HiModel je možné kúpiť aj nejakú „bižutériu“ k tomuto systému, na HC nie je (zatiaľ) nič. Dokonca ani napäťové senzory. A keďže ich cena na HiModel je vyše 5 US Dolárov (a k tomu ešte poštovné), prinášame návod, ako si taký senzor vyrobiť za pár centov a tiež návod, ako si nastaviť s tým súvisiaci FrSky alarm.
autor: Janko O. |
|
V duchu nášho pôvodného zámeru, maximálne využiť základnú telemetriu FrSky, prinášame návrh riešenia jednoduchého modulu, na akustickú signalizáciu stavu, kedy v pohonnej batérii zostáva už len prednastavené množstvo kapacity.
Tento modul je zapojený do AD-vstupu RC prijímača D8R v modeli, avšak na strane pilota netreba nič, pretože nastavenie prahových hodnôt aj akustickú signalizáciu zabezpečí modul FrSky Two Way Telemetry System v RC vysielači. Článok bol napísaný 17.11.2010. autor: Janko O. |
|
Aby bolo jasné: 10 rokov má táto naša web-stránka.
My, teda traja (modelárstvom) „postihnutí“ bratia – Milan, Miroslav a ja (Janko O.), máme predsa len „trochu“ viac. Už minule som to prezradil: dokopy je to 191 rokov. Ale to vôbec nebráni tomu, aby sme sa s našimi „modelíkmi“ hrali ako malí chlapci. A keby len to! Radi sa s Vami o túto našu radosť už 10 rokov delíme a dokonca Vás na tento druh „skotačenia“ neúnavne nahovárame. pripravili: MiOr a Janko O. |