Hľadaný výraz: paralelné zapojenie BECov
Počet výsledkov: 138
|
Tento článok je zavŕšením seriálu „Takže: Jeden BEC? Dva BECy? Viac BECov?“
Dnes si ukážeme, ako sa správajú dva paralelne zapojené BECy s rozdielnym výstupným napätím, keď ich nezaťažujeme laboratórnym reostatom, ale skutočnými modelárskymi servami. Toto je samozrejme navodenie reálnych podmienok a to je to, čo nás skutočne zaujíma. A na záver si zhrnieme poznatky zo všetkých zrealizovaných meraní. autor: Janko O. |
|
Z času na čas, ale zato so železnou pravideľnosťou, sa na modelárskych fórach objavujú dotazy typu:
"Mám v modeli viac serv a jeden BEC nestačí, môžem zapojiť (dva) BECy paralelne?", alebo: "Mám dvojmotorový model s dvomi regulátormi, ako ich mám zapojiť?" No a s rovnakou železnou pravideľnosťou sa objavujú aj odpovede: "BECy paralelne v žiadnom prípade nezapájaj, radšej použi silnejší", eventuálne: "Kábliky z regulátorov môžeš zapojiť do prijímača (buď cez Y-kábel, alebo do samostatných kanálov), ale na jednom z nich vytiahni stredný (+5V) káblik." autor: Janko O. |
|
Články s názvom "Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?" si už prečítalo veľké množstvo modelárov. A z našich administrátorských prehľadov vyplýva, že aj po vyše deviatich rokoch od ich uvedenia, toto číslo denno-denne narastá.
Preto sme sa rozhodli ich znovu "oprášiť", túto tému opäť pripomenúť, čo zrejme mnohí pochopia tak, že zase "dráždime kobru bosou nohou". __________________________________________ Na tejto Web stránke sa dosť často spomínajú pohonné batérie, samozrejme najviac LiPol. Píše sa o kapacite, o vnútornom odpore, o tzv. Céčkach. V inom článku sa píše o paralelnom zapojení BECov. Ale ako je to s batériami? Zapájať ich paralelne či sériovo? autor: Janko O. |
|
V prvej časti tohto seriálu sme sa pozreli na to, čo znesie jeden BEC.
V druhej časti sme paralelne zapojili dva BECy s rozdielnym výstupným napätím, ktoré sme potom krátkodobo (tak, aby nezaúčinkovala tepelná ochrana) zaťažovali rôznymi prúdmi. Zaujímalo nás, aký prúd bude tiecť jedným a aký druhým BECom. Dnes budeme naše zapojenie zaťažovať dlhodobo (tak, aby tepelná ochrana zaúčinkovala), ale skúsime paralelne zapojiť aj tri a dokonca aj štyri BECy. A získané výsledky budeme navzájom porovnávať. autor: Janko O. |
|
Lineárne BECy sa medzi modelármi tešia stále veľkej obľube, hlavne vďaka svojej nízkej cene, slušnej spoľahlivosti, absencii rušenia a možnosti paralelného spájania.
autor: Janko O. |
|
Toľko otázok. A jedna ťažšia ako druhá.
A pritom je odpoveď na otázku „Koľko BECov môžete použiť v jednom modeli?“, len jedna a jednoduchá navyše: „Toľko, koľko chcete (potrebujete).“ Ale začnime pekne podľa J. A. Komenského: od jednoduchšieho ku zložitejšiemu, čiže jedným BECom. Vyzerá to, že žiadny problém, že je to jasné? Isto? No tak jedna kvízová otázka na úvod: „Aký prúd môžete trvale odoberať z 2A BECu? Že 2A? FIGU BOROVÚ! autor: Janko O. |
|
V minulej časti sme sa zatiaľ sústredili len na jeden BEC.
Dnes sa pozrieme, čo sa stane, ak palubnú elektroniku budú napájať dva BECy zapojené paralelne. A aby sme nasimulovali najhoršie podmienky, vybrali sme dva BECy s čo najodlišnejším výstupný napätím. Tie sme potom krátkodobo postupne zaťažovali čoraz väčším a väčším prúdom. autor: Janko O. |
|
Tematicky by tento článok patril skôr do série: Zapojenie batérií – paralelne či sériovo.
Ale tým by mohol uniknúť pozornosti tých, ktorí problém spájania batérií riešiť nemusia. Ide o to, že v mnohých diskusiách o paralelnom zapájaní LiPol batérií (ale dokonca aj BECov) sú potenciálni záujemcovia doslovne strašení „besnými“ účinkami zlomyselných vyrovnávacích prúdov. Je všeobecne známe, že ľudia sa najviac boja toho, čo nepoznajú. A tak sme sa rozhodli vyrovnávacím prúdom „strhnúť masku“ a odkryť ich skutočnú povahu. autor: Janko O. |
|
Tento článok vznikol prepracovaním článku s podobným, ale predsa len iným názvom.
Jeho obsah bol a (tento) vlastne stále je o večných a asi nikdy nekončiacich sporoch medzi zástancami a odporcami kondenzátorov v palubnom rozvode modelu. pripravil: Janko O. |
|
Mnohí modelári túžia postaviť si viacmotorový model, či už vrtuľový alebo dúchadlový.
Vyvstáva tu však problém silového rozvodu - elektroinštalácie, pretože je síce isté, že motor nebude len jeden, ale môže byť len jeden regulátor alebo len jedna pohonná batéria? A keď nebude jedna, ako ich zapojiť, alebo dokonca, ako ich prepojiť? autor: Janko O. |
|
Keď tak pozeráme ako je vonku, myslíme si, že tento takmer dvanásť rokov starý článok (z 18.2.2010) môže byť práve teraz aktuálny.
......................................................... Tak, a je to tu! Dva zhorené regulátory za dva dni. Jeden Mišov a jeden môj. Ale pekne poporiadku. autor: Janko O. |
|
Náš verný návštevník Tomáš Tomis asi pred jedenástimi rokmi staval väčší model (ktorý môže niesť kvalitný fotoaparát), kde sú servá a prijímač napájané BECom, ale navyše chcel napájanie zálohovať Nixx batériou.
Preto hľadal nejaké jednoduché zariadenie, ktoré by v prípade poruchy alebo preťaženia BECu automaticky preplo na záložnú batériu. Z rozmerových, ale aj z cenových dôvodov, sa chcel vyhnúť použitiu Power Boxu, a tak hľadal jednoduché riešenie, vhodné aj pre neelektronika. autor: Janko O. |
|
Keď sme pred vyše siedmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili článok Stana Valenta s názvom "Blikač na 5V pre lietadlo", netušili sme, že to bude jeden z najúspešnejších článkov so závratným nárastom čítanosti.
Nečudo. Veď aj my s mojim bratom Miroslavom sme si povedali, že niečo také "ďalekonosné" s výkonovými LED diódami na našich modeloch plánujeme. Akurát nám jedna LED dióda "bola málo" a v niektorých prípadoch sme požadovali, aby aspoň jedna svietila trvale. A preto nám bolo jasné, že napájanie z 5-Voltového "palubného" rozvodu vyhovovať nemusí. autor: Janko O. |
|
Aby bolo jasné: 10 rokov má táto naša web-stránka.
My, teda traja (modelárstvom) „postihnutí“ bratia – Milan, Miroslav a ja (Janko O.), máme predsa len „trochu“ viac. Už minule som to prezradil: dokopy je to 191 rokov. Ale to vôbec nebráni tomu, aby sme sa s našimi „modelíkmi“ hrali ako malí chlapci. A keby len to! Radi sa s Vami o túto našu radosť už 10 rokov delíme a dokonca Vás na tento druh „skotačenia“ neúnavne nahovárame. pripravili: MiOr a Janko O. |
|
Po zverejnení prvých dvoch článkov o sériovom či paralelnom zapojení batérií vznikla na istom modelárskom fóre búrlivá diskusia, kde bolo paralené spájanie batérií poväčšinou kritizované a dokonca označené za "choré".
My sme však o správnosti paralelného spájania "pakov" naďalej presvedčení, zrejme preto, že neboli predložené žiadne presvedčivé protiargumenty. To však neznamená, že odsudzujeme sériové zapojenie, veď jedno i druhé má svoje výhody aj nevýhody. Je vecou každého, čo kto preferuje. Čo je pre jedného nedostatok, iný chápe ako prednosť. autor: Janko O. |
|
Čo sa však stane, ak paralelne zapojíme LiPolky s nerovnakými Céčkami?
Tzv. CÉČKA v zjednodušenej forme uľahčujú určiť, aký maximálny prúd je možné z batérie odoberať, ale v skutočnosti vyjadrujú, aký vnútorný odpor (Ri) batéria má. Ale výpočet maximálnych odoberateľných prúdov pomocou vnútorného odporu by bol komplikovaný, preto výrobcovia "vymysleli" Céčka, kde je výpočet triviálny. autor: Janko O. |
|
To, že sme priaznivcami paralelného spájania batérií, tým sa nijako netajíme.
Svedčí o tom aj séria našich článkov „Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?“ Však sme si pri „obrane“ tohto názoru aj niečo „vytrpeli“! Ale vždy sme zdôrazňovali, že paralelne spájané batérie by mali mať (pokiaľ možno čo najviac) rovnaké napätia. Ak sa niekde písalo, že nie je dobrý nápad paralelne spojiť nabitú a vybitú (LiPol) batériu, neoponovali sme. Ale prihodiť sa to môže - neúmyselne! Akú „katastrofu“ potom človek môže očakávať? autor: Janko O. |
|
Hneď na začiatku tejto časti článku je treba priznať, že vyznávači viacčlánkových (viac ako 3-článkových) batérií majú v jednom pravdu:
Stačia im regulátory na nižšie prúdy, ktoré spravidla bývajú trochu lacnejšie a aj vodičmi tečú nižšie prúdy, čo znamená, že môžu byť tenšie. Ale keďže každá minca má dve strany, poďme sa pozrieť na tú druhú - odvrátenú. autor: Janko O. |
|
V prvej časti tejto série článkov sme uviedli nasledujúcu predtuchu:
"Sme si vedomí, že na túto tému existujú zásadné a skalopevné názory, pričom ten náš je zrejme menšinový. Cez to všetko sa pokúsime statočne odolávať a argumentovať, aby sme čestne obhájili svoje názory." Že to vyvolá vlnu odporu, to sme - ako vidno, tušili, ale že to bude až taká "Tsunami", to nám ani vo sne nenapadlo. autor: Janko O. |
|
|
Už to je viacero rokov, čo sme na našej Web stránke uviedli prvý diel seriálu: „Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?“
Hneď v úvode prvej časti sme predpokladali určitú vlnu nesúhlasu a veštili sme konflikty, ale to čo potom prišlo, predčilo všetky naše očakávania. Po dlhom a opakovanom vysvetľovaní nakoniec aj naši najväčší odporcovia uznali, že paralelné zapojenie má v určitých prípadoch svoje opodstatnenie, ale vzhľadom na dostatočný sortiment dostupných LiPol batérií, je to situácia nie príliš častá. To sme uznali aj my a zdalo sa, že bol nastolený mier. Až do dňa, kedy sa pod piatou časťou seriálu objavil nasledujúci „milý“ komentár. Autor: Janko O. |
|
V mnohých našich článkoch na tejto Web stránke sa uvádza: "Odber z pohonnej batérie v modeli meriame pomocou prúdového senzora ...", alebo: "Priebeh prúdov tečúcich medzi batériou a regulátorom a tiež medzi regulátorom a motorom sme snímali pomocou prúdového senzora ...".
A v ďalších článkoch sme jednotlivé prúdy paralelne spojených BECov merali tiež pomocou prúdových senzorov. Z toho jasne vyplýva, že je to naša obľúbená súčiastka, ale čo to vlastne prúdový senzor je a ako ho môže modelár využiť? autor: Janko O. ............................ Poznámka: Za povšimnutie stojí aj "roztomilá" diskusia, ktorú rozprúdil diskutér Roman. |
|
alebo sériovo-paralelné spájanie článkov (napájanie vysielača LiIon-kami).
autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
"Stretnúť" sa s ním môžeme skôr v stredných a väčších modeloch.
Dôvod? Regulátory pre väčšie prúdy už vlastný BEC väčšinou nemajú a navyše môžu byť vo verzii OPTO. A druhý dôvod je ten, že vo väčších modeloch býva viac serv, ktorých spotreba prúdu prevyšuje možnosti lineárnych BECov. A tak "na scénu vstupuje" spínaný BEC (ale niekedy je samostatný palubný zdroj lepším riešením) so všetkým, čo k tomu patrí: teda so svojimi prednosťami ale aj s nedostatkami. autor: Janko O. |
|
Lineárne BECy, ktoré sú súčasťou regulátorov, bývajú dimenzované na odber 1 A, 2 A, alebo maximálne 3 A (aj to len krátkodobo).
Ale to niekedy nestačí a tak dobrú službu môže poskytnúť UBEC (spínaný BEC - menič). Alebo je možné zapojiť viac BECov a vo veľkých modeloch sa používajú samostatné (spravidla NiCd) batérie na napájanie RC prijímača a serv. A pre zvýšenie spoľahlivosti bývajú zdroje dva, zapojené tak, aby pri výpadku alebo vybití jedného, bol plnohodnotne zastúpený druhým. autor: Janko O. |
|
O význame chladenia niektorých „exponovaných“ častí modelu sme sa na našej web-stránke už mnoho-krát zmieňovali.
V súvislosti s haváriami sme spomínali najmä chladenie regulátorov, prípadne (ich) BECov. Ale naznačovali sme, že chladiť samozrejme treba aj pohonné motory, ale dokonca aj výkonové LED diódy pozičného osvetlenia a jeho obvod stabilizácie prúdu (tranzistor TIP122). Dnes by sme sa chceli pozrieť na trochu „iné“ chladenie pohonných LiPol batérií v modeloch, ktoré im dávajú riadne zabrať a takto LiPolkám významne skracujú životnosť. autor: Janko O. |
|
V prvom článku o sériovom alebo paralelnom zapájaní batérií je spomínané, že sme s bratom Miroslavom zaviedli "unifikáciu" v LiPol batériách. Sú tam spomenuté aj pádne dôvody, ktoré nás k tomu viedli. Aby sme mohli jednoducho vykonávať prevody pohonu z jedného typu baterky na iný, zaviedli sme si novú "pseudojednotku" (ale "virtuálna" znie lepšie), ktorá by do tejto problematiky mohla vniesť jasno. Dali sme jej síce prapodivné, ale výstižné meno ČlánokAmpérHodina.
autor: Janko O. |
|
Takmer štyri roky existencie našej, na modelársku techniku orientovanej web stránky, nás oprávňuje na určité bilancovanie, či snáď priam na štatistiku.
Pravdu povediac, modelárstvo na Slovensku je (mierne povedané) trochu konzervatívne. Na vlastnej koži sme mali tú česť okúsiť odpor mnohých modelárov pri presadzovaní - zavádzaní niektorých (v podstate nijak prevratných, skôr do tej doby málo obvyklých) technických noviniek. pripravil: Janko O. |
|
Získali sme ďalšieho externého autora, ktorý sa vyzná v elektronike, konkrétne v problematike LiPol batérií.
Pán Alois je zo severnej Moravy a ako sám hovorí: „Notně brouzdá po vlastech českých a slovenských". Zaujal nás svojim netypickým ale pritom pôvabným jazykovým štýlom, ktorému sme dali názov „Staročeština". Poslal nám mail, obsahujúci článok o LiPol batériách, ktorému „kraľuje" slovo „zhovadilost". Pri pátraní po pôvode tohoto výrazu nám pán Alois prezradil, že takto jeho poznatky a skúsenosti s LiPol batériami „ocenil" jeden z jeho najvytrvalejších a najzúrivejších internetových rivalov na jednom modelárskom fóre. autor: Alois M. pripravil (a so súhlasom autora trochu upravil): Janko O. |
|
Keď sme pred niekoľkými rokmi uviedli 3. časť tohto miniseriálu, predpokladali sme, že je to časť posledná.
Žiadnu ďalšiu sme nepripravovali a ani sme sa nad touto problematikou nezamýšľali. Až prišiel deň, keď sme dostali mail od pána Miroslava Hrubého. Jeho obsah nás donútil znovu sa nad tým zamyslieť, niečo odskúšať, či pomerať. pripravil: Janko O. |
|
Jasné!
Diódy sa v modelárstve používajú kade-kde. Ale nás teraz zaujíma využitie diód v obvodoch palubného napájania. Konkrétne v obvodoch viac-násobného, alebo inak povedané, v obvodoch zálohovaného napájania. No a tu majú Schottkyho diódy svoje, v podstate nezastupiteľné postavenie. autor: Janko O. |
|
Vo viacerých našich článkoch sme uviedli, že pri meraní parametrov, pri sledovaní osciloskopických priebehov a pod. sme zistili, že LiPol články sa správajú tak, akoby bol vo vnútri okrem zdroja (s vnútorným odporom) aj kondenzátor.
Dá sa to nejako vysvetliť? Dá sa s tým nejako vysporiadať? Alebo nebodaj, dá sa to nejako využiť? autor: Janko O. |
|
Možno si poviete: „Blbá otázka!
No predsa jednoAmpérový jeden Ampér, dvojAmpérový dva Ampére a tak.“ Lenže situácia nie je taká jednoznačná a za určitých okolností môže byť maximálna hodnota trvale odoberaného prúdu z lineárneho BECu len zlomok z jeho udávanej hodnoty. Že by nám výrobcovia klamali? Nie neklamú, len nám nepovedia všetko. Alebo lepšie povedané, hodnoty, ktoré na svojich výrobkoch uvádzajú, platia len za určitých podmienok. autor: Janko O. |
|
Keď som raz podvečer (niekedy pred šiestimi rokmi) bol na Ďateline overovať upravené osvetlenie a vymenený motor na vetroni Harmony (rozpätie 278 cm), jeden (mne do tej doby neznámy) kolega - modelár skonštatoval: „Máte to pekne nasvietené.“
Aby som mu vyvrátil pocit, že to je len frajerina, tak som odpovedal: „Viete, my starší: čím slabší zrak, tým silnejšie svetlá.“ autor: Janko O. |
|
Dnes si ukážeme, že pomocou elektroniky serva, čoby spínača, môžeme ovládať nie len jedny svetielka, alebo len jedno elektronické zariadenie.
Môžeme spínať aj dve, tri, či štyri svetielka (alebo čokoľvek iné). A v závere si ukážeme, že si takto môžeme vyrobiť automatické prižhavovanie spaľovacieho motora, alebo diaľkové ovládanie generátora dymu. autor: Janko O. |
|
Článok z 29.6.2010.
Janek Ledecký vo svojej piesni spieva: "Sliby se maj plnit o Vánocích". No, Vianoce síce nie sú, ale my svoj sľub aj tak plníme a po častiach prinášame naše "know how" ku stavbe prístroja, ktorým si môžete zmerať kondíciu svojich LiPoliek. autor: Janko O. |
|
LED diódy sme používali už v začiatkoch našej druhej vlny modelárstva, čoby optickú telemetriu. Počtom bliknutí signalizovali stav pohonnej batérie v modeli.
Na uľahčenie identifikácie polohy modelu neboli príliš vhodné, pretože boli „slabé“. Ich svietivosť bola nízka. Potom sme začali používať modernejšiu telemetriu a LEDky na modeloch upadli do zabudnutia. Avšak s pribúdajúcimi rokmi a slabnúcim zrakom sa LEDky, tentokrát omnoho výkonnejšie, opäť objavujú na našich modeloch. autor: Janko O. |
|
Keď sme začiatkom júla (července) boli na Zlete vojenských modelov lietadiel v Gôtovanoch (pri Liptovskom Mikuláši), tak sme Belugu predviedli viac-menej len staticky, pretože kvôli silnému vetru sme nechceli riskovať poškodenie tohto modelu.
A keď sme odchádzali, tak hlavný organizátor akcie – Miško Hrnčiar len tak – nesmelo utrúsil: Toto by som chcel vidieť za letu. Žiaľ, na vlastné oči zatiaľ nemal možnosť (hoci s Miroslavom plánujeme niekedy (po dohode s Miškom) ísť si zalietať do Gôtovian), ale na našej web-stránke sme zverejnili niekoľko krátkych videí Belugy za letu. pripravil: Janko O. videá: Robo J. a Robo T. |
|
Silová elektronika v našich modeloch prináša aj určité úskalia pri jej diagnostike.
Ako napríklad merať hoci len odber motora pri výbere vhodnej vrtule? Klasická metóda - zaradiť do prúdovej vetvy rovno merací prístroj nie je práve najšťastnejšie riešenie, keďže ten má pomerne vysoký vnútorný odpor bočníka. Ale dá sa to aj inak! autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
V článku „Hextronik LI-POLY monitor“ sme v komentároch naznačili, že tento lacný a užitočný obvod by mohol slúžiť na kontrolu stavu jednotlivých článkov LiPol batérie, ktorou viacerí modelári napájajú svoj RC vysielač.
V diskusii sa neskôr vynorili isté problémy, ktoré použitie Battery Monitora na tento účel komplikovali. Konkrétne: prahové hodnoty optickej indikácie sú nastavené dosť „nízko“ (asi 3,3 V) a Monitor by sa musel zakaždým manuálne odpojovať, aby zbytočne nevybíjal batériu. Pozrite sa, ako sme sa s týmito problémami „popasovali“. autor: Janko O. |
|
V reakciách na články o Power Boxoch a vplyve dlhých prívodných káblov na činnosť serv sa na modelárskych fórach vynorili pochybnosti o kvalite vysokokapacitných elektrolytických kondenzátorov, ktoré v spomínaných zapojeniach používame.
Konkrétne boli tieto kondenzátory označené za najporuchovejšiu súčiastku, s tým, že v daných obvodoch by svoju funkciu plnili len krátkodobo a časom, vplyvom starnutia, by ju prestali plniť úplne. autor: Janko O. |
|
Poznámka od Janka O.:
Niekoho môže prekvapiť, prečo tu predkladáme Danov článok, ktorý je venovaný nejakému „polotovaru“. No Dano popisuje na čo a ako sa dá spomínaný modul použiť. Ale okrem tohto použitia nás Dano inšpiroval … My máme s týmto modulom určitý „zámysel“ a tento článok vás má takpovediac „predvariť“ a neskôr sa na tento článok len odvoláme. Bližšie na konci (článku). autor: Ddano007 úvod (a záver) pripravil: Janko O. |
|
Ešte niekedy pred ôsmimi rokmi ma náš menovec Roman O. zo Slovenskej Ľupče, ktorý na stretnutí "obrov" v Gôtovanoch nádherne lietal so sedem metrovým motorizovaným vetroňom, s netypicky umiestneným motorom nad špicou trupu, požiadal o radu ohľadne kabeláže k servám, umiestneným ďaleko od RC prijímača.
Trochu ma tým zaskočil, pretože hoci po takýchto modeloch tajne túžim, sám s "obrami" žiadnu praktickú skúsenosť nemám. Nechal som to nejaký čas "uležať", ale potom som zrealizoval niekoľko pokusov a meraní. autor: Janko O. |
|
V duchu nášho pôvodného zámeru, maximálne využiť základnú telemetriu FrSky, prinášame návrh riešenia jednoduchého modulu, na akustickú signalizáciu stavu, kedy v pohonnej batérii zostáva už len prednastavené množstvo kapacity.
Tento modul je zapojený do AD-vstupu RC prijímača D8R v modeli, avšak na strane pilota netreba nič, pretože nastavenie prahových hodnôt aj akustickú signalizáciu zabezpečí modul FrSky Two Way Telemetry System v RC vysielači. Článok bol napísaný 17.11.2010. autor: Janko O. |
|
Prinášame iný (tranzistorový – bez operačných zosilňovačov) variant jednoduchého modulu, na akustickú signalizáciu stavu zostávajúceho náboja (energie, kapacity) v pohonnej batérii. Tento modul je zapojený do AD-vstupu RC prijímača D8R v modeli, avšak na strane pilota netreba nič, pretože akustickú signalizáciu (aj nastavenie prahových hodnôt) zabezpečí modul FrSky Two Way Telemetry System vo vysielači.
Tento variant prináša jednoduchšie – logickejšie nastavenie akustickej signalizácie: nepostupuje sa od 193 smerom dole, ale od 0 smerom hore, do 255. Ak napr. chceme, aby sa signalizácia spustila po vyčerpaní 2000 mAh, nastavíme 200 (x 10 mAh). Navyše: nastavením vhodnej hodnoty "deliaceho pomeru" (volt ratio) je na telemetrickom displeji FrSky FLD-02 možné priamo odčítavať spotrebovanú energiu. autor: Janko O. |
|
Vo viacerých článkoch na tejto Web stránke sme riešili problematiku BECov, Záložných zdrojov, Power Boxov, ale akosi "potichu" sme predpokladali, že konektory, ktorými sú tieto zariadenia zakončené, znesú všetko a preto nie je potrebné sa nimi vôbec zaoberať.
Ale v modeloch s viacerými servami alebo vo väčších modeloch môžu konektorom, napájajúcim celý palubný systém, tiecť naozaj značné prúdy a nás zaujímalo, ako to znášajú bežne používané modelárske (servo-) konektory. autor: Janko O. |
|
Niektorí modelári vo svojich modeloch používajú HV (High Voltage) servá na napätie 7,2 Voltu.
Niekedy sa zase „zíde“ nejaké iné – vyššie (stabilné) napätie, ako bežne dostupných 5 Voltov z palubnej inštalácie. Ale otázka znie: Kde ho vziať, keď väčšina bežných BECov a UBECov poskytuje len +5 či +6 Voltov. Inokedy zas treba „niečo“ (na 5 či 6V) v modeli diaľkovo zapínať z RC vysielača. Vtedy sa hodí UBEC s RC vypínačom (jeho ovládací káblik sa „pichne“ do zodpovedajúceho servo-konektora v prijímači). Michal Nováček o tom pripravil perfektný článok. pripravil: Janko O. |
|
Experimenty so štartom (niektorých) modelov z katapultu pomocou gumy sme zahájili niekedy pred štyrmi rokmi a od tej doby okúsili „slasti“ tohto spôsobu štartu viaceré naše modely.
A časom sa rozhodol pre realizáciu katapultu aj Miroslav. To preto, že tiež má niekoľko modelov, u ktorých je štart hodom z ruky veľmi problematický, ak nie priam nemožný. Lenže: niektoré naše modely sú pomerne veľké a hlavne ťažké, takže na ich štart by bolo potrebné paralelne „spriahnuť“ viacero (6 a viac) gúm. Tu sa však natíska otázka, či by sa to nedalo vyriešiť inak, napr. dlhším katapultom. autor: Janko O. |
|
Nemáme na mysli haváriu takzvane „na ruky“, teda haváriu zavinenú pilotom.
Máme na mysli haváriu, spôsobenú zlyhaním nejakej technickej časti modelu. Hoci v percentuálnom poňatí havárie „na ruky“ vysoko prevažujú nad haváriami, zavinenými technikou, tak „technické“ havárie sa zase vyznačujú mimoriadne silným pocitom bezmocnosti. Preto obzvlášť u veľkých, a teda drahých a na stavbu náročných modelov je snaha minimalizovať dôsledky technických zlyhaní zdvojovaním kľúčových komponentov riadenia. pripravil: Janko O. |
|
S postupným zväčšovaním rozmerov modelov lietadiel a so zvyšovaním počtu použitých serv, narastajú aj problémy s "palubnou" elektro-inštaláciou.
Celkom logicky sa bránime použitiu Power Boxu, ale zrazu zistíme, že len tak jednoducho servá do prijímača "napichať" nestačí a že musíme medzi zdroj, servá a RC prijímač zapojiť ešte "niečo". autor: Janko O. |
|
Dnes pokračujeme v riešení problému, ktorý vznikol pri havárii 4-metrového modelu vetroňa DG-808S. Táto udalosť je spomínaná v článku „Chladiť, chladiť, chladiť.“
Hoci nie sme priaznivcami dvoch batérií na palube jedného modelu, v predchádzajúcej časti sme pripustili, že sú situácie, kedy samostatná prijímačová batéria môže zabrániť havárii, podobnej tej, ktorá sa prihodila Romanovi Migovi pri riadení vetroňa DG-808S. A dnes sa budeme venovať výhradne samostatnej prijímačovej batérii. autor: Janko O. |
|
V prvom dieli sme si ukázali, ako je zapojená elektronika serva a ako je možné ju použiť na spínanie svetiel, či nejakého iného elektronického zariadenia v modeli.
Dnes pokračujeme v našom snažení a ukážeme si, ako to urobiť čo najjednoduchšie, alebo čo najefektívnejšie. autor: Janko O. |
|
Keď sme v polovici septembra (září) boli naposledy lietať s „DéGéčkom“, tak na záver sme prijali neochvejné rozhodnutie: Nabudúce jedine s osvetlením!
Tento motorizovaný vetroň, ktorý je prakticky celý biely, len s decentnými červeno-oranžovými „aplikáciami“, je v diaľke (obzvlášť zospodu) viac-menej šedý a počas letu (smerom k nám alebo od nás) sa nám viackrát stalo, že sme na chvíľu stratili istotu, kde model je a v akej je naozaj pozícii. Tento „žalúdok-zvierajúci“ pocit isto každý pozná a hoci väčšinou trvá len pár sekúnd, tak môže pokaziť ten vznešený pocit z lietania s takýmto veľkým modelom. Pri lietaní s modelmi vybavenými pozičným (cevaro) osvetlením, sa to väčšinou nestáva a keď už, tak len na chvíľočku - do najbližšieho bliknutia. No a keďže sme si potvrdili naše predpovede, že DéGéčko nikdy nebude pomaly lietajúca „orchidea“, ale skôr riadny „rýchlik“, tak sme ho hneď vybavili aj rýchlomerom. pripravil: Janko O. |
|
Hoci by sa niekomu mohlo zdať, že za tie tri týždne, ktoré uplynuli od zverejnenia druhej časti tohto seriálu, sme na spojení vysielača Turnigy i10 s osvedčeným modulom FrSky nič neurobili, opak je pravdou.
Pracovali sme usilovne, len „v tieni“ prác na Ed_Open stabilizeri to nebolo tak vidno. Takže výsledky nášho úsilia vyťahujeme na „denné svetlo“ až teraz. autor: Janko O. |
|
V dnešnej dobe je možné na trhu nájsť väčšie množstvo loggerov výšky, niektoré sú dokonca nutné pre súťažné lietanie, ale ich cena je zbytočne vysoká.
Preto sa zrodila myšlienka vytvoriť výškomer čo najjednoduchšie a tým dosiahnuť čo najnižšiu výrobnú cenu zariadenia, ktoré je schopný vytvoriť doma aj stredne zručný elektrotechnik. autor: Peter Čamaj |
|
Tak ako som vo svojom novoročnom predsavzatí-nepredsavzatí (V novom roku v novom aj bez predsavzatí) naznačil, od roku 2015 by som chcel svoje modely riadiť novým vysielačom. No a to, čo som naznačil, to som aj splnil.
Vysielač Turnigy i10 „konvertoval“ na FrSky-ovský obojsmerný komunikačný systém a v tomto roku (2015) má nabehaných už niekoľko desiatok „motohodín“. Jediné, čo ma v porovnaní s mojim „starým“ vysielačom (JR X-3810) trápilo, bola slabšia výdrž napájacej batérie. Trápilo, ale už netrápi. autor: Janko O. |
|
Pred nejakým časom sme uviedli článok „„Multifunkčný“ (viac-účelový) knipel“, v ktorom sme spomenuli, ako sme to zrealizovali a tiež čo nás k tomu rozhodnutiu viedlo.
Potom sa pod článkom objavili nejaké komentáre a medzi nimi aj odkaz nášho modelárskeho kolegu, autora niekoľkých článkov na našej stránke a kamaráta Bulmana, ako podobný problém vyriešil on. Takže sa na to poďte pozrieť. (Trochu sme škrípali zubami od závisti, pretože Bulman využil aj technológiu 3D tlače.) autor riešenia: Bulman ... úvod pripravil: Janko O. |
|
Oživenie výškomera
Keď už bola doska osadená, bolo potrebné do MCU nahrať riadiaci program. Pre tento účel som si na MCU vyviedol potrebné piny a správne ich spojil s USBASP programátorom (je samozrejme možné použiť aj iný programmer). autor: Peter Čamaj |
|
Ešte pred pár rokmi, keď sme kúpili naše prvé (a aj pekne drahé) LiPol batérie a ešte sme nemali špeciálne nabíjače, LiPolky sme nabíjali pomocou regulovateľného laboratórneho zdroja. Literatúru sme mali naštudovanú, a tak nám bolo jasné, že batériu, zloženú z viacerých LiPol článkov, je nutné balancovať. Pri dvojčlánku to bolo jednoduché, pretože zdroj je dvojitý, ale horšie to bolo s troj-článkom. Trojitý zdroj sme nemali.
Preto bolo nutné, aby sme si vyrobili zariadenie – elektronický obvod, ktorý nedovolí, aby počas nabíjania napätie žiadneho článku neprekročilo stanovenú hodnotu. Toto zariadenie sa volá obmedzovač (nie balancér, to je niečo iné). autor: Janko O. |
|
Teraz prichádza na rad presnejší popis regulátora - hardvéru a v 3. časti bude podrobnejší popis softvéru.
autor: Andrej B. pripravil: Janko O. |
|
Tak. A teraz si niekto povie: „Zas nejaké inotaje! Zas dáke dvojzmyselné narážky!“
Veru áno, lebo my takéto slovné hračky máme radi. No na druhú stranu, nie je v tom žiadne zavádzanie: v tom nadpise je každé slovo pravda, každé slovo sedí. Pretože tento článok bude naozaj o pozičnom osvetlení, v ktorom bude 12 výkonových (3-Wattových) LEDiek, takže ich tam bude tucet. …........................................ Totiž: v priebehu času sme dostali viacero dotazov, ako zapojiť „protisvetlá“, ako zapojiť „tajomné“ modré svetielka, ako v pozičnom (cevaro) osvetlení zapojiť to či ono? Skrátka ako to celé zapojiť? autor: Janko O. |
|
Dnes prinášame druhú časť zapojenia nášho AssOrxu.
Konkrétne schému napájania. Zároveň dokončíme popis činnosti a v neposlednom rade sa začneme zoznamovať so správaním sa jedného jeho kanálu. To je samozrejme dané činnosťou softvéru, ktorý je momentálne vo verzii 19. autor: Janko O. |
|
Nabíjačky Cheali – meranie teploty článkov
----------------------------------------------------- autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
Keďže si myslíme, že pre modelára je dôležité poznať stav svojich pohonných batérií, konkrétne ich Céčka, stále sa snažíme nájsť čo najjednoduchší spôsob ako zmerať Ri (Resistance internal).
Pretože to, ako dobre bude „ťahať“ batéria vo vašom elektropohone, závisí v prvom rade práve od jej vnútorného odporu. Dnes prinášame ďalšiu jednoduchú metódu merania Ri pomocou multimetra a to metódu impedančnú. autor: Janko O. |
|
Názov „cevaro osvetlenie“ sme si nevymysleli, ale len prevzali. To raz, pri jednom podvečernom lietaní jeden náš modelársky kolega zahlásil: „To vaše cevaro-osvetlenie ...“
Už ani nevieme, ako veta pokračovala, ale podstatné je, že sa to ujalo a názov „nášho“ osvetlenia bol na svete. Súčasne sme si uvedomili, že nikde na našej web-stránke nie je jeho ucelený popis, až to začalo vyvolávať dojem, že to nebodaj tajíme a žiadne detaily nechceme zverejniť. A tak to teda bez problémov odtajníme a zverejníme aj so schémou, s návodom a programom pre mikrokontrolér, pre tých, ktorí by si to chceli sami zrealizovať. Nie je na tom nič ťažké ani zložité, najprácnejšie je naťahať v krídlach a trupe modelu drôtiky k LED diódam. autor: Janko O. |
|
My sme síce so spaľovákmi „skoncovali“ niekedy pred vyše 30-timi rokmi, ale poznáme mnoho modelárov, ktorí vôni spáleného ricínového oleja stále nedokážu odolať.
Za tie roky sa mnohé zmenilo a tak niektorí priaznivci „čuďákov“ vybavili svoje modely obvodom, ktorý zabezpečuje stabilný žeraviaci prúd pre sviečku z NiCd/NiMH/LiPol batérie, umiestnenej v modeli. Tento obvod môže súčasne zlepšiť chod motora v niektorých režimoch (napr. pri nízkych otáčkach) „prižhavovaním“ žeraviacej sviečky. Náš modelársky kolega a kamarát István Magi takýto obvod vyvinul, vyrobil a časom ešte zdokonalil. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš úvod a komentár: Janko O. |
|
Na napájanie palubnej inštalácie v našich modeloch čoraz častejšie používame UBECy, čiže spínané BECy v samostatnom vyhotovení - čiže nie ako súčasť regulátora (ESC).
Hlavným dôvodom je bezpečnosť – spoľahlivosť napájania komponentov modelu, obzvlášť pri použití dvoch UBECov a zlúčení ich výstupných napätí pomocou dvojitej Schottkyho diódy. Spínané BECy, či už ako UBECy alebo SBECy (ako súčasť regulátora), majú totiž voči lineárnym BECom výhodu (väčšinou) vo vyššej prúdovej zaťažiteľnosti, ale hlavne v tom, že sa oveľa menej hrejú, takže zvýšený prúdový odber zvládajú dlhodobejšie. autor: Janko O. |
|
Krátko po tom, ako som si vyrobil merač vnútorného odporu LiPol batérií, tak ma môj brat Miroslav stále urgoval, aby som aj jemu vyrobil taký prístroj, aby vedel v akej kondícii sú pred začiatkom modelárskej sezóny jeho LiPolky.
Keďže taký prístroj nie je zase až taký jednoduchý, hľadal som spôsob, ako by si Céčka a vnútorný odpor (Ri) svojich batérií mohol zistiť v podstate každý modelár. A tu je výsledok môjho snaženia. autor: Janko O. |
|
V poslednom čase sa na modeloch dosť rozmohli kadejaké svetielka.
My sme na našich modeloch mali svetielka už dávno, ale vtedy to bola naša ranná telemetria, pretože svojim blikaním signalizovali stav pohonnej batérie. Potom sme prešli na rádiovú telemetriu a na svetielka sme zanevreli. Ale postupom času sme sa k nim opäť vrátili. Nie že by sme podľahli módnej vlne, ale s pribúdajúcimi rokmi tie naše modely vidíme stále horšie a horšie. A tak je dobré mať na modeli svetielka a ovládať ich nejakým spínačom. Autor: Janko O. |
|
V 1. časti tejto minisérie boli uvedené schémy zapojenia merača a dnes bude popísaný princíp merania vnútorného odporu LiPol batérií.
My sme použili metódu merania, ktorá sa nám javila ako najmenej problémová a hlavne nenáročná na súčiastky použité v merači. Súčasne sme chceli, aby bol merač malý a nebolo nutné k nemu pripájať ešte ďalšie meracie prístroje. Jedinou nevýhodou je to, že metóda vyžaduje meranie v dvoch krokoch: meranie bez záťaže a meranie so záťažou. Alebo inak povedané: najskôr sa napätia zmerajú vtedy, keď prúd z batérie neodoberáme a potom sa tie isté napätia zmerajú v stave, keď z batérie odoberáme známy prúd. autor: Janko O. |
|
V prvom dieli minisérie o Merači vnútorného odporu 2 až 3-článkových LiPol sme sľúbili, že majitelia viac-článkových batérií nemusia byť smutní, pretože v závere seriálu uvedieme aj schému merača pre viac ako 3-články.
Keďže ale my s bratom také batérie nemáme, napísali sme, že hex súbor pre mikrokontrolér uvedený nebude, nakoľko sme nehodlali pokračovať v ďalšom vývoji merača. Lenže veci sa vyvinuli inak a tak bol Merač Ri verzia 2-6 (2 až 6 článkov) "dotiahnutý" až do štádia pokusnej dosky a k nemu bol kompletne pripravený softvér (hex súbor) pre mikrokontrolér PIC16F88. autor: Janko O. |
|
V úvode pripomeňme náš pôvodný zámer, ktorý sa v tejto časti pokúšame plniť: „Rozhodli sme sa navrhnúť síce „hlúpučké“ ale jednoduché vario s dvojitým operačným zosilňovačom, ktoré si môže postaviť každý trochu elektronicky zručný záujemca. Tým sme trochu zúžili škálu použiteľných tlakových senzorov na typy, ktoré majú tzv. „napäťový výstup“. Citlivejšie tlakové senzory s digitálnym výstupom sú tým pádom vhodné len pre mikroprocesorové variá.
autor: Janko O. |
|
Nie že by firma Allegro nevyrábala 200-Ampérový prúdový senzor typu ACS758-200B-PFF.
Áno, vyrába. Ale my momentálne taký nemáme. A keďže sme (ako vždy) nedočkaví, tak sme sa rozhodli upraviť taký, ktorý sme mali naporúdzi: 150-Ampérový. Myšlienka bola jednoduchá: presne definovanú časť prúdu „odviesť“ mimo senzor tak, aby netiekol cez senzor, ale cez „bočník“. A potom už len stačilo v telemetrickom module zmeniť konštantu senzoru z 13,3 na 10 mV/A. autor: Janko O. |
|
Uvažoval som nad tým, že by som si chcel vyskúšať riadenie jednosmerného motora.
Potom mi napadlo, že mám jeden nevyužitý motor, tak reku nebudem robiť pokusy len tak na stole, ale spravím regulátor pre tento motor a potom môžem vyskúšať aj ako sa to bude správať vo vzduchu. Chcem ukázať ako som to spravil. autor: Andrej B. pripravil: Janko O. |
|
No je. Však ju tam mnohí-premnohí majú.
Dôkazom toho je aj celkom široká ponuka týchto batérií, ktoré sú vlastnosťami, konektormi aj rozmermi prispôsobené použitiu vo vysielačoch rôznych RC súprav. A dôkazom ich obľúbenosti je to, že sú takmer neustále vypredané. A že s nimi môžu byť problémy? No môžu, záleží od okolností. A dajú sa tieto problémy vyriešiť? No dajú, tu je zopár spôsobov, ako na to. autor: Janko O. |
|
V tomto dieli článku bližšie popíšem ako funguje hardvér a softvér otáčkomera.
autor: Andrej B. |
|
Zatiaľ čo v prvej časti seriálu sme sa venovali problému s vybehaným potenciometrom, tak v tejto časti sa pozrieme na "spálené servo".
Konkrétne máme na mysli servo, ktoré je nefunkčné preto, lebo sú poškodené tranzistory v obvode, ktorý privádza elektrický prúd do elektromotora serva. autor: Janko O. |
|
Možno ste už vo svojej modelárskej „praxi“ narazili na potrebu reverzovať (meniť smer otáčania) pohonného elektromotora vášho modelu.
Ak sa jedná o menší model, poháňaný jednosmerným motorom, tak je možné použiť „autíčkársky“ regulátor, ktorý „spiatočku“ spravidla umožňuje. Ak je však váš model poháňaný tzv. striedavým motorom (BLDC), tak so „spiatočkou“ nastane veľký problém. Je možné zohnať si „striedavý“ regulátor s reverzáciou (ktorých sortiment je však dosť obmedzený), alebo pomocou relé „prehadzovať“ dve fázy motora, alebo použiť dva bežné regulátory v takom tom našom "cevaro - zapojení“, tak ako sme to urobili my. autor: Janko O. |
|
Jeden pekný jesenný (podzimní) piatok (ale pred ôsmimi rokmi) sme si boli so Stanom O. „večerne“ zalietať na Ďateline a (nečakane aj) pod vodárničkou.
Ja so svojim „osvetielkovaným“ vetroňom Harmony, Stano so svojim (oveľa lepšie osvetielkovaným) vyše dvojmetrovým samokrídlom Skywalker X8, ktoré dostalo poetické (a podľa mňa krásne a hrdé) meno Horten UFO. Priznám sa, že taký modelársky zážitok nepamätám niekoľko rokov. pripravil: Janko O. |
|
Možno si teraz poviete: Tomuto názvu článku nerozumiem. Aké lietanie? Teraz v zime?
A prečo práve na Královédvorsku? Vysvetlenie je jednoduché: je to názov knihy, ktorá vyšla pred pár dňami (v Čechách). A čo to má spoločné s nami, s našou web-stránkou? Nuž to, že autorom (spolu so svojim 85-ročným otcom) je dávny a verný návštevník a navyše autor viacerých článkov na našej web-stránke: Lubor Schwarz. pripravil: Janko O. |
|
Pôvodne sme chceli napísať: "Vyššia presnosť za 1 €", pretože o toľko sú zvýšené náklady na súčiastky pre novú verziu Merača vnútorného odporu batérií, ktorého presnosť merania Ri pri meraní 3-článku stúpla 3-krát.
Dá sa teda povedať, že tri týždne skúšania, experimentovania a merania priniesli svoje "ovocie". No a keď už sme boli takí "rozbehnutí", tak sme upravili aj softvér, ktorý teraz ponúka vyšší komfort obsluhy. autor: Janko O. |
|
Tento môj naozaj jednoduchý, ale zato prospešný výtvor dávam taktiež kompletne voľne k dispozícii.
Hocikto si ho môže vyrobiť/vyrábať bez obmedzení. Článok obsahuje plány a popisuje skúsenosti so stavbou. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
Už dávno sme to chceli urobiť, ale ...
Vždy sme si (sami pre seba) našli zámienku, prečo "teraz" ešte nie. ............................. No a napokon to prišlo! Všetky články o Open source stabilizátoroch sme sústredili na jedno miesto: tu (v tomto "superčlánku"). .............................
Sú zoradené chronologicky, teda tak, ako vznikali a ako boli zverejňované.
pripravil: Janko O.
|
|
(voľne šíriteľné)
…..................................... Plány tejto mojej bezpečnostnej palubnej poistky dávam voľne k dispozícii. Hocikto si to môže vyrobiť, ba dokonca aj predávať! Článok obsahuje plány a popisuje skúsenosti so stavbou. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
Mladého modelára Andreja B. zo Sliača sme na našej Web stránke spomínali už viackrát. Väčšinou nám poskytol fotografie, tam kde naše nestačili, alebo pridal krátky postreh (a samozrejme fotografie) z nejakej modelárskej akcie, naposledy z Dňa detí na letisku Sliač, ktorý sa konal 27. mája 2011.
Ale hlavnou Andrejovou devízou je dobrá znalosť elektroniky (však je to Murgašák) a tiež práce s mikrokontrolérmi (Atmel), čo je v modelárstve čím ďalej tým viac významnejšie. autor: Andrej B. úvod pripravil: Janko O. |
|
Treťou časťou sa konečne dostávam k samotnej „stavbe“.
Úvodzovky používam zámerne, keďže sa v podstate jedná o dokončovacie práce a nie o kompletnú stavbu. Po dôkladnom zvážení som popis stavby rozdelil do dvoch častí. Držím sa totiž pravidla, že je lepšie raz vidieť, ako viackrát počuť (čítať). Popis je doplnený obrázkami, aby bol dostatočne zrozumiteľný. V tejto časti bude reč o krídle, t. j. o zástavbe servokonektora, serv a o namontovaní náhonu krídeliek. autor: Imrich Kišš |
|
Tohtoročná šou Lietame pre radosť – Zolná 2011, ktorá sa konala pred týždňom (13. a 14.8.2011) sa isto vydarila a bola presne taká, aká mala byť.
Čiže: nevyskytli sa žiadne excesy, neboli tam žiadne omračujúce novinky, ale našťastie ani žiadne veľké srdcervúce havárie. Skrátka, bolo to také pohodové polietanie rôznorodých modelov, popretkávané kamarátskymi debatami ľudí, ktorí sa inak celý rok ani nemajú šancu stretnúť. A to celé na pozadí príjemného vydareného počasia. foto: Andrej B. pripravil: Janko O. |
|
Začnem trochu okľukou:
Keď sa ma včera večer (môj mladší brat) Miroslav pýtal, či som bol lietať, tak som sa snažil vyjavenie krutej pravdy o havárii „Schwalbeho“ (Messerschmitt Me-262) zamaskovať inou - radoby pozitívnou správou: „Overil som platnosť piateho pravidla Modelárskych povier!“ Toto pravidlo hovorí: „Nechoď lietať viac ako raz v daný deň (napr. aj ráno, aj večer)“. No a včera (štvrtok 6.9.2018) som bol lietať dvakrát: ráno aj večer. A tak to aj dopadlo! autor: Janko O. |
|
Toto meranie vzniklo vlastne ako vedľajší produkt inej činnosti – kalibrácie senzorov prúdu CS60A.
Pri kalibrácii som si všimol, že “tie konektory sú nejaké teplé”. A tak som sa rozhodol to zmerať… autor: Ddano007 pripravil: Janko O. |
|
Zatiaľ je to veľmi zriedkavé, ale už sme to niekde (zatiaľ len na fotografii) videli:
modelár si na lietanie so sebou „na lúku“ okrem modelu zoberie aj solárny fotovolt(a)ický panel. Na čo? No predsa na nabíjanie pohonných LiPol batérií svojich modelov. autor: Janko O. |
|
Pred pár dňami sme zverejnili článok „Katapult (bungee launcher) ako z núdze cnosť“.
V ňom popisujeme naše trápenie so štartom niektorých modelov a ako riešenie vidíme stavbu a následné používanie Katapultu. Katapult sme už dávnejšie odskúšali a po určitom „laborovaní“ sme došli k pozitívnym výsledkom. Avšak stále nás hnevá, že nikde sme nenašli údaje o tom, že model vážiaci X kilogramov treba katapultovať takou-a-takou silou, teda konkrétnou gumou, napnutou na takú-a-takú dĺžku. A túto medzeru by sme chceli zaplniť. autor: Janko O. |
|
Keď sa ešte niekedy na jar v ponuke noviniek na HobbyKingu objavil tento dvojmotorový model s protibežnými vrtuľami, hneď nás zaujal nielen svojimi realistickými tvarmi, ale najmä vtipným riešením a mnohými nezvyčajnými konštrukčnými „vychytávkami“.
A tak Miroslav neváhal a hneď dva objednal. Jeden pre seba a jeden pre mňa. autor: Janko O. |
|
Pred zhruba piatimi rokmi sme zverejnili veľmi jednoduchý a hádam aj veľmi názorný návod na výrobu nášho „cevaro“ pozičného osvetlenia modelu.
Do sekcie Download sme pridali aj HEX-súbory na naprogramovanie mikrokontrolérov PIC12F683. Ku dnešnému dňu boli stiahnuté dokopy vyše 1250-krát (čo však samozrejme vôbec neznamená, že všetci, čo si to stiahli, to aj realizovali). Potom sme však dostali mail od nášho českého modelárskeho kolegu Standu (ktorý používa prezývku Steewe), či by sa blikač nedal zapínať a vypínať inak. autor: Janko O. |
|
Pred pár dňami sme zverejnili článok „Chladiť, chladiť, chladiť“ o havárii Milanovho 4-metrového modelu vetroňa DG-808S, ktorý spôsobil veľký „mediálny“ rozruch.
V ňom sme sa snažili dopátrať príčin tejto havárie. Dnes sa budeme snažiť nájsť technické spôsoby, ako tomu zabrániť. autor: Janko O. |
|
A je tu koniec, t. j. posledná časť opisu zrodu môjho prvého DLG lietadla.
4. časť popisuje práce na chvostových plochách, úpravy potrebné na dokončenie trupu, montáž elektroinštalácie a dokončenie krídla s následným vyvážením modelu. autor: Imrich Kišš |
|
V malých a stredne veľkých modeloch sa napájanie palubného systému väčšinou zabezpečuje BECom, alebo UBECom, niekedy samostatným (NiCd) zdrojom.
Zapnutie a vypnutie sa realizuje (posuvným) vypínačom (niektoré JeTi regulátory), alebo jednoducho pripojením alebo odpojením (pohonnej) batérie. Ale piloti veľkých modelov často používajú Elektronický vypínač. Prečo? Na čo to je? A ako to funguje? autor: Janko O. |
|
Po niekoľkých rokoch striedavo pozvoľného ale aj úporného snaženia, môj brat Miroslav konečne pripravil k ďalším letom svojho Blizzarda.
Je to 3,5-metrový motorizovaný pohodový vetroň od firmy Reichard, s laminátovým trupom a krídlami s polystyrénovým jadrom, potiahnutým balzou a nažehlovacou fóliou. Jeho rozpätie je 3500 mm, dĺžka 1400 mm a Miroslav ho vybavil tak, že dosiahol hmotnosť 3200 g. autor: Janko O. |
|
Súvislá „šnúra“ pekných dní, ktorých sme sa dočkali ako odškodnenie za ešte súvislejšiu šnúru veľmi škaredých dní, spôsobila, že sa teraz príliš nevenujeme technike ale skôr lietaniu.
Môj brat Miroslav hovorí, že však prídu dlhé zimné večery a potom si budeme márne hovoriť, že prídeme z práce a pôjdeme si zalietať. No a na vyvíjanie nových vecí sú dlhé zimné večery ako stvorené. A tak teraz, ak nie každý deň, tak aspoň obdeň, chodievame lietať. Ja na takéto akcie málokedy nosím foťák a tak ma musel zachrániť Bohdan, ktorý zvykne pravideľne čo-to pofotiť. pripravil: Janko O. |
|
Vy, ktorí pravidelne navštevujete našu Web stránku, ste si isto všimli, že tu často spomíname meno Bohdan. Napr.: „Bohdan napísal ...“, „Bohdan postavil ...“, „Bohdan to vyvážil ...“, Bohdan bol lietať s ...“ apod.
Jednoducho ste vytušili, že Bohdan je náš dobrý kamarát, modelár z Banskej Bystrice, ktorý nepokazí žiadnu srandu, ktorý nechýba na žiadnej modelárskej akcii, skrátka je to ten neprehliadnuteľný dobrosrdečný veľký chlap, ktorý kľudne ide so svojimi modelmi lietať i v počasí, keď aj vtáci pre istotu chodia peši. autor: Bohdan úvod napísal a článok pripravil: Janko O. |
|
Článkov o druhom (treťom, ďalšom …) živote máme na našej web-stránke viac.
Samozrejme nemáme na mysli „organický“ (ľudský, zvierací, živočíšny) život, ale život „morálny“ a tentokrát sa týka dvoj-dúchadlového modelu Messerschmitt Me-262 – Schwalbe (lastovička) od firmy Dynam. Výrazom „druhý“ (tretí, ďalší život) chápeme to, že model, ktorý už bol takpovediac „odpísaný“, dostal druhú (tretiu, ďalšiu) šancu. pripravil: Janko O. |
|
V predchádzajúcej časti sme zverejnili schému zapojenia jednoduchého varia pre telemetriu FrSky s tlakovým senzorom MPX4115A (Motorola, FreeScale), ktorý má tzv. napäťový výstup. Citlivosť celého varia je samozrejme závislá od citlivosti tlakového senzora, ktorej jednotkou je mV/kPa. Citlivosť senzora MPX4115A (45,9 mV/kPa) sme (právom) označili za „úbohú“ a preto ak sme chceli citlivosť varia významne zvýšiť, museli sme sa „poobzerať“ po inom tlakovom senzore.
autor: Janko O. |
|
Táto časť minisérie prináša "hex" súbory, ktoré sa "napália" do mikrokontroléra a ukazuje nastavenie programátora tak, aby bol obvod správne konfigurovaný.
Ďalej upozorňuje na súčiastky, ktorých hodnota môže ovplyvniť presnosť merača. autor: Janko O. |
|
V komentároch k 1. časti (to sme samozrejme neplánovali ďalšie časti) sa objavil príspevok od nášho kamaráta Jyrryho.
Človeka, ktorý má najviac dvoj- a viac-motorových modelov zo všetkých modelárov, čo poznáme. Jeho skúsenosti s pohonom modelov sú rozsiahle a tak sme jeho názor nebrali na ľahkú váhu. autor: Janko O. |
|
Alebo: AKO STRELIŤ CAPA?
Tento (nemodelársky) článok vznikol ako reakcia na „zasvätené“ komentáre návštevníka našej web stránky s nickom „okoloidúci“ k článku „Tichá noc, svätá noc … a šťastné a veselé ...“. Začalo to tým, že hodnovernosť tohto rýdzo pravdivého príbehu, uvedeného v závere článku, spochybnil (čo ma naozaj dosť rozľútostnilo) touto vetou: „Pekná bájka, len má jednu chybu, z uhlíkového mikrofónu ste do elektrónového zosilňovača, len tak na dva drôty nedostali ani prd“. pripravil: Janko O. |
|
„Seriózny“ (elektro-)pohon, ktorý sme zvolili pre Milanovho Blaníka, si vyžaduje aj „seriózne“ napájanie.
Z praktických dôvodov sme sa rozhodli pre 6-článkovú LiPol batériu (preto sme vybrali aj motor G160 s výšším Kv). Ale čo kapacita napájania? V konečnom rozhodovaní však rozhodujúcu úlohu nezohrala kapacita, ale hmotnosť batérie. Paradoxne: čím ťažšia, tým lepšia! autor: Janko O. |
|
Občas sa to stane každému.
Aj mne sa to už stalo! A to som pri zaobchádzaní s LiPolkami mimoriadne opatrný. Takže, čo robiť, keď LiPolka spuchne? Mnohí hneď navrhujú „konečné riešenie“ v slanom kúpeli. …....................... Mne sa však podarilo moje mierne spuchnuté LiPolky vrátiť do „štíhlej podoby“. …....................... Cez to všetko by som radšej pozornosť sústredil na otázku: „Čo robiť, aby sa LiPolky nenafukovali?“ autor: Janko O. |
|
Harmony, to je môj model vetroňa, ktorý má prazvláštny osud: najprv to bolo ťažké detstvo, ale ani na staré kolená to nemá ľahké.
Ale teraz prišla jeho chvíľa, jeho 15-dní slávy a oprávnene sa stal stredobodom mojej (konštruktérskej) pozornosti. Zažil skrášlenie aj modernizáciu. pripravil: Janko O. |
|
Ešte pred vyše desiatimi rokmi sa nám podarilo získať ďalšieho externého spolupracovníka, ktorý sa vyzná v elektronike.
Stana Valenta som „objavil“ jedného krásneho večera lietať s modelom na Ďateline. Trochu sme pokecali, slovo dalo slovo a ďalšieho krásneho večera prišiel na adresu rcmodely@cevaro.sk mail (a môže tak urobiť ktokoľvek) s návodom na stavbu modelárskeho „ďalekonosného“ blikača, ktorý vám teraz predkladáme. autor: Stanislav Valent pripravil: Janko O. |
|
Každá minca má dve strany.
Niektoré modely nestihnú ani zostarnúť, pretože s nimi havarujeme ešte v čase, keď všetky časti sú takmer nové. Iné modely, tie vydarené, začnú po mnohých a mnohých krásnych letoch trpieť "geriatrickými" ťažkosťami. Jednou takou najčastejšou chorobou je vybehané servo. Otázka znie: Dá sa to liečiť? autor: Janko O. |
|
Dnes spúšťame sériu článkov o zariadení ArduPilot.
Ich autorom je náš kolega - český modelár, používajúci prezývku CzechUavGuy, ktorý sa v tejto problematike dobre vyzná. A čo to vlastne ArduPilot je? Je to zariadenie podobné známemu FY-41AP (ktorého fantastické možnosti mi predviedol Stano O. a sú zmieňované v článku „Veď aj toto je (len trochu väčšie) Horten UFO“), avšak založené na platforme OpenSource Arduino. autor: CzechUavGuy pripravil: Janko O. |
|
Nabíjačky Cheali – Firmware
----------------------------------- autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
Nie je potrebné zdôrazňovať význam merania vnútorného odporu LiPol. Toto nakoniec veľmi pekne popisuje Janko O. na tejto Web stránke.
Nakoľko v mojich modelárskych a iných projektoch, používam v značnej miere zdroje LiPol, rozhodol som sa Jankom publikované labolatorné prevedenie merača 2-6 čl. zostav LiPol finalizovať a dostať to do podoby „čínskeho“ prevedenia, keď nie lepšieho, zodpovedajúceho súčasným trendom. To nakoniec posúdi každý sám, prípadne si to ďalej vylepší podľa svojich predstáv. autor: Cyril K. pripravil: Janko O. |
|
„Je to hanba“. Takto mi občas Miroslav pripomenul skutočnosť, že merač vnútorného odporu 2 až 6-článkových LiPol sme síce vymysleli, ale my sami ho nemáme.
„Načo? Tie dve 6-článkové LiPolky, čo mám, zmeriam aj inak“, kontroval som. Ale jeho tlak sa stupňoval a nakoniec som uznal, že je najvyšší čas. A do toho niektorí začali spomínať, že by to z nameraného Ri mohlo vypočítať ešte aj „Céčka“. autor: Janko O. |
|
Pôvodne sme mali pripravený iný nadpis: Ďalší „kolmo-štartujúci“ v rodine.
Ale zdalo sa nám to byť málo dramatické :) . Na druhú stranu to viac odráža realitu s „kolmo-štartujúcimi“ VTOLmi u nás: - Je to už môj tretí VTOL (Vertical Take Off and Landing = kolmý štart a pristátie). - Medzi nami (tromi) bratmi dokonca už piaty. - A aj s bratrancom Ďurim, už šiesty VTOL v rodine. Vidíte, že nás to naozaj „draplo“ a že je to dosť nákazlivé. pripravil: Janko O. |
|
Minulý týždeň nám Janči (Diosko) dal do komentárov link na zaujímavý článok, či skôr porovnanie.
Keďže nás článok zaujal, nelenili sme a autora sme požiadali o povolenie na jeho zverejnenie na našej web stránke. On súhlasil a tak vám ho teraz predkladáme. autor: PeterRC pripravil: Janko O. |
|
Už dávnejšie vypukla vášnivá diskusia o vplyve odberu serv na rušenie prijímača.
Teraz máme na mysli skôr rušenie šírené napájaním palubného systému a nie klasické rušenie do antény RC prijímača. K tejto problematike máme niektoré, možno aj prekvapivé poznatky. Asi pred siedmimi rokmi sme uskutočnili sadu meraní tohoto zamerania ako reakciu na článok v RCR. Nebudeme popisovať všetky merania, spomenieme len tie, ktoré priniesli kladné výsledky: autor: Janko O. |
|
Medzi modelármi, ale aj na modelárskych fórach často vznikajú diskusie o rôznych servách, o ich rýchlosti, o ich presnosti, ale v neposlednom rade aj o ich vôlach a ich vplyve na ich elektrický odber a v konečnom dôsledku na samotný let modelu.
autor: Janko O. |
|
19.januára (2015) sme v článku „V novom roku „v novom“, aj bez predsavzatí“ naznačili, že „do toho“ ideme.
Tým sme mali na mysli, že máme v pláne môj staručký vysielač JR X-3810 nahradiť oveľa modernejším a „trendovejším“ vysielačom Turnigy i10. A tak sme popri prácach na Open flight stabilizeri a Open AssOrxe, dokončovaní Skippera a príprave SkyMule na lyžovačku, čo-to popracovali aj na spojení vysielača Turnigy i10 s RF modulom FrSky. autor: Janko O. |
|
Naposledy sme tento model spomínali koncom októbra (října) 2018 v súvislosti s haváriou iného Herculesa – 2-metrového, šedomodrého. Konkrétne v článku: Hercules je mŕtvy. Nech žije HERCULES!
Uviedli sme, ako sa Moby Dick napokon „ocitol“ u mňa a aj to, ako prebiehal jeho prvý (a zatiaľ jediný) krátky let. V podstate to bol moment, kedy sme pochopili, prečo ho jeho predchádzajúci majiteľ vlastne predával. Od tej doby Moby Dick absolvoval množstvo menších či väčších úprav až sa dostal do stavu, kedy vám ho môžeme ukázať podrobnejšie. autor: Janko O. |
|
Názvom X-copter zvyčajne označujeme viacrotorové lietajúce stroje s vertikálnym umiestnením rotorov.
Ako fungujú, sa môžete dočítať v tomto článku. autor: vpershing pridal: mior |
|
Trojicou „padlých, odvrhnutých a adoptovaných“ rozumieme niekdajšie Milanove modely, ktoré najprv ťažko havarovali, potom ich Milan odvrhol, následne som sa nad nimi (skôr ich pozostatkami) zľutoval (niekoľko takých (od Milana) “adoptovaných“ má aj Miroslav), opravil som ich a napokon adoptoval.
Sú to: dúchadlový L-39 Albatros – teraz známy ako Fénix, dvoj-dúchadlový Messerschmitt Me-262 – familiárne nazývaný Schwalbe a dvoj-motorizovaný 4-metrový vetroň DG-808s Competition – teraz prezývaný ako DéGéčko. Fénix a Schwalbe už majú pár letov za sebou, teraz sa konečne dočkalo aj DéGéčko. pripravil: Janko O. |
|
Hoci už máme modely dávno nachystané, dobre nám cez zimu padne polietať si alebo aspoň natrénovať na simulátore.
A prípadne skontrolovať, či máme všetky mixy a funkcie pre ten-ktorý model v poriadku. Dnes Vám predstavím veľmi zaujímavú vecičku - "USB 2.0 Almighty Flight Simulator Dongle", ktorá nám to umožní. autor: Vpershing pridal: mior |
|
Možno by bolo dobré hneď v úvode „rozlúsknuť“ tento zdanlivo nepochopiteľný rébus.
Skrátka a jednoducho: Miroslav (mior) prišiel na 5 dní do Bystrice (BB) na „modelársku dovolenku“, pričom sme mali v pláne zalietať, otestovať, nastaviť ….. odskúšať 8 modelov. Keďže 5 z nich je veľkých, a to až tak, že jeden človek si s nimi neporadí, tak vlastne všetky čakali na týchto päť dní, kedy budeme všetci traja bratia (Miroslav, Milan a ja) pokope. A tie tri malé modely? To už bola len taká „čerešnička na torte“, chuťovka či balzám na ukľudnenie nervov. Ale poviem vám, bolo to päť naozaj náročných dní. autor: Janko O. |
|
"Ešte sme nič nevyvažovali, len sme našli polohu, v ktorej je nedokonalosť unášača čiastočne eliminovaná nedokonalosťou rotoru. Skutočné vyvažovanie príde až teraz."
Týmito vetami začínal posledný odstavec tretej časti seriálu o vyvažovaní dúchadiel. No a teraz konečne prišlo to "teraz". autor: Janko O. |
|
Je to len pár dní, čo nám pri príležitosti milióntej návštevy našej web-stránky, na RC Portáli gratuloval náš modelársky kolega a kamarát Dano (s nickom ddano007) a len tak „nezáväzne“ skonštatoval:
„Škoda, že to nie je milión bez nehody. Aspoň teda predpokladám, že aj Vám sa občas nejaký garamból s modelom pritrafí ...“ My sme jeho predpoklad potvrdili a vymysleli sme na to aj poučku: Ak niekto - nejaký modelár tvrdí, že on (občas) nehavaruje, tak sú len dve možnosti: buď nelieta, alebo klame! pripravil: Janko O. |
|
Elektronike sa venujem už viac ako päťdesiať rokov, ale prekvapenia, ktoré mi v súvislosti s rušením RC prijímača (40 MHz) pripravil regulátor v modeli Easy Star, boli nečakané.
Dôvodom boli pomerne vysoké prúdy, ktoré sú v elektropohonoch úplne bežné, ale pre klasického slaboprúdového elektronika sa zdali byť priam závratné. autor: Janko O. |
|
Mnohí z nás zatúžili po modelárskej telemetrii, ale viacerých odrádza fakt, že telemetria, ktorá má niečo zobrazovať, potrebuje displej. Ale veď každý slušný vysielač už displej má! A keďže sa využiť (vraj) nedá, tak nezostáva nič iné, ako primontovať ďalší displej. Ale kam a ako, aby to nevyzeralo ako „päsť na oko“?
Niektorí výrobcovia RC súprav využívajú už jestvujúci displej aj na zobrazovanie telemetrických údajov (napr. Hitec Aurora) a niektorí svoje vysielače vybavia hneď dvomi displejmi (napr. Graupner MC-32 - na obrázku). Pri vete: „ A keďže sa využiť (vraj) nedá“ sme si naraz spomenuli: „Ale veď my sme tento problém s mojim bratom Miroslavom riešili už pred šiestimimi rokmi“. autor: Janko O. |
|
V prvej časti tohto článku:
Podobne ako minule, aj dnes bude prvá časť článku venovaná konštrukcii (hardvéru) RX3S. V druhej časti článku: Bude „reč“ o autoroch Open Source firmvéru pre RX3S. V tretej časti článku: Budú spomenuté možnosti nastavení ďalších vlastností tohto letového stabilizátora. autor: Janko O. |
|
Samozrejme máme na mysli batériu s čo najväčšou kapacitou, aby koptéra lietala čo najdlhšie.
A keďže medzi rozmermi batérie, jej hmotnosťou a jej (energetickou) kapacitou je dosť tesný vzťah, tak je jedno, či sa budeme pýtať na rozmery batérie, na jej váhu, či na jej kapacitu. A tiež nám bude záležať na tom, aby s takýmto nákladom koptéra aj lietala. autor: Janko O. |
|
Tento článok je akýmsi voľným pokračovaním jeho predchodcu s názvom „Ako pripojiť a nastaviť gyro v lietadle?“
Aj tu by sa dala použiť mierne modifikovaná veta: „Stále pretrvávajú určité nejasnosti a stále sa opakujú niektoré otázky ohľadne správneho umiestnenia - orientácie gýr v lietadlách.“ A keďže sme to tentokrát chceli urobiť maximálne názorne, tak bude nasledovať menej textu a viac obrázkov. autor: Janko O. |
|
Upravený a doplnený pôvodný článok.
Vo viacerých článkoch na našej Web stránke sme dostatočne zdôraznili význam vnútorného odporu pohonnej batérie, ale pojem "kapacita" sa akosi ocitol na vedľajšej koľaji. Teraz nám to prišlo ľúto a pokúsime sa to vykompenzovať. Samozrejme máme na mysli kapacitu pohonnej batérie s dôrazom na LiPol. autor: Janko O. |
|
Nuž, aby sme vám pravdu povedali, tak sme v rozpakoch.
Jednoznačnú odpoveď pre vás nemáme. Overovacím meraním sme pôvodnú teóriu, že bežné (elektrolytické) kondenzátory majú „nejaký“ ESR a Low ESR kondenzátory ho majú výrazne (násobne, či rádovo) menší, sme nepotvrdili. Ale všetko zlé je na niečo dobré: zistili sme, že „obyčajné“ (teda nie Low ESR) elektrolytické kondenzátory vôbec nie sú také zlé (čo sa ESR týka), aby sme ich zatracovali a na ich úkor na piedestál slávy stavali tie „ospevované“ Low ESR. autor: Janko O. |
|
Ačkoľvek sme v predchádzajúcej časti tvrdili, že k danému dátumu (koniec roka 2010) vášnivá diskusia o Telemetrii už zmĺkla, mýlili sme sa. Vášne znovu vzplanuli a ukázalo sa, že diskusia o telemetrii je nesmrteľná.
Upravený a doplnený pôvodný článok z 15.2.2010. Pokračovanie tretej časti seriálu o telemetrii. autor: Janko O. Zo záveru predchádzajúcej časti vyplynulo, že sa vynorili nové požiadavky, ktoré stávajúca telemetria nedokázala splniť. Meranie jedného napätia bolo nedostačujúce, ale to nebol ťažiskový problém. |
|
Tento článok je akýmsi plynulým prechodom medzi 3. časťou minisérie venovanej stabilite kľudovej polohy serv v závislosti od teploty a novou minisériou, ktorá sa bude zaoberať porovnaním vlastností digitálnych serv a serv analógových.
Takže je celkom pochopiteľné, že budeme porovnávať teplotnú stabilitu serv, s tým, že v závere bude poukázané, kde je „zakopaný pes“ a prečo sú digitálne servá o toľko lepšie ako servá analógové. ____________ autor: Janko O. |
|
Keď sme niekedy pred ôsmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili sériu článkov o merači vnútorného odporu LiPol batérií, viacerí si povzdychli: „Bolo by fajn, keby ešte dokázal zmerať aj ich kapacitu“.
Naša odpoveď bola taká, že daný prístroj kapacitu LiPol článkov či celých batérií skutočne merať nevie a nemali sme ani predstavu, ako by sa to eventuálne dalo. Ale čas plynul, niečo okolo LiPol batérií sme ešte pomerali, nad kadečím sme popremýšľali a v hlavách nám skrsla myšlienka, že by sa to predsa len dalo. Dnes na zistenie kapacity LiPol článkov zatiaľ použijeme obľúbený prístroj Watt's Up a jednoduché „udělátko“. autor: Janko O. |
|
S tým, ako postupne rastú „Céčka“ novo-vyvíjaných a novo-vyrábaných LiPoliek, skracuje sa aj čas ich nabíjania. Pretože výrobcovia takýchto batérií (Hyperion, Polyquest, Turnigy a ich „nano“ a ďalší) nesľubujú len vyššie vybíjacie prúdy, ale aj vyššie nabíjacie prúdy, teda v konečnom dôsledku skrátenie času nabíjania.
Takže si niekto môže povedať: „Bežnú LiPolku som nabíjal jedným „Cé“ niečo vyše hodiny, tak túto najnovšiu mám pri ôsmych „Cé“ za dákych osem minút nabitú.“ Ale dotyčný môže byť pekne sklamaný. A to možno hneď dva-krát: Nabíjanie bude trvať o dosť dlhšie ako osem minút a napätie batérie (a tým aj množstvo náboja - energie) nedosiahne takú hodnotu, ako pri pomalom nabíjaní. autor: Janko O. |
|
V prvej časti minisérie o senzoroch k telemetrii FrSky sme sa venovali napäťovému senzoru, konkrétne návrhu odporového deliča, ktorý po pripojení do vstupu AD1 (AD2) prijímača D8R, meral napätie batérie v modeli. S pomocou programovej utility sme mohli nastaviť prahovú hodnotu na vysielacom module FrSky, kedy sa aktivoval akustický alarm, signalizujúci pokles (alebo prekročenie) napätia sledovanej batérie. Tento senzor však nedokázal upozorniť na nebezpečný pokles napätia najslabšieho článku LiPol batérie. Takýto obvod si ukážeme dnes.
autor: Janko O. |
|
Súdiac podľa toho, ako sa na HobbyCity rozbehol predaj „telemetrických“ modulov DFT, DJT a prijímačov D8R firmy FrSky, je možné konštatovať, že záujem o telemetriu medzi modelármi rastie. Zatiaľčo na HiModel je možné kúpiť aj nejakú „bižutériu“ k tomuto systému, na HC nie je (zatiaľ) nič. Dokonca ani napäťové senzory. A keďže ich cena na HiModel je vyše 5 US Dolárov (a k tomu ešte poštovné), prinášame návod, ako si taký senzor vyrobiť za pár centov a tiež návod, ako si nastaviť s tým súvisiaci FrSky alarm.
autor: Janko O. |
 so senzorom mpl3115a2 – 1.časť tit.jpg)
|
Už dávnejšie sme uverejnili článok:
„Transkodér (na čo (nám) to je?) a Diferenciálny výškomer“, v ktorom je (v druhej polovici článku) spomínaný aj - podľa nás výnimočný senzor MPL3115A2 od firmy NXP (predtým Freescale, ešte predtým ako divízia Motoroly). Dostali sme niekoľko mailov od čitateľov našej web-stránky, v ktorých nás žiadajú o podrobnejšie informácie, ako s týmto senzorom pracovať – ako z neho (čo najjednoduchšie) „vydolovať“ informácie o (tlaku, teplote, ale najmä) o (nadmorskej) výške. Tieto hodnoty by chceli – podobne ako my, využiť na meranie výšky letu svojich modelov, prípadne ako vario. A keďže sme sa aj my ťažko „prepracovávali“ ku zrozumiteľným a jednoducho použiteľným informáciám, rozhodli sme sa, že sa o naše skúsenosti podelíme. autor: Janko O. |