Hľadaný výraz: Milanov 4,2m Blaník
Počet výsledkov: 43
|
Tak, ako sme už v predchádzajúcich článkoch o Blaníkoch spomenuli, aj Milanov 4,2 metrový Blaník (stavebnica od firmy E-Flite) prešiel motorizáciou.
Preto nás samozrejme zaujímalo, ako to robia iní: ako svojho 2,7m Blaníka „omotorovala“ firma Black Horse, ale najmä, ako svojho 4,2 metrového Blaníka „omotoroval“ náš kamarát a menovec Roman Oravec. autor: Janko O. |
|
Tento mini-seriál zakončíme popisom palubnej inštalácie Milanovho Blaníka.
Jej koncepciu sme si s Miroslavom museli stanoviť hneď na začiatku, pretože od nej sa „odvíjala“ voľba komponentov elektro-pohonu (hlavne regulátora (ESC)), ktoré bolo treba objednať a kúpiť. To, čo z toho vzišlo, je výsledok snahy o čo najvyššiu spoľahlivosť, bezpečnosť, ale aj určitú „blbo-vzdornosť“, a to všetko pri zachovaní rozumnej ceny. Vieme, že nie všetci budú s našim riešením súhlasiť, ale my si za tým stojíme. autor: Janko O. |
|
„Seriózny“ (elektro-)pohon, ktorý sme zvolili pre Milanovho Blaníka, si vyžaduje aj „seriózne“ napájanie.
Z praktických dôvodov sme sa rozhodli pre 6-článkovú LiPol batériu (preto sme vybrali aj motor G160 s výšším Kv). Ale čo kapacita napájania? V konečnom rozhodovaní však rozhodujúcu úlohu nezohrala kapacita, ale hmotnosť batérie. Paradoxne: čím ťažšia, tým lepšia! autor: Janko O. |
|
Ak vám tento nadpis evokuje predstavu „dochriamaného“ modelu vezeného na invalidnom vozíku, tak to síce bol náš zámer, ale veci sa majú trochu inak.
Na tieto dni, keď je vonku nepríjemne chladno (13 °C), sme si úmyselne nechali fotografie z dní, keď vonku bolo pre zmenu nepríjemne horúco (33 °C). A práve v jeden takýto deň sa náš kamarát Duško B. rozhodol na Čerín-Čačíne zalietať svojho nového Blaníka L-13 (rozpätie 2,7m) od firmy Black Horse. A ako inak, štart bolo nutné realizovať zo štartovacieho vozíka. pripravil: Janko O. |
|
Keď sa vo vzduchu (počas letu) rozpadne model, je to vždy „sranda“.
Ale keď sa vo vzduchu rozpadne veľký model (model v merítku 1:2 je myslím naozaj dosť veľký), vážiaci asi 100 kg, tak vtedy aj sranda v úvodzovkách končí. Najhoršie je to, že pilot s ním vtedy ani žiadne „psie kusy“ nevystrájal. Skrátka: zlá (slabá - nevhodná) konštrukcia. pripravil: Janko O. |
|
Už ste si možno všimli, že občas nadpisy našich článkov síce niečo naznačujú, ale sami o sebe môžu pôsobiť dojmom nejakej skomoleniny.
A možno aj teraz je to tak. Je to podobné ako v televíznej šou „Inkognito“, kde súťažiaci väčšinou až na konci uznajú, že indícia bola dobrá. autor: Janko O. |
|
Mohli sme použiť aj nadpis: Hercules už je hotový a má dokonca aj brzdy.
Ale aby sme zachovali štýl tejto série, tak sme použili tento. Niekto by po prečítaní článku mohol namietať, že veď Hercules ešte nie je vybavený pozičným „cevaro“ osvetlením, takže vlastne nie je hotový. Áno, je to pravda. Ale do niektorých (väčšinou väčších) modelov pozičné osvetlenie inštalujeme až po ich zalietaní (napr. 4-metrový (dvoj)motorizovaný vetroň DG-808s). No na druhú stranu, Hercules „nečakane“ dostal brzdy. pripravil: Janko O. |
|
Pôvodne som chcel napísať „Milanov prvý Jet“, ale to by nebola pravda, pretože v skutočnosti je to Milanov už tretí Jet.
Ale prvý by bol v tom, že s ním Milan konečne aj poletí. Pretože Milanov naozaj prvý Jet: L-39 Albatros skončil neslávne (bez toho, že by s ním Milan vôbec letel). A Milanov druhý Jet: Viper Jet, síce už letel (pilot Roman M.), ale Milan uznal (a za to si vyslúžil moju pochvalu), že by si zaslúžil akéhosi jednoduchšieho „predskokana“. A tým je práve Sport Jet 70mm z HobbyKingu. autor: Janko O. |
|
O skutočný vetroň L-13 Blaník, či L-23 Super Blaník je vo svete stále veľký záujem a tak neutichajúci dopyt presvedčil ruského investora, skupinu S7, aby opäť zahájil výrobu, ktorá bola v roku 2006 zastavená.
Je zrejmé, že táto finančno-priemyselná skupina dobre vie čo robí a že sa jej to oplatí. A výroba bude pokračovať opäť na Morave, teda tam, kde bolo vyrobených vyše 6000 Blaníkov a jeho modifikácií, ktoré boli vyvezené do viac ako 40-tich krajín celého sveta. pripravil: Janko O. |
|
Vyzerá to, že teraz máme tzv. „zalietavacie“ obdobie.
Bude to tým, že počas „dlhých zimných večerov“ sme si modely zaobstarali a pripravovali a keď „vypukla“ jar, začali sme ich zalietavať. Takže po Miroslavovom Lear Jete LJ-45 od firmy Airline, to bol Milanov Messerschmitt Me-262 Schwalbe od firmy Dynam, no a teraz prišiel na rad Milanov P-51 Mustang Big Beautyful Doll, vyrobený firmou FMS. Všetky tieto modely majú podvozky, ale keby len to, oni majú podvozky zaťahovacie. A v tom bol najväčší problém. pripravil: Janko O. |
|
Pred vyše týždňom (16.4.2018) sme uverejnili článok „Víkend dvojdúchadlových (2 x EDF) modelov“.
V ňom sa píše, že sme mali v pláne zalietať dva dvoj-dúchadlové (2 x EDF) modely: Miroslavov LearJet LJ-45 a Milanov Messerschmitt Me-262 Schwalbe (lastovička). S LearJetom prakticky neboli problémy, avšak Messerdchmitta sme nezaliatali. Dalo by sa povedať, že z technických a konštrukčných príčin. Messerschmitt pri tom utrpel nejaké drobné šrámy: poškodenú prednú podvozkovú nohu a škrabance. No teraz – po týždni – už Schwalbe lieta ako z partesu. pripravil: Janko O. |
|
V minulom článku o Milanovom modeli lietadla s kolmým štartom XC-142 sme si ukázali, čo obsahuje stavebnica.
No a v jeho závere som naznačil, že model je už vlastne hotový – skompletovaný. Ale ak je model „skompletovaný“, tak to ešte neznamená, že je pripravený k letu. Ale teraz môžeme povedať, že Milanov XC-142 je dňom 1.2.2016 pripravený k letu. autor: Janko O. |
|
Na tento chladný a veterný deň sme pre vás opäť pripravili teplé zážitky a horúce fotografie …
Nie nie, niekto by si to mohol vysvetľovať nesprávne. Takže inak: … sme pre vás opäť pripravili zážitky a fotografie z horúcich dní. Takmer presne pred mesiacom, 8.8.2015 sa konala modelárska akcia: Lietame pre radosť – Očová 2015. Bol horúci tropický deň a teplomer ukazoval asi 35 °C. A my sme tam (ako inak) nemohli chýbať. pripravil: Janko O. |
|
Milan ma po zverejnení minulého článku upozornil, že hoci tvrdíme, že XC-142 je pripravený k letu, tak vlastne ešte nemáme vyriešené uloženie (2 typov) pohonných batérií.
Keď totiž Miroslav objednával LiPolky do modelu XC-142, tak sme sa dohodli, že vyskúšame dva typy: Zippy a Turnigy NanoTech. Aby sme ich trochu „opáčili“. A rozhodol som sa, že ešte pred prvým letom v telocvični XC-142 predbežne vytrimujem na „testovacej stolici“. autor: Janko O. |
|
V minulom článku sme popísali úpravy Milanovho cvičného Sport Jetu 70mm:
- inštaláciu RC prijímača - namontovanie a „zakáblovanie“ letového stabilizátora - „napípanie“ vysielača. Avšak na rozdiel od nás s Miroslavom: žiadna telemetria. Ale to sa práve zmenilo. autor: Janko O. |
|
Asi to máme v rodine:
Pred týždňom som v článku „Vetroň Blaník sa bude opäť vyrábať“ zložil svoju poklonu za geniálny výtvor jeho šéfkonštruktérovi Ing. Karlovi Dlouhému. Uviedol som: „Pre mňa osobne má každý iný vetroň tak trochu smolu, pretože pre mňa je Blaník etalónom ladnej krásy a funkčnej dokonalosti.“ No a teraz náš najstarší brat Milan použil naozaj ťažký kaliber: kúpil stavebnicu Blaníka od firmy E-flite. pripravil: Janko O. |
|
Pred tromi týždňami sme zverejnili článok Vetroň Blaník sa bude opäť vyrábať
Pred necelými dvomi týždňami sme zverejnili článok s názvom Blaníko-mánia. To sme ale netušili, že teraz budeme mať dôvod zverejniť jeho druhú časť – akési voľné pokračovanie. pripravil: Janko O. |
|
Doposiaľ si naše konvertoplány (Ďuriho CanadAir CL-84, tiež môj CanadAir a aj Milanov XC-142) mohli v rámci obmedzených možností „poletovať“ akurát tak v telocvični.
Ale pocit voľnosti „pod holým nebom“ zatiaľ neokúsili. To sa však v uplynulú sobotu a nedeľu zmenilo. Vďaka nedobrému počasiu to však nebola žiadna veľká sláva. pripravil: Janko O. |
|
Uplynulý víkend (14. a 15.4.2018) sme mali v pláne zalietať dva dvojdúchadlové modely: Miroslavov LearJet-45 od firmy Airline a Milanov Messerschmitt Me-262 Schwalbe (lastovička (vlaštovka)) od firmy Dynam.
Ale viete ako sa hovorí: „Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch.“ Hoci nám počasie prialo, tak napokon sme v sobotu pred večerom zalietali len jeden model – Miroslavov LearJet LJ-45. A máme z toho niekoľko krátkych videí. pripravil: Janko O. |
|
Uplynulú sobotu a nedeľu bol Miroslav na návšteve tu, v Banskej Bystrici.
V sobotu dopoludnia, keď bol ešte len na pol-ceste, mi náš starší brat Milan zavolal, že o 11.00 budú spolu s Romanom Migom na letisku Čerín-Čačín zalietavať Milanov nový model Tucan od Multiplexu. Okamžite som to oznámil Miroslavovi a ten šliapol na plyn, aby to stihol. A potom už udalosti nabrali rýchly spád. pripravil: Janko O. |
|
Začalo sa to tak „nevinne“, asi pred jeden a pol rokom (začiatkom januára 2017), keď sme uviedli článok s názvom „Vetroň sa dá motorizovať aj inak“.
Zaujal nás spôsob, akým francúzsky modelár Gerry „omotoroval“ 8-metrový vetroň ASH-25: dva motory so sklápacími vrtuľami v tlačnom usporiadaní, umiestnené nad odtokovými hranami krídiel, blízko trupu. Toto riešenie nás natoľko „oslovilo“, že po nejakom čase sme sa rozhodli rovnakým spôsobom motorizovať aj Milanov 4-metrový model vetroňa DG-808S Competition. Urobili sme zopár výpočtov, nejaké simulácie na počítači a pustili sme sa do toho. pripravil: Janko O. |
|
Vo štvrtok – deň po „rozhodujúcich“ letoch Miroslavovho 2,5 metrového Herculesa C-130 (krycie meno: Obuch) sme mali v telocvični na Murgaške dohodnutý termín.
Mali sme v pláne zalietať Ďuriho CanadAir-a CL-84 a Milanovho XC-142. Obidva modely mali za sebou úspešné vznášanie sa „na bakuli“ a tak bol najvyšší čas, aby okúsili voľnosť, zatiaľ aspoň v telocvični. autor: Janko O. |
|
Niekto si pomyslí:
„Hádam naopak! Najprv sa model zalietava a až potom sa s ním lieta.“ Áno to je pravda. A hoci nie sme „opační“, tak my sme zvolili práve také poradie, ako je v nadpise. Dôvodom je to, že niektoré Milanove modely sme zalietali už skôr – pred pár týždňami. pripravil: Janko O. |
|
Tak s týmito slovami vošla manželka do mojej izby.
Mysliac si, že rozpráva o jednom našom nie veľmi obľúbenom susedovi, prisadil som si: „Keby len Obuch, Je to riadny …..!“ A použil som jedno také expresívne slovo na 5 písmen (čo sa v tajničkách nevyskytuje). A ona: „Nemám na mysli Paľa, ale toho Obra, tú Opachu, tú Obludu, tú Ozrutu, čo je v suteréne nášho domu.“ (neviem presne, čo to je Obuch, ale všimnite si, že moja manželka obľubuje slová začínajúce na „O“). A vtedy mi došlo, o čom manželka „točí“. autor: Janko O. |
|
Článkov o druhom (treťom, ďalšom …) živote máme na našej web-stránke viac.
Samozrejme nemáme na mysli „organický“ (ľudský, zvierací, živočíšny) život, ale život „morálny“ a tentokrát sa týka dvoj-dúchadlového modelu Messerschmitt Me-262 – Schwalbe (lastovička) od firmy Dynam. Výrazom „druhý“ (tretí, ďalší život) chápeme to, že model, ktorý už bol takpovediac „odpísaný“, dostal druhú (tretiu, ďalšiu) šancu. pripravil: Janko O. |
|
Možno by bolo dobré hneď v úvode „rozlúsknuť“ tento zdanlivo nepochopiteľný rébus.
Skrátka a jednoducho: Miroslav (mior) prišiel na 5 dní do Bystrice (BB) na „modelársku dovolenku“, pričom sme mali v pláne zalietať, otestovať, nastaviť ….. odskúšať 8 modelov. Keďže 5 z nich je veľkých, a to až tak, že jeden človek si s nimi neporadí, tak vlastne všetky čakali na týchto päť dní, kedy budeme všetci traja bratia (Miroslav, Milan a ja) pokope. A tie tri malé modely? To už bola len taká „čerešnička na torte“, chuťovka či balzám na ukľudnenie nervov. Ale poviem vám, bolo to päť naozaj náročných dní. autor: Janko O. |
|
Je všeobecne známe, že väčšie modely lietajú lepšie a realistickejšie, sú odolnejšie voči poveternostným podmienkam, v diaľke sú lepšie vidieť …..
No veď hej, ale na druhú stranu sú s nimi oveľa väčšie starosti ako s modelmi menšími. Ja osobne som skôr priaznivcom modelov, takých Middle. Ale demokracia ma prevalcovala a tak keď sme my traja bratia (pomyselne) hlasovali o tom, že či „sa dáme“ na veľké modely, tak som bol 2/3-vou väčšinou prehlasovaný. autor: Janko O. |
|
Tak presne takto to mám rád:
Videá a fotky, urobené počas pekných a príjemných dní, si pozerať vtedy, keď je vonku „kosa“, veterno a človek by psa (ba ani vlastnú manželku) nevyhnal. Postaviť sa k oknu, jemne sa oprieť o hrejúci radiátor, pozerať na uzimených ľudí vonku a pritom si v mysli „premietať“ príjemné spomienky z posledného fajnového polietania. A kedy že sme to stihli? Nuž minulý týždeň, keď „udrela“ druhá jar, medzi dvomi (novembrovými) dobami ľadovými. pripravil: Janko O. |
|
Hoci oficiálne Zatváranie neba na Čerín-Čačíne prebehlo už pred dvomi týždňami, teda v nedeľu 23.10.2016 (vďaka organizátorom za skvelú akciu, a Jančimu-Dioskovi za najlepší guláš, aký som kedy jedol), bolo zrejmé že ak sa „vyskytne“ dobré počasie, tak nebude od veci si zalietať.
Ja som to síce nijako neplánoval, ale z ničoho-nič mi včera – v sobotu 5.11.5016 tesne po raňajkách (po snídani) zavolal (starší brat) Milan, že či neideme „prevetrať“ modely. Počasie bolo prijateľné: teplota tesne nad 10°C, takmer bezvetrie, zamračené, no bez dažďa. Tak prečo nie? pripravil: Janko O. |
|
V týchto horúčavách sa trochu osviežime spomienkami na jedno vydarené zimné polietanie.
.................................................
Zima na prelome rokov 2016/2017, čo sa týka snehu a nízkych teplôt, sa rozhodla, že nás odškodní za všetky tie také „nijaké“ zimy rokov predchádzajúcich. Rok predtým sme „plakali“ nad tým, že hoci máme modely, ktoré sú vybavené na štarty a pristátia na snehu, tak nám to nič nepomohlo, pretože hrúbka a kvalita snehu bola nevyhovujúca. Ale vtedy - v (začiatkom) roku 2017 sme sa teda isto nemohli sťažovať. pripravil: Janko O. |
|
Súvislá „šnúra“ pekných dní, ktorých sme sa dočkali ako odškodnenie za ešte súvislejšiu šnúru veľmi škaredých dní, spôsobila, že sa teraz príliš nevenujeme technike ale skôr lietaniu.
Môj brat Miroslav hovorí, že však prídu dlhé zimné večery a potom si budeme márne hovoriť, že prídeme z práce a pôjdeme si zalietať. No a na vyvíjanie nových vecí sú dlhé zimné večery ako stvorené. A tak teraz, ak nie každý deň, tak aspoň obdeň, chodievame lietať. Ja na takéto akcie málokedy nosím foťák a tak ma musel zachrániť Bohdan, ktorý zvykne pravideľne čo-to pofotiť. pripravil: Janko O. |
|
Takmer pred tromi týždňami sme priniesli prvú časť seriálu (ani nevieme koľko bude mať častí) o dokončení stavby dvojmetrového modelu lietadla C-130 Hercules.
Keďže sme sa do dokončenia pustili po deviatich rokoch od zakúpenia výrezov, tak sme úvodný článok nazvali: „Dvojmetrový C-130 Hercules: 9 rokov v Tibete“. 18 dní uplynulo a my sme sa o pokračovaní stavby nijako nezmieňovali: návštevníkom našej web-stránky by sa dokonca mohlo zdať, že sme nerobili nič iné, len sme zalietavali stále nejaké iné nové (hlavne Milanove) modely. pripravil: Janko O. |
|
Aby ste tomu rozumeli: Slovo „žeravá“ má vyjadrovať charakter počasia, teplotné pomery, či ako to nazvať.
Bola to naša tretia akcia tohto roku, na ktorej sme boli. A pravdu povediac, zakaždým sa počasie nejako „predviedlo“, avšak zakaždým inak: - V Gôtovanoch bolo teplotne fajn, fúkal však silný vietor. - V Častej (v piatok, keď sme tam boli my) poprchovalo. - No a v Očovej síce nefúkalo, ani nepoprchovalo, bolo však teplo „na zdochnutie“. Boli sme tam v piatok podvečer, aj v sobotu asi do 13:00. pripravil: Janko O. |
|
Začiatkom augusta (srpna), presnejšie od 3. do 7.8.2016, bol Miroslav na extra-predĺženom modelárskom víkende u nás, v Banskej Bystrici.
Priateľku aj obidve dcéry nechal doma a tak sme sa plne a nerušene mohli venovať tomu, čomu sme chceli – teda modelárstvu. Všetko sme vopred avizovali aj Milanovi a tak bolo jasné, že ak sa počasie „nevzprieči“, tak to budú modelárske orgie, modelársky „gruppen“, skrátka modelárske rošambó. autor: Janko O. |
|
Tí zasvätenejší tušia, o čom tu „točíme“.
O 20. ročníku akcie Lietame pre radosť, konanom 7.8.2021 na modelárskom letisku v Očovej. Ale asi mnohých zarazí, prečo to spomíname teraz – toľko dní po akcii. Nuž, my sme z toho urobili pravidlo: Na akcie, ktoré sa uskutočnili za horúcich tropických dní, zásadne spomíname neskôr, keď je vonku chladno - dnes ledva 18 stupňov. V modelároch to vyvoláva taký príjemný hrejivý pocit. pripravil: Janko O. |
|
Skoro by sa dalo povedať: „Do mesiaca a do dňa“.
Veď je to takmer presne mesiac, čo sme predstavili firmvér Ed_11: pokračovateľa veľmi úspešného Open Flight Stabilizera Ed_10. Cez to všetko sme si však občas povzdychli: „Škoda že nemá stabilizáciu riadeného podvozkového kolesa, tak ako to mal (a ešte stále má) náš AssOrx verzie 5-3-5“. No ale teraz sa to zmenilo: verzia Ed_20 má aj stabilizáciu riadeného podvozkového kolesa. autor: Janko O. |
|
Na prvý pohľad sa môže zdať, že bude reč o osamotenej prevádzkovateľke najstaršieho remesla.
Ale nie. Reč - teda skôr obrázky budú o akomsi deriváte – o odvodenine nášho Katapultu. Ide o to, že na uľahčený štart niektorých našich modelov (zo zeme) ani netreba kompletný Katapult, ale stačí len guma, silón, háčik … A na „úsporu“ jednej ruky (a nerozptylovanie pilotovej pozornosti) sa vždy hodí pedál – šlapka. autor: Janko O. |
|
Tento týždeň mali jarné prázdniny Trenčiansky, Žilinský a Bansko-Bystrický kraj.
A tak Miroslav prišiel na niekoľko dní sem, do Banskej Bystrice. Cieľov návštevy bolo niekoľko, ale tým najhlavnejším bola realizácia „rozhodujúceho letu“ dva a pol metrového zreparovaného Herculesa C-130. Ten je v miestnych modelárskych kruhoch známy skôr pod prezývkou „Obuch“. autor: Janko O. |
|
Pred časom sme nie náhodou do popredia vytiahli článok s názvom „Ťažký „život“ kondenzátorov v striedavých regulátoroch“.
Nebolo to samoúčelné, ale malo to svoj jasný cieľ. Lebo dnes vám chceme opäť pripomenúť, že namáhané a zle chladené rekuperačné kondenzátory regulátora môžu zapríčiniť haváriu modelu. autor: Janko O. |
|
V minulom článku o Katapulte sme uviedli, že keď použijete správnu gumu a správne ju napnete, tak model s tou správnou váhou správne odštartuje.
Inými slovami: keď úspešne vyriešite túto rovnicu o troch neznámych, tak štarty z katapultu (bungee launch) sa pre vás stanú novým nevšedným zážitkom. Pretože pre nás sa zážitkom naozaj stali. A súdiac podľa reakcií, dovolíme si tvrdiť, že štart Black Sabbatha z katapultu sa stal zážitkom nielen pre „pozvaných hostí“, ale aj pre náhodných divákov (bežcov, psíčkárov ...) na Ďateline. autor: Janko O. |
|
Že nerozumiete? To preto, že to je foneticky. Ale zato sa to rýmuje.
Správne to je: Thank You, BenQ. No ale to sa nerýmuje. Čo to znamená? Tým skladáme pomyselnú poklonu mini-počítaču BenQ S6, ktorý nás, ako sa hovorí, vytiahol z brindy. autor: Janko O. |
|
„Kauza biele vrtule“ sa začala dávnejšie - už niekedy na jar a naplno prepukla v lete (roku 2016).
No a písali sme o nej až neskôr: v zime (2016). Ako prvý „na vrtule“ padol Milan so svojou XC-142-ou. Vtedy sme samozrejme ešte nevedeli, že za to môžu vrtule. Potom som padol ja s mojim CanadAirom CL-84. Tiež som vtedy netušil, že sú za tým nekvalitné vrtule. No a potom „na vrtule“ padol aj Miroslav (mior) a zakrátko aj ja, obaja s XC-142-ami. Ale to už bolo za iných okolností ... pripravil: Janko O. |
|
Občas sa to stane každému.
Aj mne sa to už stalo! A to som pri zaobchádzaní s LiPolkami mimoriadne opatrný. Takže, čo robiť, keď LiPolka spuchne? Mnohí hneď navrhujú „konečné riešenie“ v slanom kúpeli. …....................... Mne sa však podarilo moje mierne spuchnuté LiPolky vrátiť do „štíhlej podoby“. …....................... Cez to všetko by som radšej pozornosť sústredil na otázku: „Čo robiť, aby sa LiPolky nenafukovali?“ autor: Janko O. |