Hľadaný výraz: Merač vnútorného odporu
Počet výsledkov: 122
|
Tak som to dneska sfúkol...
takto začína mail od Ivana z Banskej Bystrice, ktorý pre záujemcov pripravil návrh plošného spoja pre Merač vnútorného odporu LiPo batérií – verzia 3P – (presná na 2 a 3 články). pridal: mior |
|
„Je to hanba“. Takto mi občas Miroslav pripomenul skutočnosť, že merač vnútorného odporu 2 až 6-článkových LiPol sme síce vymysleli, ale my sami ho nemáme.
„Načo? Tie dve 6-článkové LiPolky, čo mám, zmeriam aj inak“, kontroval som. Ale jeho tlak sa stupňoval a nakoniec som uznal, že je najvyšší čas. A do toho niektorí začali spomínať, že by to z nameraného Ri mohlo vypočítať ešte aj „Céčka“. autor: Janko O. |
|
V prvom dieli minisérie o Merači vnútorného odporu 2 až 3-článkových LiPol sme sľúbili, že majitelia viac-článkových batérií nemusia byť smutní, pretože v závere seriálu uvedieme aj schému merača pre viac ako 3-články.
Keďže ale my s bratom také batérie nemáme, napísali sme, že hex súbor pre mikrokontrolér uvedený nebude, nakoľko sme nehodlali pokračovať v ďalšom vývoji merača. Lenže veci sa vyvinuli inak a tak bol Merač Ri verzia 2-6 (2 až 6 článkov) "dotiahnutý" až do štádia pokusnej dosky a k nemu bol kompletne pripravený softvér (hex súbor) pre mikrokontrolér PIC16F88. autor: Janko O. |
|
V 1. časti tejto minisérie boli uvedené schémy zapojenia merača a dnes bude popísaný princíp merania vnútorného odporu LiPol batérií.
My sme použili metódu merania, ktorá sa nám javila ako najmenej problémová a hlavne nenáročná na súčiastky použité v merači. Súčasne sme chceli, aby bol merač malý a nebolo nutné k nemu pripájať ešte ďalšie meracie prístroje. Jedinou nevýhodou je to, že metóda vyžaduje meranie v dvoch krokoch: meranie bez záťaže a meranie so záťažou. Alebo inak povedané: najskôr sa napätia zmerajú vtedy, keď prúd z batérie neodoberáme a potom sa tie isté napätia zmerajú v stave, keď z batérie odoberáme známy prúd. autor: Janko O. |
|
Niekto môže vyčítavo povedať: „Čo to má spoločné s modelárstvom?“
A má pravdu. Pravdu povediac, zdanlivo nič, alebo len málo, ale ako sa hovorí: „Niekedy (niekomu) sa to môže hodiť.“ Skrátka, dá sa využiť merač vnútorného odporu MODELÁRSKYCH LiPol batérií na meranie vnútorného odporu NEMODELÁRSKYCH olovených akumulátorov? autor: Janko O. |
|
Pôvodne sme chceli napísať: "Vyššia presnosť za 1 €", pretože o toľko sú zvýšené náklady na súčiastky pre novú verziu Merača vnútorného odporu batérií, ktorého presnosť merania Ri pri meraní 3-článku stúpla 3-krát.
Dá sa teda povedať, že tri týždne skúšania, experimentovania a merania priniesli svoje "ovocie". No a keď už sme boli takí "rozbehnutí", tak sme upravili aj softvér, ktorý teraz ponúka vyšší komfort obsluhy. autor: Janko O. |
|
Cyril K. spod V. Tatier, ako sám seba predstavil verný návštevník našej Web stránky, nám nám už dávnejšie poslal mail a nejaké fotky. Cyril popisuje a zobrazuje ako dotiahol do finálnej podoby náš merač vnútorného odporu (Ri) 2 až 6-článkových LiPol batérií, ktorého schému a skúšobnú podobu sme predstavili pred takmer tromi rokmi, konkrétne 9.8.2010.
A keďže je možné, že tento merač, podobne ako jeho 3-článkového predchodcu, si budú chcieť niektorí modelári postaviť, zverejňujeme podklady pre výrobu, ktoré Cyril neuveriteľne pedantne spracoval. foto: Cyril K. pripravil: Janko O. |
|
Oddávna si myslíme, že (z času na čas) zmerať vnútorný odpor (Ri) jednotlivých článkov našich LiPol batérií je dobrý nápad.
Správna starostlivosť predlžuje LiPolkám životnosť (a nám šetrí peniaze). Keďže sa prístroj na meranie Ri nedá len tak úplne bežne kúpiť, tak sme si taký pred vyše 10-timi rokmi sami vyvinuli a aj vyrobili. Najprv verziu pre dvoj- a troj-článkové LiPolky, no a potom aj „veľkú“ verziu, pre dvoj- až šesť-článkové LiPol batérie. A podklady na ich výrobu sme dali voľne k dispozícii. Máme vedomosť, že si tento náš Merač Ri naozaj aj niekoľko (či snáď viacero?) slovenských, českých a dokonca aj nemeckých modelárov vyrobilo. Len sme nevedeli, nakoľko vierohodné jeho merania sú v porovnaní s inými meračmi. autor: Janko O. |
|
Táto časť minisérie prináša "hex" súbory, ktoré sa "napália" do mikrokontroléra a ukazuje nastavenie programátora tak, aby bol obvod správne konfigurovaný.
Ďalej upozorňuje na súčiastky, ktorých hodnota môže ovplyvniť presnosť merača. autor: Janko O. |
|
Článok z 29.6.2010.
Janek Ledecký vo svojej piesni spieva: "Sliby se maj plnit o Vánocích". No, Vianoce síce nie sú, ale my svoj sľub aj tak plníme a po častiach prinášame naše "know how" ku stavbe prístroja, ktorým si môžete zmerať kondíciu svojich LiPoliek. autor: Janko O. |
|
Keďže si myslíme, že pre modelára je dôležité poznať stav svojich pohonných batérií, konkrétne ich Céčka, stále sa snažíme nájsť čo najjednoduchší spôsob ako zmerať Ri (Resistance internal).
Pretože to, ako dobre bude „ťahať“ batéria vo vašom elektropohone, závisí v prvom rade práve od jej vnútorného odporu. Dnes prinášame ďalšiu jednoduchú metódu merania Ri pomocou multimetra a to metódu impedančnú. autor: Janko O. |
|
Článok z 26.6.2010
"Všetko zlé je na niečo dobré" - hovorí ľudová múdrosť. Keďže mizerné počasie, ktoré panovalo v uplynulých dňoch, nedovoľovalo nielen lietať, ale ani vykonávať óóóbrovské množstvo rozmanitej práce, ktoré si manželka pre mňa pripravila, tak nečakane vzniknutý voľný čas som venoval dokončeniu merača vnútorného odporu batérií (Ri). autor: Janko O. |
|
Nie je potrebné zdôrazňovať význam merania vnútorného odporu LiPol. Toto nakoniec veľmi pekne popisuje Janko O. na tejto Web stránke.
Nakoľko v mojich modelárskych a iných projektoch, používam v značnej miere zdroje LiPol, rozhodol som sa Jankom publikované labolatorné prevedenie merača 2-6 čl. zostav LiPol finalizovať a dostať to do podoby „čínskeho“ prevedenia, keď nie lepšieho, zodpovedajúceho súčasným trendom. To nakoniec posúdi každý sám, prípadne si to ďalej vylepší podľa svojich predstáv. autor: Cyril K. pripravil: Janko O. |
|
Prinášame ďalšiu verziu softvéru pre náš merač vnútorného odporu 2 až 6-článkových LiPoliek.
Okrem merania napätí a vnútorných odporov jednotlivých článkov a celej sady, vypočíta aj „Céčka“, maximálny odoberateľný prúd (pre pokles napätia o 10%) a tiež si pamätá poslednú nastavenú kapacitu meranej LiPol batérie. autor: Janko O. |
|
Hans-Georg Hopmann je náš čitateľ z Nemecka.
Podľa nášho článku si postavil merač vnútorného odporu LiPo batérií. My s bratom sme mu poskytli nemeckú mutáciu programu do PIC kontroléra a Hans na oplátku poskytol dokumentáciu - návrh dosky plošného spoja, osadzovaciu schému a pár fotiek. autor: Hans-Georg Hopmann pridal: mior |
|
"Yes, yes, yes, ono to ozaj funguje!"
Tak toto je reakcia návštevníka našej Web stránky (jeho nick je easystar1), ktorý sa rozhodol, že si postaví Merač vnútorného odporu LiPol batérií (Verzia 3P (pre 2 až 3-články) - presná). Ale podstatné je, že navrhol naozaj pekný plošný spoj a naozaj pekne ho osadil. Celú jeho reakciu aj s videom si môžete pozrieť v komentároch 4. časti minisérie o Merači vnútorného odporu. pripravil: Janko O. |
|
Krátko po tom, ako som si vyrobil merač vnútorného odporu LiPol batérií, tak ma môj brat Miroslav stále urgoval, aby som aj jemu vyrobil taký prístroj, aby vedel v akej kondícii sú pred začiatkom modelárskej sezóny jeho LiPolky.
Keďže taký prístroj nie je zase až taký jednoduchý, hľadal som spôsob, ako by si Céčka a vnútorný odpor (Ri) svojich batérií mohol zistiť v podstate každý modelár. A tu je výsledok môjho snaženia. autor: Janko O. |
|
Rozšírený a upravený pôvodný článok.
............................................... Pred časom (čiže pred asi dvanástimi rokmi), len tak z pasie, sme na skúšobnej doske zrealizovali merač vnútorného odporu (Ri) článkov LiPol batérií. Dospeli sme k názoru, že subjektívny pocit, že nie je LiPolka ako LiPolka, by bolo dobre zhmatatelniť. Čiže pomocou akéhosi merania zdôvodniť, prečo nie je LiPolka ako LiPolka. Alebo radšej naopak: na základe meraní určiť vlastnosti LiPolky a tým jej vhodnosť na dané použitie. autor: Janko O. |
|
|
Wir teilen unseren geehrten Lesser aus deutch-sprachigen Laendern mit, dass wir für sie ein Programm für den Messer des inneren Widerstands der LiPo Batterien mit deutchen Ansagen vorbereitet haben. Es handelt sich um einen drei - und auch sechsgliedrigen Messer. |
|
No, dá aj nedá.
Ale takúto odpoveď ste asi nepotrebovali. Takže poďme sa na to pozrieť podrobnejšie. autor: Janko O. |
|
V poslednom období sme zverejnili niekoľko článkov, v ktorých sme si posťažovali, že niektoré modelárske výrobky nedosahujú parametre, ktoré na nich samotní výrobcovia okázalo deklarujú.
A pritom to sú úplne nové, nebehané, neopotrebované výrobky: máme na mysli Céčka LiPol batérií. Inokedy zase výrobok vôbec nezapadá do kategórie, do ktorej ho výrobca „hrdo“ zaradil: napr. falošné regulátory typu Opto. autor: Janko O. |
|
Niekedy pred vyše desiatimi rokmi sme zažili búrlivý rozvoj LiPoliek:
Ich ceny (vďaka „nástupu“ čínskych výrobcov) pekne klesali a ich Céčka (C Rate) pre zmenu pekne rástli. Keď sa táto hodnota „vyšplhala“ ku hranici 40 – 50 – 60, začali sme sa obávať, že ak to takto pôjde ďalej, tak či naše merače Ri (a Céčok) budú schopné parametre takýchto batérií zmerať. Potom ako keby nás výrobcovia vypočuli a Céčka LiPoliek už ďalej nerástli. Teda tie skutočné. Tie „papierové“ - tie deklarované rástli utešene ďalej, lenže naše merače a ani naše modely nevedia čítať a tak sa namiesto tých úžasných „papierových“ museli stále potýkať s tými priemernými (a niekedy aj pod-priemernými) skutočnými. autor: Janko O. |
|
Keď sme s bratom Jankom O. pred takmer tromi rokmi „vybehli“ na letiská a kopce s telemetriou na vysielači, boli sme viac–menej na smiech a za čudákov (dovolím si skromne poznamenať, že sme našu telemetriu mali v prevádzke skôr, ako veľké modelárske firmy vo svete).
Veď kto to kedy videl, sledovať za letu modelu rôzne údaje o jeho stave. A tomu zodpovedali aj poväčšine záporné reakcie na niektorých modelárskych fórach. autor: mior |
|
Problémy s kvalitou ale aj dopravou LiPol batérií z HobbyKingu na Slovensko nás primäli k „zúfalému“ činu:
Inšpirovaní radami skúsených a pravoverných, že (skoro) všetko z Číny je nanič a že LiPolky treba kupovať v tuzemsku, ale aj ostatné modelárske výrobky pokiaľ možno nečínske, takpovediac „značkové“, sme tak aj urobili. A ako sme „dopadli“, sa dočítate ďalej. autor: Janko O. |
|
Pôvodne som chcel napísať „Milanov prvý Jet“, ale to by nebola pravda, pretože v skutočnosti je to Milanov už tretí Jet.
Ale prvý by bol v tom, že s ním Milan konečne aj poletí. Pretože Milanov naozaj prvý Jet: L-39 Albatros skončil neslávne (bez toho, že by s ním Milan vôbec letel). A Milanov druhý Jet: Viper Jet, síce už letel (pilot Roman M.), ale Milan uznal (a za to si vyslúžil moju pochvalu), že by si zaslúžil akéhosi jednoduchšieho „predskokana“. A tým je práve Sport Jet 70mm z HobbyKingu. autor: Janko O. |
|
Teraz, keď je vonku chladno, sa skoro každý deň na modelárskych fórach objaví žiadosť začínajúceho modelára o pomoc pri riešení problému: dotyčný deklaruje problémy s regulátorom, no nakoniec sa spravidla ukáže, že tým pravým vinníkom je "prechladnutá" pohonná LiPol batéria.
Konkrétne: na vine je závislosť vnútorného odporu (Ri) batérie na teplote. V súvislosti s tým sa vynárajú nasledovné vzťahy: "Zmena Céčok LiPol článkov pri zmene teploty". No oveľa názornejšie to vyzerá takto: "Veľkosť maximálneho odoberaťeľného prúdu z LiPol článkov v závislosti od ich teploty". autor: Janko O. |
|
Impulzom k napísaniu tohoto článku niekedy pred desiatimi rokmi bola pomerne búrlivá debata s názvom "Teorie okolo Lipol, Ri, "Céčka", max.odběry..." na jednom populárnom modelárskom fóre.
Jedným z aktérov diskusie tam boli predkladané niektoré "zaručené" informácie o čudesných vlastnostiach LiPol batérií, ktorým sa nám akosi nechcelo veriť. Jednou z takých prapodivných vlastností LiPoliek mala byť nelinearita ich vnútorného odporu v závislosti od zaťažovacieho prúdu. Alebo inak: pri určitom odoberanom prúde je vraj vnútorný odpor (Ri) nejaký, avšak pri inom prúde je údajne úplne odlišný. Považovali sme to za hlúposť, ale dotyčný to prezentoval tak suverénne, že sme si povedali: "Čo ak?" A tak sme to radšej zmerali. autor: Janko O. |
|
Už dávnejšie sme zverejnili článok s názvom „Meranie vnútorného odporu (Ri) LiPoliek multimetrom“.
V ňom predstavujeme veľmi jednoduchú impedančnú metódu merania vnútorného odporu LiPoliek pomocou najbežnejšieho meracieho prístroja - multimetra. Spomenuli sme aj skutočnosť, že väčšinou sa Ri článkov pri použití impedančnej metódy nerobí pri kmitočte 50 Hz, ale 1 kHz. Tiež sme naznačili, že impedančnú metódu, na rozdiel od metódy Volt-Ampérovej, nemáme veľmi v láske. autor: Janko O. |
|
Upravený a doplnený pôvodný článok.
Vo viacerých článkoch na našej Web stránke sme dostatočne zdôraznili význam vnútorného odporu pohonnej batérie, ale pojem "kapacita" sa akosi ocitol na vedľajšej koľaji. Teraz nám to prišlo ľúto a pokúsime sa to vykompenzovať. Samozrejme máme na mysli kapacitu pohonnej batérie s dôrazom na LiPol. autor: Janko O. |
|
Dalo by sa povedať, že toto je vlastne akýmsi voľným pokračovaním článku "Je LiPol batéria vhodná do RC vysielača?". V ňom bol spomenutý problém prílišného vybitia (podvybitia) LiPol článkov a jeho dopad na zmenu parametrov batérie, hlavne kapacity a vnútorného odporu Ri, ale aj na jej životnosť.
Keďže problematika životnosti (je o nej zmienka aj v závere tohto článku) je príliš dlhodobou záležitosťou, sústredili sme sa na to, čo sa dá overiť v kratšom časovom horizonte. A tak sme pokusnú LiPol batériu niekoľkokrát hlboko vybili a sledovali sme, aké to bude mať následky na jej kapacitu a vnútorný odpor. A že sme sa s ňou nijako „nemaznali“, to si môžete byť istí. autor: Janko O. |
|
Čo sa však stane, ak paralelne zapojíme LiPolky s nerovnakými Céčkami?
Tzv. CÉČKA v zjednodušenej forme uľahčujú určiť, aký maximálny prúd je možné z batérie odoberať, ale v skutočnosti vyjadrujú, aký vnútorný odpor (Ri) batéria má. Ale výpočet maximálnych odoberateľných prúdov pomocou vnútorného odporu by bol komplikovaný, preto výrobcovia "vymysleli" Céčka, kde je výpočet triviálny. autor: Janko O. |
|
Keď sme niekedy pred ôsmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili sériu článkov o merači vnútorného odporu LiPol batérií, viacerí si povzdychli: „Bolo by fajn, keby ešte dokázal zmerať aj ich kapacitu“.
Naša odpoveď bola taká, že daný prístroj kapacitu LiPol článkov či celých batérií skutočne merať nevie a nemali sme ani predstavu, ako by sa to eventuálne dalo. Ale čas plynul, niečo okolo LiPol batérií sme ešte pomerali, nad kadečím sme popremýšľali a v hlavách nám skrsla myšlienka, že by sa to predsa len dalo. Dnes na zistenie kapacity LiPol článkov zatiaľ použijeme obľúbený prístroj Watt's Up a jednoduché „udělátko“. autor: Janko O. |
|
Aby sme nikoho zbytočne nenaťahovali: jedná sa o dôkaz, že dlhodobé skladovanie plne nabitých LiPoliek neprospieva ich vnútornému odporu (Ri) a teda aj Céčkam (C-rate) a v konečnom dôsledku ani ich (pre pohon modelu) využiteľnej kapacite.
…..................... Vždy sme si hovorili, že na takéto porovnania by bolo najlepšie vziať dve rovnaké LiPolky a potom ich na niekoľko mesiacov odložiť. Avšak jedna by bola v stave Store (3,80 V/čl) a druhá by bola plne nabitá (4,20 V/čl). Nikdy sme to tak ale neurobili, pretože nám bolo ľúto len tak mírnix-dírnix riskovať znehodnotenie dobrých LiPoliek. pripravil: Janko O. |
|
Iný, možno výstižnejší názov tohoto článku by mohol byť: Vplyv napätia LiPol článkov na ich vnútorný odpor.
Už dávnejšie sme si všimli, že tá istá LiPol batéria nám pri rôznych "príležitostiach" vykazovala rôzny vnútorný odpor Ri. Opakované merania a ani merania inými metódami nepriniesli iné výsledky a tým pádom ani vysvetlenie vzniku nezrovnalostí. Dokonca aj teplota batérie bola zhodná, tak kde je teda "zakopaný pes"? autor: Janko O. |
|
Článok bol napísaný pred vyše desiatimi rokmi.
(A vyzerá to, že sa situácia ani veľmi nezmenila.) ------------------------------------------------------- "Sbírá céčka", to pred vyše tridsiatimi rokmi spieval Michal David vo veľmi vydarenej piesni. Hm, história sa opakuje, teraz Céčka zbierame my - modelári. A čím sú vyššie, tým lepšie. Ale dá sa výrobcom veriť? Snažili sme sa to overiť, a tu sú výsledky. autor: Janko O. |
|
Teda, musím túto vetu trochu upresniť.
Nemyslím tým nezdravé opaľovanie z jednej strany tela (podľa smeru vetra), ani pohľad do Slnka pri lietaní v štýle „najlepšie to nosí nad hlavou a proti slnku“. A musím poupraviť aj kategóriu modelárov – tento článoček sa bude týkať najmä elektromodelárov. autor: mior |
|
Vzhľadom na to, že sa výrazne ochladilo a už sa na nás "teší" pani zima, tak nás odpoveď na túto otázku môže zaujímať.
…................... Občas sa môžeme takéto mýty dočítať aj na renomovaných modelárskych weboch. Objavujú sa tam konštatovania v zmysle: „Za nízkych teplôt je pokles kapacity významný.“ Alebo: „ Ak chcete lietať pri nízkych teplotách, počítajte s menšou kapacitou LiPo-aku.“ A tiež: „Platí to pre použitie pohonných akumulátorov, platí to aj pre akumulátory použité k napájaniu vysielača.“ A basta! autor: Janko O. |
|
Mnohí (aj skúsení) modelári tvrdia, že v zime (za nízkych teplôt) im ich pohonná LiPol batéria v modeli vydrží „ťahať“ kratšie, ako počas letných (teplých) dní.
Navyše sme si to v uplynulých dňoch sami overili na našich konvertoplánoch. Na druhú stranu tvrdíme, že kapacita LiPolky sa s jej teplotou nemení. Tak ako je to? Kto klame? Kto sa mýli? Alebo je to „trochu“ inak? autor: Janko O. |
|
Tak toto mi napadlo počas experimentovania s vysielacím modulom FrSky pri pohľade na môj RC vysielač. Nedalo mi to, musel som to vyfotiť. Keď som to ukázal môjmu bratovi Miroslavovi, tak povedal: "To je sila".
autor: Janko O. |
|
Vo viacerých našich článkoch sme uviedli, že pri meraní parametrov, pri sledovaní osciloskopických priebehov a pod. sme zistili, že LiPol články sa správajú tak, akoby bol vo vnútri okrem zdroja (s vnútorným odporom) aj kondenzátor.
Dá sa to nejako vysvetliť? Dá sa s tým nejako vysporiadať? Alebo nebodaj, dá sa to nejako využiť? autor: Janko O. |
|
Dnes prinášame druhú časť zapojenia nášho AssOrxu.
Konkrétne schému napájania. Zároveň dokončíme popis činnosti a v neposlednom rade sa začneme zoznamovať so správaním sa jedného jeho kanálu. To je samozrejme dané činnosťou softvéru, ktorý je momentálne vo verzii 19. autor: Janko O. |
|
Na prvý pohľad je odpoveď na túto otázku jasná.
Ale bude taká jasná aj pri druhom pohľade, alebo pri podrobnejšej analýze? No, nie sme si istí. Máme na mysli alarm poklesu napätia pohonnej LiPol batérie a máme na mysli, že táto hodnota je/bude nastavená na telemetrii alebo aspoň na nejakom vhodnom akustickom signalizátore v modeli. autor: Janko O. |
|
Zatiaľ je to veľmi zriedkavé, ale už sme to niekde (zatiaľ len na fotografii) videli:
modelár si na lietanie so sebou „na lúku“ okrem modelu zoberie aj solárny fotovolt(a)ický panel. Na čo? No predsa na nabíjanie pohonných LiPol batérií svojich modelov. autor: Janko O. |
|
Spotrebovanou energiou v modeli s elektropohonom rozumieme z pohonnej batérie odobratý (elektrický) náboj v mAh, hoci to nie je úplne to isté.
Ale modelárov - milovníkov strelných zbraní by výraz „odobratý náboj“ mohol desiť, pretože by v nich možno evokoval možné nepríjemné legislatívne opatrenia :) . ….................... Je zrejmé, že LiPol batériu nie je vhodné „vycucať do mrte“, pretože by to mohlo mať za následok jej nezvratné poškodenie. Ale koľko energie (náboja) je možné spotrebovať, aby bol let síce čo najdlhší, ale súčasne v LiPolke zostalo dostatočné množstvo mAh, aby jej to neskracovalo životnosť? autor: Janko O. |
|
Ako parafrázu na nedávny článok o Vpershingovi a jeho synovi Martinovi s názvom "Zbroja na novú sezónu", máme teraz aj my chuť zvolať: „Tiež zbrojíme na novú sezónu".
Avšak aby modelári nevyzerali ako zbrojárski militanti, tak sme od toho radšej upustili.
Zvolili sme teda názov PC Telemetria. Na pretras prišiel aj názov Telemetria 2012. A keďže podľa zaručených správ má byť v roku 2012 koniec Sveta, báli sme sa, že to niekto premenuje na: „Telemetria konca Sveta". Dnes vám teda ponúkame len jej letmé predstavenie a spomenieme aj dôvody, ktoré nás k vývoju novej telemetrie, práve v takejto podobe viedli. autori: mior a Janko O. |
|
Hoci oficiálne Zatváranie neba na Čerín-Čačíne prebehlo už pred dvomi týždňami, teda v nedeľu 23.10.2016 (vďaka organizátorom za skvelú akciu, a Jančimu-Dioskovi za najlepší guláš, aký som kedy jedol), bolo zrejmé že ak sa „vyskytne“ dobré počasie, tak nebude od veci si zalietať.
Ja som to síce nijako neplánoval, ale z ničoho-nič mi včera – v sobotu 5.11.5016 tesne po raňajkách (po snídani) zavolal (starší brat) Milan, že či neideme „prevetrať“ modely. Počasie bolo prijateľné: teplota tesne nad 10°C, takmer bezvetrie, zamračené, no bez dažďa. Tak prečo nie? pripravil: Janko O. |
|
Aby bolo jasné: 10 rokov má táto naša web-stránka.
My, teda traja (modelárstvom) „postihnutí“ bratia – Milan, Miroslav a ja (Janko O.), máme predsa len „trochu“ viac. Už minule som to prezradil: dokopy je to 191 rokov. Ale to vôbec nebráni tomu, aby sme sa s našimi „modelíkmi“ hrali ako malí chlapci. A keby len to! Radi sa s Vami o túto našu radosť už 10 rokov delíme a dokonca Vás na tento druh „skotačenia“ neúnavne nahovárame. pripravili: MiOr a Janko O. |
|
Občas sa to stane každému.
Aj mne sa to už stalo! A to som pri zaobchádzaní s LiPolkami mimoriadne opatrný. Takže, čo robiť, keď LiPolka spuchne? Mnohí hneď navrhujú „konečné riešenie“ v slanom kúpeli. …....................... Mne sa však podarilo moje mierne spuchnuté LiPolky vrátiť do „štíhlej podoby“. …....................... Cez to všetko by som radšej pozornosť sústredil na otázku: „Čo robiť, aby sa LiPolky nenafukovali?“ autor: Janko O. |
|
Mladého modelára Andreja B. zo Sliača sme na našej Web stránke spomínali už viackrát. Väčšinou nám poskytol fotografie, tam kde naše nestačili, alebo pridal krátky postreh (a samozrejme fotografie) z nejakej modelárskej akcie, naposledy z Dňa detí na letisku Sliač, ktorý sa konal 27. mája 2011.
Ale hlavnou Andrejovou devízou je dobrá znalosť elektroniky (však je to Murgašák) a tiež práce s mikrokontrolérmi (Atmel), čo je v modelárstve čím ďalej tým viac významnejšie. autor: Andrej B. úvod pripravil: Janko O. |
|
V prvej časti tejto série článkov sme uviedli nasledujúcu predtuchu:
"Sme si vedomí, že na túto tému existujú zásadné a skalopevné názory, pričom ten náš je zrejme menšinový. Cez to všetko sa pokúsime statočne odolávať a argumentovať, aby sme čestne obhájili svoje názory." Že to vyvolá vlnu odporu, to sme - ako vidno, tušili, ale že to bude až taká "Tsunami", to nám ani vo sne nenapadlo. autor: Janko O. |
|
Stručné vypíchnutí obsahu 3. části:
- zásady práce se superkondenzátory - měření kapacity, samovybíjení a vnitřrního odporu superkondenzátorů - jednoduchý nabíječ pro superkondenzátor - balancování superkondenzátorů - možnosti použití modelářských nabíječek pro nabíjení superkondenzátorů - použití superkondenzátoru jako bodové svářečky
autor: Michal Černý úvod pripravil: Michal Nováček |
|
Tématicky by tento článok mal byť skôr akýmsi voľným pokračovaním či doplnením 4. časti nášho seriálu.
Dostali sme totiž mail od pravidelného návštevníka našej web stránky, ktorý snahu o zjednodušenie preflešovania Orange Flight Stabilizera posunul ešte o krok ďalej. Ako sám píše: „Můj přístup vychází z vytrvalé snahy jít cestou nejmenšího odporu tak, aby pokud možno po bastlení zbyly nějaký čas a síly také na testování.“ autor: Dan Maxa pripravil: Janko O. |
|
V úvode predchádzajúcej – 2. časti sme konštatovali, že trup je už opravený, vrátane zmeny vnútorného usporiadania jeho prednej časti.
Tiež sme spomenuli, že oprava krídla (krídiel) začne v priebehu nasledujúcich dní. A aj začala. Pracovali sme na nich prakticky každý deň, niekoľko hodín denne. A keďže od tej doby uplynul takmer mesiac, tak si viete predstaviť, koľko práce na nich bolo. Takže teraz môžeme hrdo vyhlásiť: „V súčasnej dobe sú už krídla opravené, vrátane poťahu.“ autor: Janko O. |
|
V minulej – úvodnej časti sme ukázali ako vyzeral tento 4-metrový model vetroňa po letnej (ťažkej) havárii.
Najviac poničený bol trup (rozgliamaná predná časť a odlomený chvost) a ľavé krídlo. V súčasnej dobe je už trup opravený, vrátane zmeny vnútorného usporiadania jeho prednej časti. Zatiaľ však nie je „vyčačkaný“, takže pôsobí trochu „surovo“ a hlavne: trochu rušivo pôsobí lesklý poťah, vytvorený zo 6cm širokých pásov samolepiacej tapety d-c-fix. Veríme, že až bude DéGéčko plne „nalíčené“, tak sa tento nepriaznivý dojem stratí, alebo aspoň ustúpi do pozadia. Oprava krídla začne v priebehu nasledujúcich dní. autor: Janko O. |
|
Asi pred šiestimi týždňami sme uviedli prvú časť tohto (zatiaľ) dvojdielneho seriálu.
Vtedy sme porovnávali vlastnosti nových, v tuzemsku, v kamennom obchode kúpených LiPol batérií s vlastnosťami starých, v Číne zakúpených Turnigy. Ako to dopadlo, prezrádza nadpis.
Dnes porovnáme vlastnosti tých (už spomínaných) starých Turnigy, s vlastnosťami čerstvo nových, v Číne zakúpených LiPoliek Turnigy. A prezradíme, že výstižnejší nadpis tohto článku by bol: Dobré, to boli tie staré Turnigy. autor: Janko O. |
|
Naposledy sme tento model spomínali koncom októbra (října) 2018 v súvislosti s haváriou iného Herculesa – 2-metrového, šedomodrého. Konkrétne v článku: Hercules je mŕtvy. Nech žije HERCULES!
Uviedli sme, ako sa Moby Dick napokon „ocitol“ u mňa a aj to, ako prebiehal jeho prvý (a zatiaľ jediný) krátky let. V podstate to bol moment, kedy sme pochopili, prečo ho jeho predchádzajúci majiteľ vlastne predával. Od tej doby Moby Dick absolvoval množstvo menších či väčších úprav až sa dostal do stavu, kedy vám ho môžeme ukázať podrobnejšie. autor: Janko O. |
|
Už párkrát sme na to narazili: nejaký modelár tvrdí, že keď LiPolku nabíja vyšším prúdom, tak je tvrdšia, teda má nižší vnútorný odpor (Ri) a je schopná dodať vyšší prúd. A ďalší modelári s ním napodiv súhlasia.
Je to pravda, nie je to pravda? Alebo je to len ďalšia modelárska povera? Nedalo nám to, a tak sme to vyskúšali. autor: Janko O. |
|
Lietať sa veľmi nedá a tak sa poďme venovať aspoň modelárskej teórii – profilom.
Opäť zdôrazňujeme, že náš pohľad na profily nebude príliš teoretický, ale tak ako sme už v prvej časti uviedli: Skôr použijeme taký ten „sedliacky“ rukolapný spôsob: - ak zmením „nejaký“ parameter profilu (napr. symetriu, hrúbku, prehnutie a pod.), ako to zmení jeho vlastnosti a na aký model bude takýto profil vhodný? autor: Janko O. |
|
Poznámka od Janka O.:
Niekoho môže prekvapiť, prečo tu predkladáme Danov článok, ktorý je venovaný nejakému „polotovaru“. No Dano popisuje na čo a ako sa dá spomínaný modul použiť. Ale okrem tohto použitia nás Dano inšpiroval … My máme s týmto modulom určitý „zámysel“ a tento článok vás má takpovediac „predvariť“ a neskôr sa na tento článok len odvoláme. Bližšie na konci (článku). autor: Ddano007 úvod (a záver) pripravil: Janko O. |
|
Rýchlosť, to je modelárska droga.
Často sme ochotní svojmu modelu odpustiť nie práve brilantné letové vlastnosti, ale určite mu neodpustíme, že letí pomalšie ako kamarátovo "žihadlo". Čo teda robiť, aby z pomyselných rýchlostných duelov vychádzal ako víťaz práve náš model? autor: Janko O. |
|
Hoci by sa niekomu mohlo zdať, že za tie tri týždne, ktoré uplynuli od zverejnenia druhej časti tohto seriálu, sme na spojení vysielača Turnigy i10 s osvedčeným modulom FrSky nič neurobili, opak je pravdou.
Pracovali sme usilovne, len „v tieni“ prác na Ed_Open stabilizeri to nebolo tak vidno. Takže výsledky nášho úsilia vyťahujeme na „denné svetlo“ až teraz. autor: Janko O. |
|
Dnes „opustíme“ rodinu profilov, ktoré sa na krídlach rekreačných modelov príliš často nevyskytujú, teda už sa nebudeme venovať profilom symetrickým.
Doteraz nám dobre poslúžili, aby sme na ich jednoduchosti vysvetlili základné vlastnosti aj ostatných skupín profilov. Skrátka: vezmeme symetrický profil a mierne ho prehneme (podobne ako luk). A dostaneme profil nesymetrický. A práve takéto profily sa na krídlach modelov, ale aj skutočných lietadiel, vyskytujú najčastejšie. Takže asi na to bude nejaký závažný dôvod?! autor: Janko O. |
|
Náš kamarát Bohdan pred nejakým časom premýšľal nad tým, že by bolo dobré postaviť maketu FW190 s rozpätím 1500mm x 1216mm s hmotnosťou do 2,6kg. S maximálnou rýchlosťou 120 až 150 km/h.
Trochu nás zarazila tá rýchlosť. Začali sme si predstavovať, na aké úskalia je možné naraziť. Dosiahnuť 120 až 150 km/h vo vodorovnom lete s elektrickým vrtuľovým pohonom nie je vôbec jednoduché. Spomeňme FAKTORY, ktoré sa modelárovi budú zarputilo stavať do cesty a hatiť jeho úsilie. autor: Janko O. |
|
Tradičný problém každého modelára - aké baterky používať? Niekto preferuje najlacnejšie baterky, niekto prepočítava cena/výkon a niekto si potrpí na značku.
Avšak nie všetko, čo je značkové je aj kvalitné. V mysliach modelárov sa usadila myšlienka, že medzi najkvalitnejšie patria LiPo batérie značky Hyperion. Že nie každý kus sa vydarí aj tejto značke, to nám napísal a zmeral náš čitateľ Miroslav Hrubý. autor: Miroslav Hrubý pridal: mior |
|
Mali sme pripravený aj záložný názov: Vlastnosti profilov lietadiel (modelov) videné „jednoduchými očami“, ale obávali sme sa, že by to niekto chápal ako voľné pokračovanie seriálu o "jednoduchej" Márii.
A tak sme radšej zvolili tento „oficiálnejší“ názov. My vám však nechceme ukázať vlastnosti profilov prostredníctvom „oficiálnych“ (zložitých a otravných) teórií. Skôr použijeme taký ten „sedliacky“ rukolapný spôsob: ak zmením „nejaký“ parameter profilu (napr. symetriu, hrúbku, prehnutie a pod.), ako to zmení jeho vlastnosti a na aký model bude takýto profil vhodný? autor: Janko O. |
|
Táto téma už je na tejto Web stránke spomínaná v niekoľkých článkoch (napr. Vnútorný odpor LiPol batérií, Kapacita LiPol batérií, Využiteľná kapacita LiPol), ale vždy len po kúskoch.
Teraz by sme chceli, aby to bolo všetko na jednom mieste. Teda presnejšie povedané, bude to v dvoch dieloch: tento prvý - úvodný, to je skôr také "predvarenie" problematiky. autor: Janko O. |
|
Pôvodne som mal pripravené iné názvy tohto článku. Jeden: „Orange Flight Stabilizer (RX3S) s Open Source – Koniec“, ale to, že ja s niečím končím, neznamená, že s tým musia končiť aj ostatní.
Ďalší „alternatívny“ názov: „Zbohom Orange Flight Stabilizer (RX3S) s Open Source –> Návrat k AssOrxu“. Ak sa vám zdá, že je jeden tendenčnejší ako druhý, tak pripúšťam a preto som zvolil ten, ktorý tam je. Ale nezúfajte, Miroslav (mior) zostáva Orange Flight Stabilizeru (RX3S) s Open Source aj naďalej verný. autor: Janko O. |
|
V sekcii Download sa (už dávnejšie, len o nich niektorí (začínajúci modelári) nevedia) nachádzajú dva programy na pomoc pri návrhu elektro pohonu modelu. (čítaj viac ...).
pripravil: Janko O. |
|
Medzi modelármi je pomerne zaužívaný názor, že ťažký model = rýchly model.
Na tomto základe sa s určitou mierou bojazlivosti (spolu s mojim bratom Miroslavom) pýtame: "Je ťažší model skutočne rýchlejší ako taký istý model s nižšou hmotnosťou?" A odpoveď nemusí byť vôbec taká, akú by mnohí, tak akosi samozrejme očakávali. autor: Janko O. |
|
Ale ako je na tom pilot RC modelu? Ak by sme sa držali "kybernetickej" terminológie, tak pilot má len jeden senzor (zrak), ktorý navyše nie je nijak zvlášť citlivý. Tým mám na mysli to, že či ide model do šmyku, pilot zistí, až keď autíčko urobí "hodiny". Nemá najmenšiu šancu na vzdialenosť viac ako 5 metrov zaregistrovať napr. 15 stupňovú odchylku osi autíčka od osi dráhy, ktorú by v skutočnom aute spoľahlivo zaregistroval aj silne "podgurážený" vodič. A ak šmyk "nepodchytíte" v začiatku, neskôr už je to beznádejné.
autor: Janko O. |
|
LED diódy sme používali už v začiatkoch našej druhej vlny modelárstva, čoby optickú telemetriu. Počtom bliknutí signalizovali stav pohonnej batérie v modeli.
Na uľahčenie identifikácie polohy modelu neboli príliš vhodné, pretože boli „slabé“. Ich svietivosť bola nízka. Potom sme začali používať modernejšiu telemetriu a LEDky na modeloch upadli do zabudnutia. Avšak s pribúdajúcimi rokmi a slabnúcim zrakom sa LEDky, tentokrát omnoho výkonnejšie, opäť objavujú na našich modeloch. autor: Janko O. |
|
Nuž, aby sme vám pravdu povedali, tak sme v rozpakoch.
Jednoznačnú odpoveď pre vás nemáme. Overovacím meraním sme pôvodnú teóriu, že bežné (elektrolytické) kondenzátory majú „nejaký“ ESR a Low ESR kondenzátory ho majú výrazne (násobne, či rádovo) menší, sme nepotvrdili. Ale všetko zlé je na niečo dobré: zistili sme, že „obyčajné“ (teda nie Low ESR) elektrolytické kondenzátory vôbec nie sú také zlé (čo sa ESR týka), aby sme ich zatracovali a na ich úkor na piedestál slávy stavali tie „ospevované“ Low ESR. autor: Janko O. |
|
Rýchlosť letu skutočných lietadiel sa meria pomocou Pitotovej trubice, to je bežné.
Ale dá sa rovnakou metódou merať aj rýchlosť letu modelu, ktorá je podstatne menšia ako u skutočného lietadla? ÁNO - DÁ !!! A budete prekvapení, aké je to jednoduché. autor: Janko O. |
|
Na záver tejto série sme si nechali tému zdanlivo najjednoduchšiu: povrch modelu, ktorý zaručí, že model bude rýchly.
Princíp je jednoduchý - povrch musí byť hladký, aby neroztáčal víry. Ale ako to urobiť, keď trh ovládli "penové" modely, kde o hladkosti môžeme rozprávať len veľmi ťažko? autor: Janko O. |
|
Nemyslím, že by som týmto mojim nápadom niekoho ohúril. Skôr som chcel poukázať na pravdivosť českého príslovia, že „Bída naučila Dalibora housti“.
Nie že by som trel biedu, ale nie som ani boháč a zvyknem každé Euro zo všetkých strán riadne vyobracať, kým ho so slzami v očiach podám predavačovi. A tak mi prišlo ľúto, že by moja obľúbená AkuVŕtačka mala vďaka „vylágrovaným“ baterkám skončiť na smetisku (dejín) alebo niekde v pivnici, v kúte zabudnutia. autor: Janko O. |
|
Články s názvom "Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?" si už prečítalo veľké množstvo modelárov. A z našich administrátorských prehľadov vyplýva, že aj po vyše deviatich rokoch od ich uvedenia, toto číslo denno-denne narastá.
Preto sme sa rozhodli ich znovu "oprášiť", túto tému opäť pripomenúť, čo zrejme mnohí pochopia tak, že zase "dráždime kobru bosou nohou". __________________________________________ Na tejto Web stránke sa dosť často spomínajú pohonné batérie, samozrejme najviac LiPol. Píše sa o kapacite, o vnútornom odpore, o tzv. Céčkach. V inom článku sa píše o paralelnom zapojení BECov. Ale ako je to s batériami? Zapájať ich paralelne či sériovo? autor: Janko O. |
|
Nie že by sme chceli pojmom „Lineárne gradovaná diferenciácia“ niekoho ohúriť.
To nie, ale nepodarilo sa nám vymyslieť lepší alebo výstižnejší názov. A navyše: znie to tak sexy (žmurk)! Ale ani tento honosný názov nič nemení na tom, že sa to celé začalo „núdzou“ - problémom, ktorý sme sa v danej chvíli rozhodli riešiť akousi „fintou“ - náhražkou niečoho plnohodnotného. A ako to tak niekedy býva, núdzové riešenie sa ukázalo byť v mnohom lepším, ako pôvodné „seriózne“ riešenie. autor: Janko O. |
|
Toto meranie vzniklo vlastne ako vedľajší produkt inej činnosti – kalibrácie senzorov prúdu CS60A.
Pri kalibrácii som si všimol, že “tie konektory sú nejaké teplé”. A tak som sa rozhodol to zmerať… autor: Ddano007 pripravil: Janko O. |
|
Pôvodne toto nemal byť samostatný článok, ale mailová odpoveď jednému nášmu vernému návštevníkovi.
Pán Vojtech Hájek z Bratislavy sa na nás obrátil s dotazom v duchu nadpisu tohto článku. My sme mu aj odpoveď pripravili, ale ani za nič sa nám nedarilo poslať pánovi Hájekovi spätný mail. A tak sme zvolili túto cestu s odôvodnením, že spomínaná problematika môže zaujímať aj ostatných modelárov. autor: Janko O. |
|
Ešte niekedy pred niekoľkými rokmi náš kamarát Bohdan v jednom článku na svojom webe zverejnil svoj sen o "malom" modeli.
Vraj nič moc: 4kg a aspoň 25% prebytku výkonu. A tak sme začali len tak mimochodom odhadovať a kalkulovať, ako to bude s tým elektro-pohonom a či mu bude LiPol batéria 5s 3000 mAh , ktorú má, stačiť. autor: Janko O. |
|
V návodoch na inštaláciu RC vybavenia do celokompozitových (uhlíkových kompozitových) modelov býva upozornenie, že anténa prijímača musí byť umiestnená mimo trup (drak) modelu, inak môže byť príjem signálu RC vysielača zhoršený alebo úplne znemožnený.
To je zapríčinené tým, že uhlíkové kompozity nie sú izolanty ako napr. laminát, ale majú určitú elektrickú vodivosť. Zaujímalo nás, aká veľká tá vodivosť v skutočnosti je. autor: Janko O. |
|
Pokračovanie článku o životnosti LiPo.
autor: Janko O. |
|
(voľne šíriteľné)
…..................................... Plány tejto mojej bezpečnostnej palubnej poistky dávam voľne k dispozícii. Hocikto si to môže vyrobiť, ba dokonca aj predávať! Článok obsahuje plány a popisuje skúsenosti so stavbou. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
Podnet k napísaniu tohoto článku prišiel až z Alžírska.
Teda, nie že by nám písali už aj Alžírčania, ale náš dobrý kamarát Marek z Trenčína tam pracuje (pracoval). Celé sa to začalo jeho pomerne oprávnene rozhorčenou výčitkou: "Všade sa píše, ako batérie dlhodobo uskladňovať, ale nikde sa nespomína, ako ich z tohoto stavu priviesť do stavu bežného používania." autor: Janko O. |
|
V malých a stredne veľkých modeloch sa napájanie palubného systému väčšinou zabezpečuje BECom, alebo UBECom, niekedy samostatným (NiCd) zdrojom.
Zapnutie a vypnutie sa realizuje (posuvným) vypínačom (niektoré JeTi regulátory), alebo jednoducho pripojením alebo odpojením (pohonnej) batérie. Ale piloti veľkých modelov často používajú Elektronický vypínač. Prečo? Na čo to je? A ako to funguje? autor: Janko O. |
|
Tematicky by tento článok patril skôr do série: Zapojenie batérií – paralelne či sériovo.
Ale tým by mohol uniknúť pozornosti tých, ktorí problém spájania batérií riešiť nemusia. Ide o to, že v mnohých diskusiách o paralelnom zapájaní LiPol batérií (ale dokonca aj BECov) sú potenciálni záujemcovia doslovne strašení „besnými“ účinkami zlomyselných vyrovnávacích prúdov. Je všeobecne známe, že ľudia sa najviac boja toho, čo nepoznajú. A tak sme sa rozhodli vyrovnávacím prúdom „strhnúť masku“ a odkryť ich skutočnú povahu. autor: Janko O. |
|
Alebo: AKO STRELIŤ CAPA?
Tento (nemodelársky) článok vznikol ako reakcia na „zasvätené“ komentáre návštevníka našej web stránky s nickom „okoloidúci“ k článku „Tichá noc, svätá noc … a šťastné a veselé ...“. Začalo to tým, že hodnovernosť tohto rýdzo pravdivého príbehu, uvedeného v závere článku, spochybnil (čo ma naozaj dosť rozľútostnilo) touto vetou: „Pekná bájka, len má jednu chybu, z uhlíkového mikrofónu ste do elektrónového zosilňovača, len tak na dva drôty nedostali ani prd“. pripravil: Janko O. |
|
Postrehli ste už sami na sebe, že táto odveká pravda sa týka tiež vzťahu modelár – model? A pripúšťate aj, že na prvú lásku (prvý, dobre lietajúci model) sa nezabúda?
Veríme, že áno, lebo my (Miroslav a ja) isto. Touto okľukou chceme nenápadne vysvetliť, prečo sme opäť, presne po šiestich rokoch, kúpili a s drobnými úpravami skompletovali stavebnicu nesmrteľného EasyStára. Ale tentokrát nie preto, aby sme sa vrátili k modelárčeniu, ale preto, že sme potrebovali pomalého, jednoduchého, poslušného, spoľahlivého, ľahko ovládateľného, ľahko opraviteľného ….. Nosiča Experimentálnych Technológií. autor: Janko O. |
|
V prvom článku o sériovom alebo paralelnom zapájaní batérií je spomínané, že sme s bratom Miroslavom zaviedli "unifikáciu" v LiPol batériách. Sú tam spomenuté aj pádne dôvody, ktoré nás k tomu viedli. Aby sme mohli jednoducho vykonávať prevody pohonu z jedného typu baterky na iný, zaviedli sme si novú "pseudojednotku" (ale "virtuálna" znie lepšie), ktorá by do tejto problematiky mohla vniesť jasno. Dali sme jej síce prapodivné, ale výstižné meno ČlánokAmpérHodina.
autor: Janko O. |
|
Spomienka na lietanie z pred vyše dvanástich rokov, keď vonku bola riadna "kosa".
__________________________________________
Trochu spomínam: Bol som lietať s EDF-kovým Fantomom od Ripmaxu. Dátum - 20.december 2009, čas - 13.30, miesto - Ďatelina. Okolo obeda sa mi na malinkú chvíľočku zazdalo, že vietor ustal. To, že ustal vietor, sa mi naozaj len zdalo. A ak zoslabol, tak naozaj len na veľmi krátku chvíľočku. Zima mínus 9, do toho vietor. Začal som si predstavovať, ako to asi vyzeralo v gulagoch. autor: Janko O. |
|
"Stretnúť" sa s ním môžeme skôr v stredných a väčších modeloch.
Dôvod? Regulátory pre väčšie prúdy už vlastný BEC väčšinou nemajú a navyše môžu byť vo verzii OPTO. A druhý dôvod je ten, že vo väčších modeloch býva viac serv, ktorých spotreba prúdu prevyšuje možnosti lineárnych BECov. A tak "na scénu vstupuje" spínaný BEC (ale niekedy je samostatný palubný zdroj lepším riešením) so všetkým, čo k tomu patrí: teda so svojimi prednosťami ale aj s nedostatkami. autor: Janko O. |
|
Už ste si možno všimli, že občas nadpisy našich článkov síce niečo naznačujú, ale sami o sebe môžu pôsobiť dojmom nejakej skomoleniny.
A možno aj teraz je to tak. Je to podobné ako v televíznej šou „Inkognito“, kde súťažiaci väčšinou až na konci uznajú, že indícia bola dobrá. autor: Janko O. |
|
Veď to poznáte: pripojíte batériu k regulátoru a zaiskrí to. Niekedy to riadne „plesne“.
Čím viac-článková batéria, tým silnejší je tento efekt.
Okrem toho, že sa človek niekedy až zľakne, tak to (elektrický výboj) devastuje povrch konektorov. Existujú síce rôzne „udělátka“ na konektory, ale čoraz častejšie sa objavujú regulátory, ktoré už v sebe majú zabudovaný obvod, zamedzujúci iskreniu (Anti-spark circuit). Zaujímalo nás, ako funguje. autor: Janko O. |
|
Lineárne BECy, ktoré sú súčasťou regulátorov, bývajú dimenzované na odber 1 A, 2 A, alebo maximálne 3 A (aj to len krátkodobo).
Ale to niekedy nestačí a tak dobrú službu môže poskytnúť UBEC (spínaný BEC - menič). Alebo je možné zapojiť viac BECov a vo veľkých modeloch sa používajú samostatné (spravidla NiCd) batérie na napájanie RC prijímača a serv. A pre zvýšenie spoľahlivosti bývajú zdroje dva, zapojené tak, aby pri výpadku alebo vybití jedného, bol plnohodnotne zastúpený druhým. autor: Janko O. |
|
Nie, nie.
Režim store (hovoríme o LiPolkách) nie je nebezpečný. Skôr naopak. Ale niekedy môže byť nebezpečná „cesta k nemu“. A to sa ešte musí zbehnúť niekoľko nepriaznivých okolností naraz. Ale, ak sa (zbytočne) neponáhľate, tak aj cesta, vedúca k režimu Store, môže byť bezpečná, pohodlná a kľudná. autor: Janko O. |
|
Vo viacerých článkoch na tejto Web stránke sme riešili problematiku BECov, Záložných zdrojov, Power Boxov, ale akosi "potichu" sme predpokladali, že konektory, ktorými sú tieto zariadenia zakončené, znesú všetko a preto nie je potrebné sa nimi vôbec zaoberať.
Ale v modeloch s viacerými servami alebo vo väčších modeloch môžu konektorom, napájajúcim celý palubný systém, tiecť naozaj značné prúdy a nás zaujímalo, ako to znášajú bežne používané modelárske (servo-) konektory. autor: Janko O. |
|
My sme síce so spaľovákmi „skoncovali“ niekedy pred vyše 30-timi rokmi, ale poznáme mnoho modelárov, ktorí vôni spáleného ricínového oleja stále nedokážu odolať.
Za tie roky sa mnohé zmenilo a tak niektorí priaznivci „čuďákov“ vybavili svoje modely obvodom, ktorý zabezpečuje stabilný žeraviaci prúd pre sviečku z NiCd/NiMH/LiPol batérie, umiestnenej v modeli. Tento obvod môže súčasne zlepšiť chod motora v niektorých režimoch (napr. pri nízkych otáčkach) „prižhavovaním“ žeraviacej sviečky. Náš modelársky kolega a kamarát István Magi takýto obvod vyvinul, vyrobil a časom ešte zdokonalil. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš úvod a komentár: Janko O. |
|
Toto je akési voľné pokračovanie článku „Po roku!“, ktorého názov asi radšej mal byť: „Po roku: čo na to ja?“ To preto, že som tam rozoberal následky, ktoré sa na mne, čoby pilotovi modelu, prejavili po roku nečinnosti.
V tomto druhom dieli sa budeme venovať tomu, ako sa rok nečinnosti prejavil na LiPol batériách. autor: Janko O. |
|
V reakciách na články o Power Boxoch a vplyve dlhých prívodných káblov na činnosť serv sa na modelárskych fórach vynorili pochybnosti o kvalite vysokokapacitných elektrolytických kondenzátorov, ktoré v spomínaných zapojeniach používame.
Konkrétne boli tieto kondenzátory označené za najporuchovejšiu súčiastku, s tým, že v daných obvodoch by svoju funkciu plnili len krátkodobo a časom, vplyvom starnutia, by ju prestali plniť úplne. autor: Janko O. |
|
Výkon pohonnej jednotky je pre maximálnu rýchlosť modelu dôležitý.
Ale ako bolo už v 1. časti zdôrazňované, aká tá maximálna rýchlosť v skutočnosti bude, o tom definitívne rozhodne konštrukcia modelu a kvalita jeho povrchu. autor: Janko O. |
|
Inšpiráciou k napísaniu tohoto článku bol dotaz začínajúceho modelára na RC Mánii, ktorý sa pýtal, či mu na pohon vetroňa s hmotnosťou 900 gramov bude stačiť pohonná jednotka s ťahom (statickým) 700 gramov.
Niektorí mu tvrdili, že nebude, ale to samozrejme záleží od toho, čo od takého modelu očakáva. Keďže to je začínajúci modelár, tak podľa nás mu stačiť bude až-až. Ale možno by bolo dobré mať presnejšiu predstavu, alebo takmer rukolapný dôkaz, ako sa taký model s touto pohonnou jednotkou bude správať. A vtedy sme si spomenuli, ako sme pred vyše desiatimi rokmi experimentovali s elektropohonom pre nejaký model a ako výdatne nám pri tom pomohol simulátor FMS. autor: Janko O. |
|
Mnohí modelári síce v zime lietajú (a zase iní zásadne nie), ale nie všetky modely sú na zimné lety vhodné a tak aj ich pohonné LiPol batérie sa ukladajú na "zimný spánok".
Pravdu povediac, na zimný spánok by ich mali "pekne krásne" uložiť ich majitelia, ak chcú, aby im na začiatku nasledujúcej letovej sezóny ich LiPolky spoľahlivo slúžili. Sú aj takí, čo na to "kašlú", ale my ostatní, čo zvykneme na rozlúčku "vybozkávať" a slzami zvlhčiť každé Euro alebo korunku, kým ich pustíme z ruky, radšej nasledujúce riadky berieme vážne. autor: Janko O. |
|
Keď sme pred vyše siedmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili článok Stana Valenta s názvom "Blikač na 5V pre lietadlo", netušili sme, že to bude jeden z najúspešnejších článkov so závratným nárastom čítanosti.
Nečudo. Veď aj my s mojim bratom Miroslavom sme si povedali, že niečo také "ďalekonosné" s výkonovými LED diódami na našich modeloch plánujeme. Akurát nám jedna LED dióda "bola málo" a v niektorých prípadoch sme požadovali, aby aspoň jedna svietila trvale. A preto nám bolo jasné, že napájanie z 5-Voltového "palubného" rozvodu vyhovovať nemusí. autor: Janko O. |
|
Každý to pozná: Keď je batéria plne nabitá, motor ťahá perfektne.
Avšak počas letu sa batéria postupne vybíja, výkon motora znateľne klesá a ťah vrtule (eventuálne elektro-dúchadla) tiež. Ale ako prudko? Je tento pokles lineárny, alebo je táto závislosť nepredvídateľná? To sú otázky! autor: Janko O. |
|
Zmysly nás často klamú:
Veď to poznáte: "Ten vetroň je aspoň 400 metrov vysoko". A výškomer ukazuje slabých 200. Alebo: "Ten model ti padol strááášne ďaleko" a nakoniec ho nájdete za prvým stromom. Alebo: "To letí rýchlo, aspoň 150". A v skutočnosti? Nuž, radšej sme to zmerali! _________________________________________ pripravil: Janko O. |
|
"Plamenná" diskusia na známom modelárskom fóre pod názvom "Futaba - telemetrie" v nás pred rokmi opäť vyvolala tie zvláštne pocity, keď sme sa aj my zmietali v neistote a hľadali odpovede na otázky:
- Je telemetria užitočná vec, alebo je to nezmysel a zbytočnosť? - Ak sa do nej hneď nepustíme, znamená to, že nám môže ujsť vlak, alebo to znamená, že sme rozvážni a prezieraví? A tak sme znovu "oživili" sériu článkov pod názvom "Cesta k telemetrii", ktorá jasne naznačuje náš postoj k modelárskej telemetrii a ciele, ktoré sme chceli dosiahnuť. Pôvodný článok sme zverejnili 11.2.2010. autor: Janko O. |
|
V duchu nášho pôvodného zámeru, maximálne využiť základnú telemetriu FrSky, prinášame návrh riešenia jednoduchého modulu, na akustickú signalizáciu stavu, kedy v pohonnej batérii zostáva už len prednastavené množstvo kapacity.
Tento modul je zapojený do AD-vstupu RC prijímača D8R v modeli, avšak na strane pilota netreba nič, pretože nastavenie prahových hodnôt aj akustickú signalizáciu zabezpečí modul FrSky Two Way Telemetry System v RC vysielači. Článok bol napísaný 17.11.2010. autor: Janko O. |
|
Ešte niekedy pred ôsmimi rokmi ma náš menovec Roman O. zo Slovenskej Ľupče, ktorý na stretnutí "obrov" v Gôtovanoch nádherne lietal so sedem metrovým motorizovaným vetroňom, s netypicky umiestneným motorom nad špicou trupu, požiadal o radu ohľadne kabeláže k servám, umiestneným ďaleko od RC prijímača.
Trochu ma tým zaskočil, pretože hoci po takýchto modeloch tajne túžim, sám s "obrami" žiadnu praktickú skúsenosť nemám. Nechal som to nejaký čas "uležať", ale potom som zrealizoval niekoľko pokusov a meraní. autor: Janko O. |
|
Na modelárskych fórach sa s akousi nepravidelnou pravidelnosťou opakujú dotazy typu:
Aké LiPolky mám kúpiť? Akú značku, od akého výrobcu? Aké Céčka by batérie mali mať? Stačia obyčajné, alebo radšej Nanotechy? Aké ….. aké ..... aké? pripravil: Janko O. |
|
Keď sme pred niekoľkými rokmi uviedli 3. časť tohto miniseriálu, predpokladali sme, že je to časť posledná.
Žiadnu ďalšiu sme nepripravovali a ani sme sa nad touto problematikou nezamýšľali. Až prišiel deň, keď sme dostali mail od pána Miroslava Hrubého. Jeho obsah nás donútil znovu sa nad tým zamyslieť, niečo odskúšať, či pomerať. pripravil: Janko O. |
|
V našom článku "Návrh elektropohonu pre modely" popisujeme, ako sa dajú s pomocou programu DriveCalculator navrhnúť jednotlivé komponenty elektrického pohonu pre modely lietadiel.
Ale mnohým sa to zdá zložité a chceli by akúsi zjednodušenú "kuchárku". A tak prinášame tento článok, ktorý navyše, okrem vrtuľových, rieši aj modely poháňané elektrickými dúchadlami. autor: Janko O. |
|
Naučit se létat s RC modely letadel nemusí být tak těžké, jak se zdá. Tato série článků vás krok po kroku provede celou cestou od koupě vlastního letadla až po prvních pár letů.
Pokračujeme v naší škole létání s RC letadly a dnes je na programu vyučování seznámení se s modelem letadla. Nebudeme se ale dívat na to, jakou má barvu, ani jak je velké. Dnes nás bude zajímat, jak to vlastně to letadlo dělá, že se ve vzduchu pohybuje tam, kde chce pilot. Řeč bude o všech těch pohyblivých plochách, takže pojmy jako výškovka, směrovka, křidélka, klapky a podobně se dnes budou skloňovat ve všech možných pádech (no, ne až tak doslova, ale bude jich tu hodně). autor: Dr.LuckyLuke pripravil: Janko O. |
|
Toľko otázok. A jedna ťažšia ako druhá.
A pritom je odpoveď na otázku „Koľko BECov môžete použiť v jednom modeli?“, len jedna a jednoduchá navyše: „Toľko, koľko chcete (potrebujete).“ Ale začnime pekne podľa J. A. Komenského: od jednoduchšieho ku zložitejšiemu, čiže jedným BECom. Vyzerá to, že žiadny problém, že je to jasné? Isto? No tak jedna kvízová otázka na úvod: „Aký prúd môžete trvale odoberať z 2A BECu? Že 2A? FIGU BOROVÚ! autor: Janko O. |
|
Niektorí hovoria: "Keď sa darí, tak sa darí", ja si myslím, že keď si príroda povie, že sa lietať nebude, tak sa veru lietať ani nebude.
autori: Janko O. + mior |
|
No je. Však ju tam mnohí-premnohí majú.
Dôkazom toho je aj celkom široká ponuka týchto batérií, ktoré sú vlastnosťami, konektormi aj rozmermi prispôsobené použitiu vo vysielačoch rôznych RC súprav. A dôkazom ich obľúbenosti je to, že sú takmer neustále vypredané. A že s nimi môžu byť problémy? No môžu, záleží od okolností. A dajú sa tieto problémy vyriešiť? No dajú, tu je zopár spôsobov, ako na to. autor: Janko O. |
|
Článok s takýmto názvom sme tu už mali pred nejakým časom a pravdu povediac, neplánovali sme žiadne pokračovanie. Avšak na RC Mánii sa rozvinula rozsiahla debata pod názvom „Účinnosť motoru v závislosti na regulácii (PWM)“, do ktorej sme sa na základe akéhosi nedorozumenia v podstate omylom zapojili. V tejto debate sa zniesli hromy-blesky na adresu modelárskeho prístroja Watt's Up, ktorý používame aj my a keďže sa pokladáme za „ochrancov“ malých slabých, lacných a zneuznaných (teda čínskych), rozhodli sme sa postaviť na jeho obranu.
A tak sme všetko dôsledne overili a zrealizovali porovnávacie merania, pričom ich výsledky naznačili, že sme radšej tento článok mali nazvať tak, ako sme už jeden náš článok nazvali, a síce: „Čo je a čo nie je možné“, s dôrazom na dovetok: „Nedajme sa obalamútiť.“ autor: Janko O. |
|
Pred vyše piatimi rokmi - na Nový rok (1.1.2014) sme spomenuli, že sme dostali mail od nášho kamaráta Istvána Magi.
Dáva nám do pozornosti projekt Cheali chargers s tým, že je to Open Source Project. Zaujalo nás to. A sľúbili sme, že neskôr prinesieme článok venovaný tejto problematike. Takže dnes si pripomenieme prvú časť. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš pripravil: Janko O. |
|
Získali sme ďalšieho externého autora, ktorý sa vyzná v elektronike, konkrétne v problematike LiPol batérií.
Pán Alois je zo severnej Moravy a ako sám hovorí: „Notně brouzdá po vlastech českých a slovenských". Zaujal nás svojim netypickým ale pritom pôvabným jazykovým štýlom, ktorému sme dali názov „Staročeština". Poslal nám mail, obsahujúci článok o LiPol batériách, ktorému „kraľuje" slovo „zhovadilost". Pri pátraní po pôvode tohoto výrazu nám pán Alois prezradil, že takto jeho poznatky a skúsenosti s LiPol batériami „ocenil" jeden z jeho najvytrvalejších a najzúrivejších internetových rivalov na jednom modelárskom fóre. autor: Alois M. pripravil (a so súhlasom autora trochu upravil): Janko O. |
|
V minulej časti sme sa zatiaľ sústredili len na jeden BEC.
Dnes sa pozrieme, čo sa stane, ak palubnú elektroniku budú napájať dva BECy zapojené paralelne. A aby sme nasimulovali najhoršie podmienky, vybrali sme dva BECy s čo najodlišnejším výstupný napätím. Tie sme potom krátkodobo postupne zaťažovali čoraz väčším a väčším prúdom. autor: Janko O. |
|
V prvej časti tohto seriálu sme sa pozreli na to, čo znesie jeden BEC.
V druhej časti sme paralelne zapojili dva BECy s rozdielnym výstupným napätím, ktoré sme potom krátkodobo (tak, aby nezaúčinkovala tepelná ochrana) zaťažovali rôznymi prúdmi. Zaujímalo nás, aký prúd bude tiecť jedným a aký druhým BECom. Dnes budeme naše zapojenie zaťažovať dlhodobo (tak, aby tepelná ochrana zaúčinkovala), ale skúsime paralelne zapojiť aj tri a dokonca aj štyri BECy. A získané výsledky budeme navzájom porovnávať. autor: Janko O. |
|
Hoci sa nepovažujeme za žiadnych aerodynamických guru, tak nás taká tá „primeraná modelárska aerodynamika“ samozrejme zaujíma.
Zaujíma nás z princípu, napriek tomu, že od svojich modelov nevyžadujeme nejaké špičkové - súťažné výkony, pretože sa bytostne cítime byť modelármi rekreačnými. A pretože sa necítime na to, aby sme všetko okolo aerodynamiky a vrtúľ, len tak - „ľavou zadnou“ zdôvodnili matematicky, nezostáva nám nič iné, ako si tieto deje na vlastnej koži odskúšať, odpozorovať, navzájom porovnať alebo priamo zmerať. Avšak občas narazíme na tvrdenia (aj skúsených) modelárov, ktoré sú však v príkrom rozpore s našimi názormi, postrehmi, skúsenosťami alebo meraniami. autor: Janko O. |
|
Tento (na našej Web stránke najčítanejší) článok (vrátane niektorých "roztomilých" komentárov) ani po dvoch rokoch nestratil nič na svojej aktuálnosti. Skôr naopak.
............................................................ Kam speje modelárstvo - vidíme a čítame v časopisoch, na internete, stretávame sa s nimi i v reále. Moderným sa stáva virtuálne riadenie reálnych modelov pomocou FPV. Snaha riadiť čoraz väčšie, ťažšie, rýchlejšie modely. Proste vyniknúť niečým novým, ohurujúcim. Dvoj - trojmetrové 20kg stíhačky na kerosín, šesťmetrové vetrone, elektrické pohony s viac ako 1kW... autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |