Hľadaný výraz: CL-84
Nebol nájdený žiadny záznam.
Hladané slovo je ale obsiahnuté v:
|
Hoci sme sa snažili vtesnať celú myšlienku tohto článku do nadpisu, možno vám to vďaka tej „kompresii“ nedáva veľký zmysel.
Ale nebojte sa, my to rozvedieme podrobnejšie. A aby to bolo zaujímavejšie, začneme od konca: Význam „exponenciál“, nastavených vo vysielači, je zrejme každému jasný. Lenže ak ste na modeli výchylky serv zmenšili mechanicky - „sprevodovaním“ (prepákovaním), tak ste možno svoje exponenciály zdegradovali. A ak exponenciály vo vysielači nepoužívate, tak kormidlá vášho modelu sa teraz možno správajú tak, ako by ste si nastavili anti-exponenciály. autor: Janko O. |
|
Z niekoľkých "Korona-modelov", ktoré sme za uplynulých cca 15 mesiacov stihli zrealizovať, je asi najnezvyklejší ten, ktorý dostal meno "Temný Prelud". Keď si pozorne pozriete titulnú fotografiu, tak uznáte, že toto meno nedostal náhodou.
Je to taký netypický VTOL. Minimálne už len tým, že jeho základom je riadiaca jednotka modelu konvertoplánu CL-84. Tým však podobnosť s CL-84 končí. Dosť sme sa nechali ovplyvniť futurismom, alebo Sci-fi, ani sám neviem, proste sme popustili uzdu fantázii. Skrátka: chceli sme niečo neokukané (a snáď sa to podarilo). autor: Janko O. |
|
V minulom článku sme sa zaoberali otázkou „Kedy lietať?“.
Tá bola vyvolaná problémami s počasím. A mala dať odpoveď na to, v ktorú dennú dobu (v ktorom ročnom období) je najlepšie lietať. Dnešná otázka je vyvolaná „problémami“ s Rozhodnutím 1/2015. A mala by dať odpoveď na to, s čím (s akým modelom) lietať, aby mal z toho pilot pôžitok a súčasne neporušoval obmedzenia nastolené spomínaným rozhodnutím. autor: Janko O. |
|
Už to je presne 3 týždne, čo sme zverejnením článku „(Tak teda) S čím lietať?“ avizovali, že sme na HobbyKingu objednali stavebnicu modelu s kolmým štartom (VTOL – Vertical TakeOff and Landing = Zvislý štart a pristátie) CanadAir CL-84 Dynavert.
Model o pár dní skutočne aj prišiel. Hoci sa jedná o stavebnicu triedy PNF (Plug aNd Fly = Zapoj a leť), niekomu sa môže zdať, že nám trvá akosi pridlho, kým prakticky hotový model „spojazdníme“. autor: Janko O. |
|
Dnes pokračujeme v popise úprav, ktoré sme sa rozhodli urobiť na tejto stavebnici.
autor: Janko O. |
|
V článku „(Tak teda) Kedy lietať?“ sme naznačili, že to, čo sme si tohto roku overili, budeme v budúcnosti uplatňovať ešte viac, teda že s našimi modelmi budeme chodiť lietať väčšinou podvečer.
Tiež sme spomenuli, že tým pádom budú musieť mať naše modely zodpovedajúce osvetlenie. A keďže model CanadAir CL-84 Dynavert štartuje a pristáva zväčša zvisle, jeho osvetlenie musí byť tak trochu špecifické. autor: Janko O. |
|
CanadAir CL-84 už je niekoľko dlhých dní kompletne pripravený, ale stále neokúsil ten slastný pocit: nie stáť na vlastných nohách (či vlastne kolesách), ale visieť na vlastných vrtuliach.
Až inšpirovaný chlapcami z Bohdanovho webu som si povedal: pre prvé pojazdové a „vznášacie“ skúšky by taká telocvičňa nebola márna. A tak som aj urobil. autor: Janko O. video: Miňo O. |
|
CanadAir CL-84 je model, ktorý nám dal zatiaľ najviac „zabrať“, čo sa týka jeho správneho nastavenia.
Tým nastavením máme na mysli nie len správne nastavenie a správnu geometriu samotného modelu, ale v tomto prípade aj dôkladné „napípanie“ vysielača. Dôvodom je to, že CL-84 má dva samostatné letové režimy: režim vertikálny (vznášanie (sa) - vis, štart a pristátie) a režim horizontálny (samotný „dopredný“ let). A práve ten prvý – vertikálny režim si vyžaduje trpezlivosť a presnosť. autor: Janko O. |
|
Keď sme presne pred týždňom zverejnili článok „Raz (možno) budú naše psy slobodnejšie ako naše modely“, ani vo sne nám nenapadlo, že práve my sami budeme jedni z prvých, ktorí svoj model takpovediac „priviažu na reťaz“.
Keby na reťaz: skôr na ťažnú tyč (podobne ako nákladné autá). Nie že by sme si tým chceli „predchádzať“ Dopravný úrad a jeho Rozhodnutie 1/2015 tak chceli doviesť do Ad Absurdum. Nie, dôvody sú oveľa prozaickejšie: Vyvíjame stabilizátor výšky letu pre model CanadAir CL-84. autor: Janko O. |
|
Minulý článok tejto série bol viac-menej venovaný konštrukcii a samotnému zhotoveniu „testovacej stolice“, či vodiacemu ramenu, či ako to správne nazvať.
O stabilizátore výšky – VýškoState – boli podané len základné informácie. A jeho činnosti bola venovaná sotva polovica vety: „... hoci už sa mi podarilo nastaviť stabilizátor tak, že udržiava výšku s presnosťou na 5cm.“ Dnes prinesieme aj krátke video VýškoStatu v činnosti. autor: Janko O. |
|
Skipper už na snehu bol (viď článok „Skipper (aj na sneh) pripravený“), ale vtedy ešte nebol vybavený letovým stabilizátorom a ani pozičným osvetlením.
Na základe vtedy získaných skúseností som si povedal: „Lietať so Skipperom bez letového stabilizátora a pozičného osvetlenia – ani za nič!“ A tak som ho už dávnejšie vybavil letovým stabilizátorom. A čakal som na sneh. A ten aj prišiel. Ale len včera (25.1.2016) som Skippera vybavil aj pozičným osvetlením. A medzitým sa sneh pos.al. No skrátka pokazil. autor: Janko O. |
|
Pôvodne som mal nutkanie napísať: “Druhý konvertoplán v rodine“, ale kdeže. Toto nie je druhý, toto je už tretí konvertoplán v našej rodine.
Prvý je môj CanadAir CL-84, o ktorom sme už písali. Nadšený tým, čo videl, kázal si aj náš bratranec Ďuri zo Zvolena, objednať CanadAir-a. Už ho pár týždňov má, no žiaľ nemám žiadne informácie o tom, v akom štádiu pripravenosti model je. No a aj náš brat Milan: tiež nadšený tým, čo videl, chcel aj on model lietadla s kolmým štartom (VTOL). Ale Milan je Milan a tak pre neho bol CanadAir vraj malý, príliš jednoduchý a „slabý“. A tak teraz má väčší, zložitejší a silnejší: päť-motorový XC-142. autor: Janko O. |
|
V minulom článku o Milanovom modeli lietadla s kolmým štartom XC-142 sme si ukázali, čo obsahuje stavebnica.
No a v jeho závere som naznačil, že model je už vlastne hotový – skompletovaný. Ale ak je model „skompletovaný“, tak to ešte neznamená, že je pripravený k letu. Ale teraz môžeme povedať, že Milanov XC-142 je dňom 1.2.2016 pripravený k letu. autor: Janko O. |
|
Milan ma po zverejnení minulého článku upozornil, že hoci tvrdíme, že XC-142 je pripravený k letu, tak vlastne ešte nemáme vyriešené uloženie (2 typov) pohonných batérií.
Keď totiž Miroslav objednával LiPolky do modelu XC-142, tak sme sa dohodli, že vyskúšame dva typy: Zippy a Turnigy NanoTech. Aby sme ich trochu „opáčili“. A rozhodol som sa, že ešte pred prvým letom v telocvični XC-142 predbežne vytrimujem na „testovacej stolici“. autor: Janko O. |
|
Tak s týmito slovami vošla manželka do mojej izby.
Mysliac si, že rozpráva o jednom našom nie veľmi obľúbenom susedovi, prisadil som si: „Keby len Obuch, Je to riadny …..!“ A použil som jedno také expresívne slovo na 5 písmen (čo sa v tajničkách nevyskytuje). A ona: „Nemám na mysli Paľa, ale toho Obra, tú Opachu, tú Obludu, tú Ozrutu, čo je v suteréne nášho domu.“ (neviem presne, čo to je Obuch, ale všimnite si, že moja manželka obľubuje slová začínajúce na „O“). A vtedy mi došlo, o čom manželka „točí“. autor: Janko O. |
|
Už keď si Milan objednával svoj XC-142, tak mi prízvukoval, že mu musím model upraviť tak, aby sa sklon krídla mohol nastavovať vo viacerých uhloch, nie len 0 a 90 stupňov.
Síce som nevedel, či a ako sa to bude dať urobiť, ale sľúbil som mu to. Veď viete: Milanovi sa nedá odporovať. Ale aj ja sám som si uvedomoval, že taká úprava by sa zišla aj do môjho CanadAira CL-84. No a teraz nadišla tá správna chvíľa. autor: Janko O. |
|
Tento týždeň mali jarné prázdniny Trenčiansky, Žilinský a Bansko-Bystrický kraj.
A tak Miroslav prišiel na niekoľko dní sem, do Banskej Bystrice. Cieľov návštevy bolo niekoľko, ale tým najhlavnejším bola realizácia „rozhodujúceho letu“ dva a pol metrového zreparovaného Herculesa C-130. Ten je v miestnych modelárskych kruhoch známy skôr pod prezývkou „Obuch“. autor: Janko O. |
|
Vo štvrtok – deň po „rozhodujúcich“ letoch Miroslavovho 2,5 metrového Herculesa C-130 (krycie meno: Obuch) sme mali v telocvični na Murgaške dohodnutý termín.
Mali sme v pláne zalietať Ďuriho CanadAir-a CL-84 a Milanovho XC-142. Obidva modely mali za sebou úspešné vznášanie sa „na bakuli“ a tak bol najvyšší čas, aby okúsili voľnosť, zatiaľ aspoň v telocvični. autor: Janko O. |
|
Vždy sa nám (trom bratom) páčili modely, ktoré boli tak trochu „INÉ“: tvarom, usporiadaním, vlastnosťami … a keď už ničím iným, tak aspoň elektronickým vybavením.
A keď sa nám nejaké modely páčili, ale boli málo INÉ, tak sme ich upravili, skrátka sme si ich trochu „pre-INAčili“: väčšinou po stránke elektronickej. Takto sme zažívali rôzne obdobia: obdobie pomalých vetroňov, obdobie rýchlych EDF-modelov, obdobie viac-motorákov, obdobie … Z obdobia na obdobie sme prechádzali ľahko, lebo sme chceli a mohli a bavilo nás to. Ale niekedy človek aj vo sfére hobby niečo nemôže (nesmie) a niečo iné zase musí (mal by). A tak „legendárne“ Rozhodnutie 1/2015 spôsobilo (dotlačilo nás), že vchádzame do obdobia konvertoplánov. A čuduj sa svete, takmer sme za to vďační. autor: Janko O. |
|
Doposiaľ si naše konvertoplány (Ďuriho CanadAir CL-84, tiež môj CanadAir a aj Milanov XC-142) mohli v rámci obmedzených možností „poletovať“ akurát tak v telocvični.
Ale pocit voľnosti „pod holým nebom“ zatiaľ neokúsili. To sa však v uplynulú sobotu a nedeľu zmenilo. Vďaka nedobrému počasiu to však nebola žiadna veľká sláva. pripravil: Janko O. |
|
Minulý týždeň prebehli na slovenských stredných školách maturitné písomky.
Vtedy sa štvrtáci „potia“ a ostatní študenti, aby ich nerušili, tak v škole nie sú. To znamená, že ani jedni ani druhí nemajú telesnú. A to znamená, že telocvičňa je vtedy prázdna. A to teda znamená, že som mohol prakticky overiť vylepšený – dvojprocesorový stabilizátor výšky – VýškoStat 2. autor: Janko O. |
|
Zatiaľ čo Milan svojho XC-142 „po vonku“ preháňa o sto šesť, tak ja som sa s mojim CanadAirom CL-84 mimo telocvičňu zatiaľ odvážil iba raz.
A nebola to žiadna sláva. Nie, nerozbil som, ale lietaním (či aspoň poletovaním) by som to isto nenazval. Nie len že model nerobil to, čo som chcel ja, to skôr ja som sa sotva zmohol na to, aby som kniplami „šermovať“ tak, aby aspoň približne kopírovali pohyby modelu, ktoré si model a vietor „zamanuli“. A tak som vytiahol a oprášil môj prachom zapadnutý modelársky simulátor a s povzdychom vyriekol vetu, ktorá sa tak ocitla v nadpise tohto článku. autor: Janko O. |
|
Paradoxne bolo „aprílové“ počasie asi lepšie, ako je to súčasné – májové. A aj akosi viac prialo modelárskym aktivitám.
Spolu s bratom Milanom a bratrancom Ďurim sme si užívali celkom príjemné podvečery, keď sme po oblohe preháňali naše konvertoplány (Milan svoju XC-142-ku a Ďuri a ja CanadAir-a CL-84) a ani okolo krúžiace chrústy nám nevadili (vidno ich na niektorých videách). Chlapci z LMKBB (Letecko Modelársky Klub Banská Bystrica) „otvárali nebo“ a náš menovec Roman Oravec za asistencie Tomáša Valenta majestátne poletoval s krásnym veľkým vetroňom s motorom na sklopnom pylóne. pripravil: Janko O. |
|
Pravdu povediac, naozaj správny a pritom výstižný názov pre knipel, ktorého naliehavá potreba sa vynorila pri riadení našich konvertoplánov, sme asi nenašli a tak sme sa „uchýlili“ k veľavravnému pojmu: multifunkčný.
Je nám jasné, že žiadnu Ameriku sme neobjavili, len sme veciam známym dali iné usporiadanie a „obliekli im iný kabát“. autor: Janko O. |
|
Názov „cevaro osvetlenie“ sme si nevymysleli, ale len prevzali. To raz, pri jednom podvečernom lietaní jeden náš modelársky kolega zahlásil: „To vaše cevaro-osvetlenie ...“
Už ani nevieme, ako veta pokračovala, ale podstatné je, že sa to ujalo a názov „nášho“ osvetlenia bol na svete. Súčasne sme si uvedomili, že nikde na našej web-stránke nie je jeho ucelený popis, až to začalo vyvolávať dojem, že to nebodaj tajíme a žiadne detaily nechceme zverejniť. A tak to teda bez problémov odtajníme a zverejníme aj so schémou, s návodom a programom pre mikrokontrolér, pre tých, ktorí by si to chceli sami zrealizovať. Nie je na tom nič ťažké ani zložité, najprácnejšie je naťahať v krídlach a trupe modelu drôtiky k LED diódam. autor: Janko O. |
|
Začiatkom augusta (srpna), presnejšie od 3. do 7.8.2016, bol Miroslav na extra-predĺženom modelárskom víkende u nás, v Banskej Bystrici.
Priateľku aj obidve dcéry nechal doma a tak sme sa plne a nerušene mohli venovať tomu, čomu sme chceli – teda modelárstvu. Všetko sme vopred avizovali aj Milanovi a tak bolo jasné, že ak sa počasie „nevzprieči“, tak to budú modelárske orgie, modelársky „gruppen“, skrátka modelárske rošambó. autor: Janko O. |
|
Samozrejme máme na mysli batériu s čo najväčšou kapacitou, aby koptéra lietala čo najdlhšie.
A keďže medzi rozmermi batérie, jej hmotnosťou a jej (energetickou) kapacitou je dosť tesný vzťah, tak je jedno, či sa budeme pýtať na rozmery batérie, na jej váhu, či na jej kapacitu. A tiež nám bude záležať na tom, aby s takýmto nákladom koptéra aj lietala. autor: Janko O. |
|
Pôvodne sme mali pripravený iný nadpis: Ďalší „kolmo-štartujúci“ v rodine.
Ale zdalo sa nám to byť málo dramatické :) . Na druhú stranu to viac odráža realitu s „kolmo-štartujúcimi“ VTOLmi u nás: - Je to už môj tretí VTOL (Vertical Take Off and Landing = kolmý štart a pristátie). - Medzi nami (tromi) bratmi dokonca už piaty. - A aj s bratrancom Ďurim, už šiesty VTOL v rodine. Vidíte, že nás to naozaj „draplo“ a že je to dosť nákazlivé. pripravil: Janko O. |
|
Fotky a videá, ktoré vám dnes ponúkame, sme vám pôvodne chceli ukázať, keď prídu tie typické sychravé upršané novembrové (listopadové) dni, aby vám zlepšili pochmúrnu náladu, spôsobenú počasím.
Že však (tie škaredé dni) prídu o mesiac skôr a nahradia nami modelármi toľko milované babie leto, to sme teda netušili. A tak pozerajme, spomínajme aké to bolo krásne, utrime slzu … pripravil: Janko O. |
|
Spotrebovanou energiou v modeli s elektropohonom rozumieme z pohonnej batérie odobratý (elektrický) náboj v mAh, hoci to nie je úplne to isté.
Ale modelárov - milovníkov strelných zbraní by výraz „odobratý náboj“ mohol desiť, pretože by v nich možno evokoval možné nepríjemné legislatívne opatrenia :) . ….................... Je zrejmé, že LiPol batériu nie je vhodné „vycucať do mrte“, pretože by to mohlo mať za následok jej nezvratné poškodenie. Ale koľko energie (náboja) je možné spotrebovať, aby bol let síce čo najdlhší, ale súčasne v LiPolke zostalo dostatočné množstvo mAh, aby jej to neskracovalo životnosť? autor: Janko O. |
|
Tak takúto otázku občas vídavame v očiach našich modelárskych kolegov.
A niektorí - tí odvážnejší to dokonca povedia aj nahlas. Tie dve slová v zátvorke síce nevyslovia, ale namiesto nich sa na ich tvárach na chvíľu zjaví výraz ťažkoskrývaného opovrhnutia a neprekonateľného zhnusenia. A vtedy sa na seba s Miroslavom pozrieme a aj bez slov si povieme: „Už je to tu zas“, s dovetkom „Toto sme už (nie raz) zažili“. pripravil: Janko O. |
|
Tak presne takto to mám rád:
Videá a fotky, urobené počas pekných a príjemných dní, si pozerať vtedy, keď je vonku „kosa“, veterno a človek by psa (ba ani vlastnú manželku) nevyhnal. Postaviť sa k oknu, jemne sa oprieť o hrejúci radiátor, pozerať na uzimených ľudí vonku a pritom si v mysli „premietať“ príjemné spomienky z posledného fajnového polietania. A kedy že sme to stihli? Nuž minulý týždeň, keď „udrela“ druhá jar, medzi dvomi (novembrovými) dobami ľadovými. pripravil: Janko O. |
|
„Kauza biele vrtule“ sa začala dávnejšie - už niekedy na jar a naplno prepukla v lete (roku 2016).
No a písali sme o nej až neskôr: v zime (2016). Ako prvý „na vrtule“ padol Milan so svojou XC-142-ou. Vtedy sme samozrejme ešte nevedeli, že za to môžu vrtule. Potom som padol ja s mojim CanadAirom CL-84. Tiež som vtedy netušil, že sú za tým nekvalitné vrtule. No a potom „na vrtule“ padol aj Miroslav (mior) a zakrátko aj ja, obaja s XC-142-ami. Ale to už bolo za iných okolností ... pripravil: Janko O. |
|
Svätý Peter („patrón“ počasia) bol k nám – modelárom na prelome rokov milosrdný, ba priam priateľský.
A tak, aj keď v noci bola „kosa“ ako hrom, cez deň bolo príjemne - okolo nuly (a niekedy aj nad), svietilo slniečko a hlavne: (väčšinou takmer) nefúkal vietor. Ideálne počasie na lietanie. Preto v duchu tradícií silvestrovského lietania a dodržiavania ľudových pranostík: „Ako na Nový rok, tak po celý rok“, bolo takmer našou povinnosťou ísť v tieto dni lietať s modelmi. A tak aj bolo. pripravil: Janko O. |
|
Pred dvomi týždňami, keď sme zverejnili článok „Mirage pred finišom“, sme síce konštatovali, že model je defakto letu-schopný, ale že ešte to nie je všetko podľa našich predstáv.
Vtedy ešte nemal špicu (takže opäť mal ten povestný „tupý“ výraz v tvári), ani háčik a vodiace sloty, potrebné na štart z Katapultu a ani iné „čačky“. Dnes už má Mirage všetko, takže v podstate čakáme len na to, až družstevníci pokosia prerastenú trávu na Ďateline. autor: Janko O. |
|
Dnes to bude málo rečí (rozumej textu), ale o to viac videí.
Konkrétne osem, ale zato krátkych. Je na nich Miroslavov Convergence a štarty môjho Fantoma (3Phase) z Katapultu. Tak ako som to hneď prvý večer z piatich „letových“ dní predviedol Miroslavovi na Ďateline. Niektoré videá sú robené už za pokročilého súmraku, čo sa odrazilo na kvalite video-signálu. Avšak práve toto prítmie dodalo záberom na romantike a tajomnosti. autor: Janko O. |
|
O význame chladenia niektorých „exponovaných“ častí modelu sme sa na našej web-stránke už mnoho-krát zmieňovali.
V súvislosti s haváriami sme spomínali najmä chladenie regulátorov, prípadne (ich) BECov. Ale naznačovali sme, že chladiť samozrejme treba aj pohonné motory, ale dokonca aj výkonové LED diódy pozičného osvetlenia a jeho obvod stabilizácie prúdu (tranzistor TIP122). Dnes by sme sa chceli pozrieť na trochu „iné“ chladenie pohonných LiPol batérií v modeloch, ktoré im dávajú riadne zabrať a takto LiPolkám významne skracujú životnosť. autor: Janko O. |
|
Občas sa nám dostane takéhoto „ocenenia“, keď lietame so svojimi konvertoplánmi (VTOL).
Áno, jasné: „slušne vychované“ lietadlo, ak má vrtule vpredu, tak ich už nepotrebuje vzadu, navyše orientované horizontálne. Avšak naše CL-84 či XC-142 to majú práve takto. Cez to všetko sú to modely skutočných lietadiel. A môj TransTol vraj vyzerá ešte „smiešnejšie“. Ale aj on je modelom skutočného lietadla: vlastne akéhosi kolmo štartujúceho „autobusu“ X-19 od firmy Curtiss-Wright. Skutočne bizarne vyzerajúce modely vám ukážeme až teraz. Ale to, že vyzerajú tak trochu „extravagantne“, neznamená, že by ich tvar a koncepcia nemali svoju logiku a že by ich dizajn nebol prísne účelový. autor: Janko O. |
|
Keďže v nedeľu (3.12.2017) som (v rámci overenia Vyhrievaných topánok) bol lietať so Skipperom, tak v pondelok (4.12.2017) prišlo na rad ďalšie overenie: prvé lety s (mojim novým) modelom Convergence.
Však počasie bolo (podľa mojich kritérií) ideálne: snežilo. Že však aj riadne fúkalo, to som zistil až na Ďateline. Cez to všetko boli výsledky lietania nad očakávanie. autor: Janko O. |
|
Začnem trochu okľukou:
Keď sa ma včera večer (môj mladší brat) Miroslav pýtal, či som bol lietať, tak som sa snažil vyjavenie krutej pravdy o havárii „Schwalbeho“ (Messerschmitt Me-262) zamaskovať inou - radoby pozitívnou správou: „Overil som platnosť piateho pravidla Modelárskych povier!“ Toto pravidlo hovorí: „Nechoď lietať viac ako raz v daný deň (napr. aj ráno, aj večer)“. No a včera (štvrtok 6.9.2018) som bol lietať dvakrát: ráno aj večer. A tak to aj dopadlo! autor: Janko O. |
|
Nijako sa netajíme tým, že nie sme len „letní lietači“.
Chodievame lietať aj v zime, samozrejme máme na mysli, že na snehu. Má to svoje nenapodobiteľné čaro. My sme (niektoré) naše modely „prezuli“. A niektoré sú „prezuté“ celoročne. autor: Janko O. |
|
Pri našom fantazírovaní, že aký viac-motorový väčší model - niekedy, „až budeme veľkí“, by sme chceli postaviť (alebo skôr z nejakej stavebnice skompletovať), prišiel na pretras aj štvormotorový Airbus A400M.
Nuž, čože o to. Model by to bol krásny, veď aj jeho „dospelá“ predloha je krásna. Ale naše nadšenie „schladilo“ niekoľko faktov: - nevideli sme, že by niektorý (čínsky?) výrobca niečo také v požadovanej veľkosti (rozpätie aspoň 2,5 metra) ponúkal - na vlastnú stavbu (trebárs aj z penových materiálov) je tento model príliš komplikovaný: príliš veľa „oblín“. To taký C-130 Hercules je svojim jednoduchým valcovitým trupom na amatérsku stavbu oveľa vhodnejší. Ale nejakú inšpiráciu sme si z A400-ky predsa len vzali. autor: Janko O. |
|
Pred nejakým časom nám náš modelársky kolega a dobrý kamarát Robo M. poslal odkaz na krátke video, na ktorom sú prvé „vznášavé“ pokusy spomínaného modelu.
Model je poháňaný130mm špičkovým dúchadlom od nemeckej firmy Schübeler, napájaným dvomi sériovo zapojenými 6S LiPolkami a stabilizovaný jednotkou KK2.1 so softvérom pre VTOL modely. Cenné je to, že rovnako ako skutočná predloha, aj model je poháňaný ale aj stabilizovaný len jednou pohonnou jednotkou a nie viacerými, v trupe, v krídlach a pod. pripravil: Janko O. |
|
Jasné, tým 2,5-metrovým Herculesom myslím toho môjho bieleho Herculesa, familiárne prezývaného Beluga.
Už dlhšie mojim bratom síce „hlásim“, že Beluga je na lietanie pripravená, ale vzhľadom na rozmary a iné prekážky, toho lietania zatiaľ nebolo veľa. Tak som ten čas využil na to, aby som Belugu vybavil osvetlením, ktoré dovtedy nemala, hoci naše modely osvetlenie dostávajú tak-povediac „za odmenu“. Beluga si odmenu síce zatiaľ nezaslúži, ale aj tak som ju vybavil pozičným („cevaro“) osvetlením a následne aj osvetlením pristávacím, ktoré tiež býva označované ako landing & taxi lights. pripravil: Janko O. |
|
Doba je ťažká.
Okolnosti každodenného života sa denno-denne menia. Čo a ako to bude o rok? Čo bude o mesiac? Čo bude o týždeň? Niekedy človek nevie ani to, ako to bude zajtra. …......................... Mať tak niekoho, čo mi to povie. To by bolo! Mať tak svojho vizionára?! Nuž, ja mám svojho vizionára. autor: Janko O. |