Hľadaný výraz: skladovanie lipol
Počet výsledkov: 189
|
Mnohí modelári síce v zime lietajú (a zase iní zásadne nie), ale nie všetky modely sú na zimné lety vhodné a tak aj ich pohonné LiPol batérie sa ukladajú na "zimný spánok".
Pravdu povediac, na zimný spánok by ich mali "pekne krásne" uložiť ich majitelia, ak chcú, aby im na začiatku nasledujúcej letovej sezóny ich LiPolky spoľahlivo slúžili. Sú aj takí, čo na to "kašlú", ale my ostatní, čo zvykneme na rozlúčku "vybozkávať" a slzami zvlhčiť každé Euro alebo korunku, kým ich pustíme z ruky, radšej nasledujúce riadky berieme vážne. autor: Janko O. |
|
Táto téma už je na tejto Web stránke spomínaná v niekoľkých článkoch (napr. Vnútorný odpor LiPol batérií, Kapacita LiPol batérií, Využiteľná kapacita LiPol), ale vždy len po kúskoch.
Teraz by sme chceli, aby to bolo všetko na jednom mieste. Teda presnejšie povedané, bude to v dvoch dieloch: tento prvý - úvodný, to je skôr také "predvarenie" problematiky. autor: Janko O. |
|
Pokračovanie článku o životnosti LiPo.
autor: Janko O. |
|
S tým, ako postupne rastú „Céčka“ novo-vyvíjaných a novo-vyrábaných LiPoliek, skracuje sa aj čas ich nabíjania. Pretože výrobcovia takýchto batérií (Hyperion, Polyquest, Turnigy a ich „nano“ a ďalší) nesľubujú len vyššie vybíjacie prúdy, ale aj vyššie nabíjacie prúdy, teda v konečnom dôsledku skrátenie času nabíjania.
Takže si niekto môže povedať: „Bežnú LiPolku som nabíjal jedným „Cé“ niečo vyše hodiny, tak túto najnovšiu mám pri ôsmych „Cé“ za dákych osem minút nabitú.“ Ale dotyčný môže byť pekne sklamaný. A to možno hneď dva-krát: Nabíjanie bude trvať o dosť dlhšie ako osem minút a napätie batérie (a tým aj množstvo náboja - energie) nedosiahne takú hodnotu, ako pri pomalom nabíjaní. autor: Janko O. |
|
Aby sme nikoho zbytočne nenaťahovali: jedná sa o dôkaz, že dlhodobé skladovanie plne nabitých LiPoliek neprospieva ich vnútornému odporu (Ri) a teda aj Céčkam (C-rate) a v konečnom dôsledku ani ich (pre pohon modelu) využiteľnej kapacite.
…..................... Vždy sme si hovorili, že na takéto porovnania by bolo najlepšie vziať dve rovnaké LiPolky a potom ich na niekoľko mesiacov odložiť. Avšak jedna by bola v stave Store (3,80 V/čl) a druhá by bola plne nabitá (4,20 V/čl). Nikdy sme to tak ale neurobili, pretože nám bolo ľúto len tak mírnix-dírnix riskovať znehodnotenie dobrých LiPoliek. pripravil: Janko O. |
|
Získali sme ďalšieho externého autora, ktorý sa vyzná v elektronike, konkrétne v problematike LiPol batérií.
Pán Alois je zo severnej Moravy a ako sám hovorí: „Notně brouzdá po vlastech českých a slovenských". Zaujal nás svojim netypickým ale pritom pôvabným jazykovým štýlom, ktorému sme dali názov „Staročeština". Poslal nám mail, obsahujúci článok o LiPol batériách, ktorému „kraľuje" slovo „zhovadilost". Pri pátraní po pôvode tohoto výrazu nám pán Alois prezradil, že takto jeho poznatky a skúsenosti s LiPol batériami „ocenil" jeden z jeho najvytrvalejších a najzúrivejších internetových rivalov na jednom modelárskom fóre. autor: Alois M. pripravil (a so súhlasom autora trochu upravil): Janko O. |
|
Toto je akési voľné pokračovanie článku „Po roku!“, ktorého názov asi radšej mal byť: „Po roku: čo na to ja?“ To preto, že som tam rozoberal následky, ktoré sa na mne, čoby pilotovi modelu, prejavili po roku nečinnosti.
V tomto druhom dieli sa budeme venovať tomu, ako sa rok nečinnosti prejavil na LiPol batériách. autor: Janko O. |
|
Takýto nápis sme nedávno objavili na obaloch LiPol batérií značky Turnigy, zakúpených na HobbyKingu.
Pravdu povediac, veľmi nás potešil. Nuž koho by nepotešilo, keď po rokoch „handrkovania“ môže zahlásiť: „Vidíš, došlo na moje (v tomto prípade naše) slová!“ Ale čo to je za šifru? Čo to má ten nápis znamenať? pripravil: Janko O. |
|
Problémy s kvalitou ale aj dopravou LiPol batérií z HobbyKingu na Slovensko nás primäli k „zúfalému“ činu:
Inšpirovaní radami skúsených a pravoverných, že (skoro) všetko z Číny je nanič a že LiPolky treba kupovať v tuzemsku, ale aj ostatné modelárske výrobky pokiaľ možno nečínske, takpovediac „značkové“, sme tak aj urobili. A ako sme „dopadli“, sa dočítate ďalej. autor: Janko O. |
|
Je všeobecne známe, že LiPol batérie by sa nemali dlhodobo skladovať v stave plného nabitia – 4,2 V/článok. Preto majú nabíjačky režim STORE, čo je 3,8 V/článok.
Lenže dostať LiPolky zo stavu Store do stavu plného nabitia môže trvať dlhšie, ako by si nedočkavý, lietania chtivý modelár mohol priať. Preto niektorí po dolietaní nabíjajú do stavu 4,0 V/článok, a batériu „doplna“ rýchlo nabijú tesne pred lietaním. Lenže ako, keď to máloktorá nabíjačka dokáže. autor: Janko O. |
|
Rozšírený a upravený pôvodný článok.
............................................... Pred časom (čiže pred asi dvanástimi rokmi), len tak z pasie, sme na skúšobnej doske zrealizovali merač vnútorného odporu (Ri) článkov LiPol batérií. Dospeli sme k názoru, že subjektívny pocit, že nie je LiPolka ako LiPolka, by bolo dobre zhmatatelniť. Čiže pomocou akéhosi merania zdôvodniť, prečo nie je LiPolka ako LiPolka. Alebo radšej naopak: na základe meraní určiť vlastnosti LiPolky a tým jej vhodnosť na dané použitie. autor: Janko O. |
|
Krátko po tom, ako som si vyrobil merač vnútorného odporu LiPol batérií, tak ma môj brat Miroslav stále urgoval, aby som aj jemu vyrobil taký prístroj, aby vedel v akej kondícii sú pred začiatkom modelárskej sezóny jeho LiPolky.
Keďže taký prístroj nie je zase až taký jednoduchý, hľadal som spôsob, ako by si Céčka a vnútorný odpor (Ri) svojich batérií mohol zistiť v podstate každý modelár. A tu je výsledok môjho snaženia. autor: Janko O. |
|
Už to je viacero rokov, čo sme na našej Web stránke uviedli prvý diel seriálu: „Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?“
Hneď v úvode prvej časti sme predpokladali určitú vlnu nesúhlasu a veštili sme konflikty, ale to čo potom prišlo, predčilo všetky naše očakávania. Po dlhom a opakovanom vysvetľovaní nakoniec aj naši najväčší odporcovia uznali, že paralelné zapojenie má v určitých prípadoch svoje opodstatnenie, ale vzhľadom na dostatočný sortiment dostupných LiPol batérií, je to situácia nie príliš častá. To sme uznali aj my a zdalo sa, že bol nastolený mier. Až do dňa, kedy sa pod piatou časťou seriálu objavil nasledujúci „milý“ komentár. Autor: Janko O. |
|
Hoci oficiálne Zatváranie neba na Čerín-Čačíne prebehlo už pred dvomi týždňami, teda v nedeľu 23.10.2016 (vďaka organizátorom za skvelú akciu, a Jančimu-Dioskovi za najlepší guláš, aký som kedy jedol), bolo zrejmé že ak sa „vyskytne“ dobré počasie, tak nebude od veci si zalietať.
Ja som to síce nijako neplánoval, ale z ničoho-nič mi včera – v sobotu 5.11.5016 tesne po raňajkách (po snídani) zavolal (starší brat) Milan, že či neideme „prevetrať“ modely. Počasie bolo prijateľné: teplota tesne nad 10°C, takmer bezvetrie, zamračené, no bez dažďa. Tak prečo nie? pripravil: Janko O. |
|
Keď sme niekedy pred ôsmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili sériu článkov o merači vnútorného odporu LiPol batérií, viacerí si povzdychli: „Bolo by fajn, keby ešte dokázal zmerať aj ich kapacitu“.
Naša odpoveď bola taká, že daný prístroj kapacitu LiPol článkov či celých batérií skutočne merať nevie a nemali sme ani predstavu, ako by sa to eventuálne dalo. Ale čas plynul, niečo okolo LiPol batérií sme ešte pomerali, nad kadečím sme popremýšľali a v hlavách nám skrsla myšlienka, že by sa to predsa len dalo. Dnes na zistenie kapacity LiPol článkov zatiaľ použijeme obľúbený prístroj Watt's Up a jednoduché „udělátko“. autor: Janko O. |
|
Teraz, keď je vonku chladno, sa skoro každý deň na modelárskych fórach objaví žiadosť začínajúceho modelára o pomoc pri riešení problému: dotyčný deklaruje problémy s regulátorom, no nakoniec sa spravidla ukáže, že tým pravým vinníkom je "prechladnutá" pohonná LiPol batéria.
Konkrétne: na vine je závislosť vnútorného odporu (Ri) batérie na teplote. V súvislosti s tým sa vynárajú nasledovné vzťahy: "Zmena Céčok LiPol článkov pri zmene teploty". No oveľa názornejšie to vyzerá takto: "Veľkosť maximálneho odoberaťeľného prúdu z LiPol článkov v závislosti od ich teploty". autor: Janko O. |
|
Nie je potrebné zdôrazňovať význam merania vnútorného odporu LiPol. Toto nakoniec veľmi pekne popisuje Janko O. na tejto Web stránke.
Nakoľko v mojich modelárskych a iných projektoch, používam v značnej miere zdroje LiPol, rozhodol som sa Jankom publikované labolatorné prevedenie merača 2-6 čl. zostav LiPol finalizovať a dostať to do podoby „čínskeho“ prevedenia, keď nie lepšieho, zodpovedajúceho súčasným trendom. To nakoniec posúdi každý sám, prípadne si to ďalej vylepší podľa svojich predstáv. autor: Cyril K. pripravil: Janko O. |
|
Dalo by sa povedať, že toto je vlastne akýmsi voľným pokračovaním článku "Je LiPol batéria vhodná do RC vysielača?". V ňom bol spomenutý problém prílišného vybitia (podvybitia) LiPol článkov a jeho dopad na zmenu parametrov batérie, hlavne kapacity a vnútorného odporu Ri, ale aj na jej životnosť.
Keďže problematika životnosti (je o nej zmienka aj v závere tohto článku) je príliš dlhodobou záležitosťou, sústredili sme sa na to, čo sa dá overiť v kratšom časovom horizonte. A tak sme pokusnú LiPol batériu niekoľkokrát hlboko vybili a sledovali sme, aké to bude mať následky na jej kapacitu a vnútorný odpor. A že sme sa s ňou nijako „nemaznali“, to si môžete byť istí. autor: Janko O. |
|
Iný, možno výstižnejší názov tohoto článku by mohol byť: Vplyv napätia LiPol článkov na ich vnútorný odpor.
Už dávnejšie sme si všimli, že tá istá LiPol batéria nám pri rôznych "príležitostiach" vykazovala rôzny vnútorný odpor Ri. Opakované merania a ani merania inými metódami nepriniesli iné výsledky a tým pádom ani vysvetlenie vzniku nezrovnalostí. Dokonca aj teplota batérie bola zhodná, tak kde je teda "zakopaný pes"? autor: Janko O. |
|
Oddávna si myslíme, že (z času na čas) zmerať vnútorný odpor (Ri) jednotlivých článkov našich LiPol batérií je dobrý nápad.
Správna starostlivosť predlžuje LiPolkám životnosť (a nám šetrí peniaze). Keďže sa prístroj na meranie Ri nedá len tak úplne bežne kúpiť, tak sme si taký pred vyše 10-timi rokmi sami vyvinuli a aj vyrobili. Najprv verziu pre dvoj- a troj-článkové LiPolky, no a potom aj „veľkú“ verziu, pre dvoj- až šesť-článkové LiPol batérie. A podklady na ich výrobu sme dali voľne k dispozícii. Máme vedomosť, že si tento náš Merač Ri naozaj aj niekoľko (či snáď viacero?) slovenských, českých a dokonca aj nemeckých modelárov vyrobilo. Len sme nevedeli, nakoľko vierohodné jeho merania sú v porovnaní s inými meračmi. autor: Janko O. |
|
Ešte pred pár rokmi, keď sme kúpili naše prvé (a aj pekne drahé) LiPol batérie a ešte sme nemali špeciálne nabíjače, LiPolky sme nabíjali pomocou regulovateľného laboratórneho zdroja. Literatúru sme mali naštudovanú, a tak nám bolo jasné, že batériu, zloženú z viacerých LiPol článkov, je nutné balancovať. Pri dvojčlánku to bolo jednoduché, pretože zdroj je dvojitý, ale horšie to bolo s troj-článkom. Trojitý zdroj sme nemali.
Preto bolo nutné, aby sme si vyrobili zariadenie – elektronický obvod, ktorý nedovolí, aby počas nabíjania napätie žiadneho článku neprekročilo stanovenú hodnotu. Toto zariadenie sa volá obmedzovač (nie balancér, to je niečo iné). autor: Janko O. |
|
Vo viacerých našich článkoch sme uviedli, že pri meraní parametrov, pri sledovaní osciloskopických priebehov a pod. sme zistili, že LiPol články sa správajú tak, akoby bol vo vnútri okrem zdroja (s vnútorným odporom) aj kondenzátor.
Dá sa to nejako vysvetliť? Dá sa s tým nejako vysporiadať? Alebo nebodaj, dá sa to nejako využiť? autor: Janko O. |
|
Upravený a doplnený pôvodný článok.
Vo viacerých článkoch na našej Web stránke sme dostatočne zdôraznili význam vnútorného odporu pohonnej batérie, ale pojem "kapacita" sa akosi ocitol na vedľajšej koľaji. Teraz nám to prišlo ľúto a pokúsime sa to vykompenzovať. Samozrejme máme na mysli kapacitu pohonnej batérie s dôrazom na LiPol. autor: Janko O. |
|
Mnohí (aj skúsení) modelári tvrdia, že v zime (za nízkych teplôt) im ich pohonná LiPol batéria v modeli vydrží „ťahať“ kratšie, ako počas letných (teplých) dní.
Navyše sme si to v uplynulých dňoch sami overili na našich konvertoplánoch. Na druhú stranu tvrdíme, že kapacita LiPolky sa s jej teplotou nemení. Tak ako je to? Kto klame? Kto sa mýli? Alebo je to „trochu“ inak? autor: Janko O. |
|
Cyril K. spod V. Tatier, ako sám seba predstavil verný návštevník našej Web stránky, nám nám už dávnejšie poslal mail a nejaké fotky. Cyril popisuje a zobrazuje ako dotiahol do finálnej podoby náš merač vnútorného odporu (Ri) 2 až 6-článkových LiPol batérií, ktorého schému a skúšobnú podobu sme predstavili pred takmer tromi rokmi, konkrétne 9.8.2010.
A keďže je možné, že tento merač, podobne ako jeho 3-článkového predchodcu, si budú chcieť niektorí modelári postaviť, zverejňujeme podklady pre výrobu, ktoré Cyril neuveriteľne pedantne spracoval. foto: Cyril K. pripravil: Janko O. |
|
V prvom článku o sériovom alebo paralelnom zapájaní batérií je spomínané, že sme s bratom Miroslavom zaviedli "unifikáciu" v LiPol batériách. Sú tam spomenuté aj pádne dôvody, ktoré nás k tomu viedli. Aby sme mohli jednoducho vykonávať prevody pohonu z jedného typu baterky na iný, zaviedli sme si novú "pseudojednotku" (ale "virtuálna" znie lepšie), ktorá by do tejto problematiky mohla vniesť jasno. Dali sme jej síce prapodivné, ale výstižné meno ČlánokAmpérHodina.
autor: Janko O. |
|
V prvom dieli minisérie o Merači vnútorného odporu 2 až 3-článkových LiPol sme sľúbili, že majitelia viac-článkových batérií nemusia byť smutní, pretože v závere seriálu uvedieme aj schému merača pre viac ako 3-články.
Keďže ale my s bratom také batérie nemáme, napísali sme, že hex súbor pre mikrokontrolér uvedený nebude, nakoľko sme nehodlali pokračovať v ďalšom vývoji merača. Lenže veci sa vyvinuli inak a tak bol Merač Ri verzia 2-6 (2 až 6 článkov) "dotiahnutý" až do štádia pokusnej dosky a k nemu bol kompletne pripravený softvér (hex súbor) pre mikrokontrolér PIC16F88. autor: Janko O. |
|
O význame chladenia niektorých „exponovaných“ častí modelu sme sa na našej web-stránke už mnoho-krát zmieňovali.
V súvislosti s haváriami sme spomínali najmä chladenie regulátorov, prípadne (ich) BECov. Ale naznačovali sme, že chladiť samozrejme treba aj pohonné motory, ale dokonca aj výkonové LED diódy pozičného osvetlenia a jeho obvod stabilizácie prúdu (tranzistor TIP122). Dnes by sme sa chceli pozrieť na trochu „iné“ chladenie pohonných LiPol batérií v modeloch, ktoré im dávajú riadne zabrať a takto LiPolkám významne skracujú životnosť. autor: Janko O. |
|
Niekedy sa to zíde.
Čo? Vybiť jednotlivé články batérie na určitú hodnotu. Samozrejme, u všetkých článkov býva hodnota, na ktoré sú vybité, spravidla rovnaká. Ale nie je to podmienkou. Ešte za čias pohonu NiCd batériami, sme občas potrebovali jednotlivé články vybiť na určitú hodnotu. V literatúre bolo uvádzané, že by to malo byť asi 0,7 až 0,8 Voltu. A tak sme si vyrobili vybíjač NiCd článkov. No, nebol to jeden vybíjač, bolo to veľa vybíjačov, pretože sme naraz vybíjali veľa článkov. No a nedávno sa v komentároch objavila požiadavka na niečo podobné, ale pre LiPol články. autor: Janko O. |
|
V 1. časti tejto minisérie boli uvedené schémy zapojenia merača a dnes bude popísaný princíp merania vnútorného odporu LiPol batérií.
My sme použili metódu merania, ktorá sa nám javila ako najmenej problémová a hlavne nenáročná na súčiastky použité v merači. Súčasne sme chceli, aby bol merač malý a nebolo nutné k nemu pripájať ešte ďalšie meracie prístroje. Jedinou nevýhodou je to, že metóda vyžaduje meranie v dvoch krokoch: meranie bez záťaže a meranie so záťažou. Alebo inak povedané: najskôr sa napätia zmerajú vtedy, keď prúd z batérie neodoberáme a potom sa tie isté napätia zmerajú v stave, keď z batérie odoberáme známy prúd. autor: Janko O. |
|
Podnet k napísaniu tohoto článku prišiel až z Alžírska.
Teda, nie že by nám písali už aj Alžírčania, ale náš dobrý kamarát Marek z Trenčína tam pracuje (pracoval). Celé sa to začalo jeho pomerne oprávnene rozhorčenou výčitkou: "Všade sa píše, ako batérie dlhodobo uskladňovať, ale nikde sa nespomína, ako ich z tohoto stavu priviesť do stavu bežného používania." autor: Janko O. |
|
Vzhľadom na to, že sa výrazne ochladilo a už sa na nás "teší" pani zima, tak nás odpoveď na túto otázku môže zaujímať.
…................... Občas sa môžeme takéto mýty dočítať aj na renomovaných modelárskych weboch. Objavujú sa tam konštatovania v zmysle: „Za nízkych teplôt je pokles kapacity významný.“ Alebo: „ Ak chcete lietať pri nízkych teplotách, počítajte s menšou kapacitou LiPo-aku.“ A tiež: „Platí to pre použitie pohonných akumulátorov, platí to aj pre akumulátory použité k napájaniu vysielača.“ A basta! autor: Janko O. |
|
No je. Však ju tam mnohí-premnohí majú.
Dôkazom toho je aj celkom široká ponuka týchto batérií, ktoré sú vlastnosťami, konektormi aj rozmermi prispôsobené použitiu vo vysielačoch rôznych RC súprav. A dôkazom ich obľúbenosti je to, že sú takmer neustále vypredané. A že s nimi môžu byť problémy? No môžu, záleží od okolností. A dajú sa tieto problémy vyriešiť? No dajú, tu je zopár spôsobov, ako na to. autor: Janko O. |
|
Inými slovami povedané, otázka znie:
Je možné bežným nabíjačom zrovnať (tak, aby jednotlivé články mali rovnaké napätia) LiPolku, ktorá je dosť „rozhodená“, čiže rozdiely napätí jednotlivých článkov dosahujú aj niekoľko desatín Voltu? Nóóó, mysleli sme si, že režim BALANCE v modelárskych nabíjačoch to hravo zvládne, ale praktická skúška nám ukázala, že to nemusí byť až také jednoduché. autor: Janko O. |
|
Tak som to dneska sfúkol...
takto začína mail od Ivana z Banskej Bystrice, ktorý pre záujemcov pripravil návrh plošného spoja pre Merač vnútorného odporu LiPo batérií – verzia 3P – (presná na 2 a 3 články). pridal: mior |
|
K experimentovaniu v tejto oblasti nás inšpirovalo tématické vlákno s názvom „ Zostatok kapacity“ na jednom modelárskom fóre, ktoré začalo otázkou: „Dá sa nejak odhadnúť, koľko minútový let nastaviť na časovači, keď po 5 minútach bolo napätie na nezaťaženej sade 3,9V na článok? Je to 3S 2200 mAh, nejaké Turnigy.“
Keďže nás podobná problematika zaujímala už dávnejšie, ale vždy sa našla téma, ktorá bola naliehavejšia, konečne sme si povedali: „Teraz je ten pravý čas“. autor: Janko O. |
|
Článok z 26.6.2010
"Všetko zlé je na niečo dobré" - hovorí ľudová múdrosť. Keďže mizerné počasie, ktoré panovalo v uplynulých dňoch, nedovoľovalo nielen lietať, ale ani vykonávať óóóbrovské množstvo rozmanitej práce, ktoré si manželka pre mňa pripravila, tak nečakane vzniknutý voľný čas som venoval dokončeniu merača vnútorného odporu batérií (Ri). autor: Janko O. |
|
Článok z 29.6.2010.
Janek Ledecký vo svojej piesni spieva: "Sliby se maj plnit o Vánocích". No, Vianoce síce nie sú, ale my svoj sľub aj tak plníme a po častiach prinášame naše "know how" ku stavbe prístroja, ktorým si môžete zmerať kondíciu svojich LiPoliek. autor: Janko O. |
|
Táto časť minisérie prináša "hex" súbory, ktoré sa "napália" do mikrokontroléra a ukazuje nastavenie programátora tak, aby bol obvod správne konfigurovaný.
Ďalej upozorňuje na súčiastky, ktorých hodnota môže ovplyvniť presnosť merača. autor: Janko O. |
|
Tradičný problém každého modelára - aké baterky používať? Niekto preferuje najlacnejšie baterky, niekto prepočítava cena/výkon a niekto si potrpí na značku.
Avšak nie všetko, čo je značkové je aj kvalitné. V mysliach modelárov sa usadila myšlienka, že medzi najkvalitnejšie patria LiPo batérie značky Hyperion. Že nie každý kus sa vydarí aj tejto značke, to nám napísal a zmeral náš čitateľ Miroslav Hrubý. autor: Miroslav Hrubý pridal: mior |
|
Impulzom k napísaniu tohoto článku niekedy pred desiatimi rokmi bola pomerne búrlivá debata s názvom "Teorie okolo Lipol, Ri, "Céčka", max.odběry..." na jednom populárnom modelárskom fóre.
Jedným z aktérov diskusie tam boli predkladané niektoré "zaručené" informácie o čudesných vlastnostiach LiPol batérií, ktorým sa nám akosi nechcelo veriť. Jednou z takých prapodivných vlastností LiPoliek mala byť nelinearita ich vnútorného odporu v závislosti od zaťažovacieho prúdu. Alebo inak: pri určitom odoberanom prúde je vraj vnútorný odpor (Ri) nejaký, avšak pri inom prúde je údajne úplne odlišný. Považovali sme to za hlúposť, ale dotyčný to prezentoval tak suverénne, že sme si povedali: "Čo ak?" A tak sme to radšej zmerali. autor: Janko O. |
|
Pred časom som na internete viac-menej náhodou naďabil na článok s názvom: Moderné batérie vybíjajte len do 30 %. Vyťažíte najviac.
Zaujalo nás to a pozorne som si ho prečítali. Článok je obecne o LiIon batériách a konkrétnejšie sa venuje batériám pre mobilné telefóny a notebooky (autor článku asi nie je modelár). Milo nás prekvapilo, že informácie z článku sú veľmi podobné tým, ktoré sme aj my uviedli v našej sérii článkov o predĺžení životnosti LiPol batérií. pripravil: Janko O. |
|
„Je to hanba“. Takto mi občas Miroslav pripomenul skutočnosť, že merač vnútorného odporu 2 až 6-článkových LiPol sme síce vymysleli, ale my sami ho nemáme.
„Načo? Tie dve 6-článkové LiPolky, čo mám, zmeriam aj inak“, kontroval som. Ale jeho tlak sa stupňoval a nakoniec som uznal, že je najvyšší čas. A do toho niektorí začali spomínať, že by to z nameraného Ri mohlo vypočítať ešte aj „Céčka“. autor: Janko O. |
|
Niekto môže vyčítavo povedať: „Čo to má spoločné s modelárstvom?“
A má pravdu. Pravdu povediac, zdanlivo nič, alebo len málo, ale ako sa hovorí: „Niekedy (niekomu) sa to môže hodiť.“ Skrátka, dá sa využiť merač vnútorného odporu MODELÁRSKYCH LiPol batérií na meranie vnútorného odporu NEMODELÁRSKYCH olovených akumulátorov? autor: Janko O. |
|
Prinášame ďalšiu verziu softvéru pre náš merač vnútorného odporu 2 až 6-článkových LiPoliek.
Okrem merania napätí a vnútorných odporov jednotlivých článkov a celej sady, vypočíta aj „Céčka“, maximálny odoberateľný prúd (pre pokles napätia o 10%) a tiež si pamätá poslednú nastavenú kapacitu meranej LiPol batérie. autor: Janko O. |
|
Zatiaľ je to veľmi zriedkavé, ale už sme to niekde (zatiaľ len na fotografii) videli:
modelár si na lietanie so sebou „na lúku“ okrem modelu zoberie aj solárny fotovolt(a)ický panel. Na čo? No predsa na nabíjanie pohonných LiPol batérií svojich modelov. autor: Janko O. |
|
Ešte niekedy pred niekoľkými rokmi náš kamarát Bohdan v jednom článku na svojom webe zverejnil svoj sen o "malom" modeli.
Vraj nič moc: 4kg a aspoň 25% prebytku výkonu. A tak sme začali len tak mimochodom odhadovať a kalkulovať, ako to bude s tým elektro-pohonom a či mu bude LiPol batéria 5s 3000 mAh , ktorú má, stačiť. autor: Janko O. |
|
Na prvý pohľad je odpoveď na túto otázku jasná.
Ale bude taká jasná aj pri druhom pohľade, alebo pri podrobnejšej analýze? No, nie sme si istí. Máme na mysli alarm poklesu napätia pohonnej LiPol batérie a máme na mysli, že táto hodnota je/bude nastavená na telemetrii alebo aspoň na nejakom vhodnom akustickom signalizátore v modeli. autor: Janko O. |
|
V poslednom období sme zverejnili niekoľko článkov, v ktorých sme si posťažovali, že niektoré modelárske výrobky nedosahujú parametre, ktoré na nich samotní výrobcovia okázalo deklarujú.
A pritom to sú úplne nové, nebehané, neopotrebované výrobky: máme na mysli Céčka LiPol batérií. Inokedy zase výrobok vôbec nezapadá do kategórie, do ktorej ho výrobca „hrdo“ zaradil: napr. falošné regulátory typu Opto. autor: Janko O. |
|
Mladý (a evidentne technicky zdatný) študent - maturant Miroslav Lakota sa rozhodol v rámci SOČ (Stredoškolská Odborná Činnosť) prerobiť Babettu 215 na elektropohon.
Nemá to s modelárstvom vlastne nič spoločné, ale Miroslav sa rozhodol, že na to použije modelárske diely. Pri nabíjaní pohonnej batérie používa „náš“ obmedzovač, spomínaný v článku „Obmedzovač napätia LiPol článkov pri nabíjaní“, ktorý trochu „zodolnil“. Napísal nám o tom mail. autor projektu: Miroslav Lakota pripravil: Janko O. |
|
„Seriózny“ (elektro-)pohon, ktorý sme zvolili pre Milanovho Blaníka, si vyžaduje aj „seriózne“ napájanie.
Z praktických dôvodov sme sa rozhodli pre 6-článkovú LiPol batériu (preto sme vybrali aj motor G160 s výšším Kv). Ale čo kapacita napájania? V konečnom rozhodovaní však rozhodujúcu úlohu nezohrala kapacita, ale hmotnosť batérie. Paradoxne: čím ťažšia, tým lepšia! autor: Janko O. |
|
V článku „Hextronik LI-POLY monitor“ sme v komentároch naznačili, že tento lacný a užitočný obvod by mohol slúžiť na kontrolu stavu jednotlivých článkov LiPol batérie, ktorou viacerí modelári napájajú svoj RC vysielač.
V diskusii sa neskôr vynorili isté problémy, ktoré použitie Battery Monitora na tento účel komplikovali. Konkrétne: prahové hodnoty optickej indikácie sú nastavené dosť „nízko“ (asi 3,3 V) a Monitor by sa musel zakaždým manuálne odpojovať, aby zbytočne nevybíjal batériu. Pozrite sa, ako sme sa s týmito problémami „popasovali“. autor: Janko O. |
|
Trochu sme si pomohli parafrázou na „šejkspírovskú“ filozofickú tému, ale to nič nemení na naliehavosti problému, či je nutné zakaždým pri nabíjaní LiPol batérií zapájať aj servisný konektor a nabíjač nastavovať do režimu „Balance“.
Tak ako to už v živote býva, nie je vhodný ani jeden extrém, teda balancovať VŽDY alebo nebalancovať NIKDY, ale najvhodnejšia je ona povestná „Zlatá stredná cesta“. Čiže balancovať občas. Autor: Janko O. |
|
Keď sa môj brat Miroslav začiatkom apríla na jednom modelárskom fóre „pretláčal“ s našimi tradičnými odporcami o vhodnosti použitia LiPol batérie na napájanie vysielača, dostal aj takúto odpoveď:
„Pi_ovina dňa. Práve preto, že vysielač odoberá len cca 150-200mA, tak pri vybití na 3V/čl. by bola LiPolka polomŕtva. Keď ju vybiješ na 3V/čl. prúdom 100A, tak sa nič nedeje, pretože bez zaťaženia napätie vyskočí späť na 3,6V. Môžete o tom podebatiť na vašich stránkach, poprípade napísať DIZERTAČKU.“ Nie len, že sa praktickými meraniami ukázalo, že máme pravdu a napísali sme o tom aj článok na našej Web stránke, ale Miroslav počúvol „dobre mienenú radu“ a naozaj napísal Dizertačnú prácu. A v stredu ju aj úspešne obhájil. A získal za ňu Absolutórium. autor: Janko O. |
|
Tematicky by tento článok patril skôr do série: Zapojenie batérií – paralelne či sériovo.
Ale tým by mohol uniknúť pozornosti tých, ktorí problém spájania batérií riešiť nemusia. Ide o to, že v mnohých diskusiách o paralelnom zapájaní LiPol batérií (ale dokonca aj BECov) sú potenciálni záujemcovia doslovne strašení „besnými“ účinkami zlomyselných vyrovnávacích prúdov. Je všeobecne známe, že ľudia sa najviac boja toho, čo nepoznajú. A tak sme sa rozhodli vyrovnávacím prúdom „strhnúť masku“ a odkryť ich skutočnú povahu. autor: Janko O. |
|
To, že sme priaznivcami paralelného spájania batérií, tým sa nijako netajíme.
Svedčí o tom aj séria našich článkov „Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?“ Však sme si pri „obrane“ tohto názoru aj niečo „vytrpeli“! Ale vždy sme zdôrazňovali, že paralelne spájané batérie by mali mať (pokiaľ možno čo najviac) rovnaké napätia. Ak sa niekde písalo, že nie je dobrý nápad paralelne spojiť nabitú a vybitú (LiPol) batériu, neoponovali sme. Ale prihodiť sa to môže - neúmyselne! Akú „katastrofu“ potom človek môže očakávať? autor: Janko O. |
|
Spotrebovanou energiou v modeli s elektropohonom rozumieme z pohonnej batérie odobratý (elektrický) náboj v mAh, hoci to nie je úplne to isté.
Ale modelárov - milovníkov strelných zbraní by výraz „odobratý náboj“ mohol desiť, pretože by v nich možno evokoval možné nepríjemné legislatívne opatrenia :) . ….................... Je zrejmé, že LiPol batériu nie je vhodné „vycucať do mrte“, pretože by to mohlo mať za následok jej nezvratné poškodenie. Ale koľko energie (náboja) je možné spotrebovať, aby bol let síce čo najdlhší, ale súčasne v LiPolke zostalo dostatočné množstvo mAh, aby jej to neskracovalo životnosť? autor: Janko O. |
|
V prvej časti minisérie o senzoroch k telemetrii FrSky sme sa venovali napäťovému senzoru, konkrétne návrhu odporového deliča, ktorý po pripojení do vstupu AD1 (AD2) prijímača D8R, meral napätie batérie v modeli. S pomocou programovej utility sme mohli nastaviť prahovú hodnotu na vysielacom module FrSky, kedy sa aktivoval akustický alarm, signalizujúci pokles (alebo prekročenie) napätia sledovanej batérie. Tento senzor však nedokázal upozorniť na nebezpečný pokles napätia najslabšieho článku LiPol batérie. Takýto obvod si ukážeme dnes.
autor: Janko O. |
|
Články s názvom "Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?" si už prečítalo veľké množstvo modelárov. A z našich administrátorských prehľadov vyplýva, že aj po vyše deviatich rokoch od ich uvedenia, toto číslo denno-denne narastá.
Preto sme sa rozhodli ich znovu "oprášiť", túto tému opäť pripomenúť, čo zrejme mnohí pochopia tak, že zase "dráždime kobru bosou nohou". __________________________________________ Na tejto Web stránke sa dosť často spomínajú pohonné batérie, samozrejme najviac LiPol. Píše sa o kapacite, o vnútornom odpore, o tzv. Céčkach. V inom článku sa píše o paralelnom zapojení BECov. Ale ako je to s batériami? Zapájať ich paralelne či sériovo? autor: Janko O. |
|
"Yes, yes, yes, ono to ozaj funguje!"
Tak toto je reakcia návštevníka našej Web stránky (jeho nick je easystar1), ktorý sa rozhodol, že si postaví Merač vnútorného odporu LiPol batérií (Verzia 3P (pre 2 až 3-články) - presná). Ale podstatné je, že navrhol naozaj pekný plošný spoj a naozaj pekne ho osadil. Celú jeho reakciu aj s videom si môžete pozrieť v komentároch 4. časti minisérie o Merači vnútorného odporu. pripravil: Janko O. |
|
Asi pred šiestimi týždňami sme uviedli prvú časť tohto (zatiaľ) dvojdielneho seriálu.
Vtedy sme porovnávali vlastnosti nových, v tuzemsku, v kamennom obchode kúpených LiPol batérií s vlastnosťami starých, v Číne zakúpených Turnigy. Ako to dopadlo, prezrádza nadpis.
Dnes porovnáme vlastnosti tých (už spomínaných) starých Turnigy, s vlastnosťami čerstvo nových, v Číne zakúpených LiPoliek Turnigy. A prezradíme, že výstižnejší nadpis tohto článku by bol: Dobré, to boli tie staré Turnigy. autor: Janko O. |
|
Keď sme pred takmer dvomi rokmi uviedli sériu článkov o použití gýr v modeloch lietadiel, nekonala sa síce žiadna mediálna roztržka (ako o paralelnom zapojení LiPol batérií), ale po krátkom čase sa spustila lavína.
Po prvých nesmelých dotazoch si mnohí modelári vyžiadali praktické ukážky, niektorí si skúsili "siahnuť na naše kniple" a mnohí sa rozhodli, že to chcú mať tiež. O gyrá v "krídlatých" modeloch začal byť medzi českými a slovenskými modelármi záujem. Hoci sme postupne pridávali ďalšie články s touto tématikou, teraz v tom chceme urobiť poriadok, aby jednotlivé časti neboli príliš "roztatárené". autor: Janko O. |
|
Superkondenzátor (anglicky supercapacitor, ultracapacitor, EDLC - Electric Double Layer Capacitor) je elektrotechnická součástka, která se vyznačuje schopností rychle akumulovat a následně odevzdat značné množství elektrické energie.
Výhodou superkondenzátorů je vysoká životnost a účinnost, možnost opakovaného nabíjení a vybíjení vysokými proudy (typicky desítky a stovky ampér), velmí nízký vnitřní odpor (řádově menší než například u LiPol akumulátorů), schopnost pracovat za velmi nízkých provozních teplot, navíc netrpí paměťovým efektem. Jaké mají superkondenzátory uplatnění v současné RC modelářské technice a jaká je v této oblasti čeká budoucnost? autor: Michal Černý, úvod pripravil: Michal Nováček |
|
My sme síce so spaľovákmi „skoncovali“ niekedy pred vyše 30-timi rokmi, ale poznáme mnoho modelárov, ktorí vôni spáleného ricínového oleja stále nedokážu odolať.
Za tie roky sa mnohé zmenilo a tak niektorí priaznivci „čuďákov“ vybavili svoje modely obvodom, ktorý zabezpečuje stabilný žeraviaci prúd pre sviečku z NiCd/NiMH/LiPol batérie, umiestnenej v modeli. Tento obvod môže súčasne zlepšiť chod motora v niektorých režimoch (napr. pri nízkych otáčkach) „prižhavovaním“ žeraviacej sviečky. Náš modelársky kolega a kamarát István Magi takýto obvod vyvinul, vyrobil a časom ešte zdokonalil. autor: István Magi preklad: Imrich Kišš úvod a komentár: Janko O. |
|
Ešte skôr, ako sa začítame do rovnomenného článku Michala Nováčka, povedzme si, prečo sa v poslednom období stále viac a viac používajú zariadenia, moduly, senzory a integrované obvody s napájacím napätím 3,3 Voltu a prečo je štandard 5 Voltov tak povediac na ústupe.
Napájanie 5 Voltov je vlastne dedičstvo dlhé desaťročia úspešnej technológie TTL (Transistor-Transistor Logic: logické signály postupujú z jedného tranzistora priamo na ďalší tranzistor), kedy boli zariadenia napájané zo siete alebo z batérií s napätím 6 a viac Voltov (väčšinou 12). S masívnym nástupom zariadení (miliardy mobilov a pod.), ktoré sú napájané jediným článkom LiIon či LiPol s napätím asi 3,7 Voltu, nie je možné jednoducho zabezpečiť napájanie ich obvodov STABILNÝM napätím 5V. Ale jednoducho zaistiť ich napájanie STABILNÝM napätím 3,3 Voltu možné je. A tak sa zrodil nový štandard: 3,3 Voltu. autor článku: Michal Nováček úvod pripravil: Janko O. |
|
|
Wir teilen unseren geehrten Lesser aus deutch-sprachigen Laendern mit, dass wir für sie ein Programm für den Messer des inneren Widerstands der LiPo Batterien mit deutchen Ansagen vorbereitet haben. Es handelt sich um einen drei - und auch sechsgliedrigen Messer. |
|
Keďže si myslíme, že pre modelára je dôležité poznať stav svojich pohonných batérií, konkrétne ich Céčka, stále sa snažíme nájsť čo najjednoduchší spôsob ako zmerať Ri (Resistance internal).
Pretože to, ako dobre bude „ťahať“ batéria vo vašom elektropohone, závisí v prvom rade práve od jej vnútorného odporu. Dnes prinášame ďalšiu jednoduchú metódu merania Ri pomocou multimetra a to metódu impedančnú. autor: Janko O. |
|
Už dávnejšie sme zverejnili článok s názvom „Meranie vnútorného odporu (Ri) LiPoliek multimetrom“.
V ňom predstavujeme veľmi jednoduchú impedančnú metódu merania vnútorného odporu LiPoliek pomocou najbežnejšieho meracieho prístroja - multimetra. Spomenuli sme aj skutočnosť, že väčšinou sa Ri článkov pri použití impedančnej metódy nerobí pri kmitočte 50 Hz, ale 1 kHz. Tiež sme naznačili, že impedančnú metódu, na rozdiel od metódy Volt-Ampérovej, nemáme veľmi v láske. autor: Janko O. |
|
V sekcii Download sa (už dávnejšie, len o nich niektorí (začínajúci modelári) nevedia) nachádzajú dva programy na pomoc pri návrhu elektro pohonu modelu. (čítaj viac ...).
pripravil: Janko O. |
|
Pôvodne toto nemal byť samostatný článok, ale mailová odpoveď jednému nášmu vernému návštevníkovi.
Pán Vojtech Hájek z Bratislavy sa na nás obrátil s dotazom v duchu nadpisu tohto článku. My sme mu aj odpoveď pripravili, ale ani za nič sa nám nedarilo poslať pánovi Hájekovi spätný mail. A tak sme zvolili túto cestu s odôvodnením, že spomínaná problematika môže zaujímať aj ostatných modelárov. autor: Janko O. |
|
No, dá aj nedá.
Ale takúto odpoveď ste asi nepotrebovali. Takže poďme sa na to pozrieť podrobnejšie. autor: Janko O. |
|
Je všeobecne vžité, že vybitie LiPo batérie pod 3 Volty na článok spôsobí jej poškodenie a podvybitie na ešte nižšiu hodnotu je jej smrť.
Lenže sú veci medzi nebom a zemou, ktoré občas toto nerešpektujú a baterka sa dá - za určitých podmienok - oživiť a sprevádzkovať. O tejto skúsenosti sa s nami podelil pán Václav Ježek z Karvinej. autor: Václav Ježek alias vasek133 pridal: mior |
|
Čo sa však stane, ak paralelne zapojíme LiPolky s nerovnakými Céčkami?
Tzv. CÉČKA v zjednodušenej forme uľahčujú určiť, aký maximálny prúd je možné z batérie odoberať, ale v skutočnosti vyjadrujú, aký vnútorný odpor (Ri) batéria má. Ale výpočet maximálnych odoberateľných prúdov pomocou vnútorného odporu by bol komplikovaný, preto výrobcovia "vymysleli" Céčka, kde je výpočet triviálny. autor: Janko O. |
|
Už párkrát sme na to narazili: nejaký modelár tvrdí, že keď LiPolku nabíja vyšším prúdom, tak je tvrdšia, teda má nižší vnútorný odpor (Ri) a je schopná dodať vyšší prúd. A ďalší modelári s ním napodiv súhlasia.
Je to pravda, nie je to pravda? Alebo je to len ďalšia modelárska povera? Nedalo nám to, a tak sme to vyskúšali. autor: Janko O. |
|
V prvej časti tejto minisérie sme spínaný BEC "pochválili" za to, ako dobre a efektívne plní svoju úlohu zdroja stabilného jednosmerného napätia pri meniacom sa odoberanom prúde.
No tiež sme ho riadne "pohanili" za jeho potenciálnu schopnosť pomerne bezohľadne zarušiť RC prijímače v pásmach 35/40 MHz. Dnes porovnáme efektivitu spínaného a lineárneho BECu pri meniacom sa vstupnom napätí a čo sa týka odstránenia rušenia, tak sa pozrieme na to, "ako to robia iní". autor: Janko O. |
|
Povedzme si rovno, že koncepcia a vzhľad – dizajn modelárskych nabíjačiek, to je za posledné roky dosť nuda, takmer uniformita.
Básnik by povedal: ako by ich jedna mater mala. A tak keď sa objaví niečo, čo vybočuje zo zabehaných „koľají“, samozrejme to vyvolá našu pozornosť. Pred časom si náš záujem vyslúžil: Charsoon 100W 10A Magical Core MINI LCD Battery Charger. autor: Janko O. |
|
alebo sériovo-paralelné spájanie článkov (napájanie vysielača LiIon-kami).
autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
Teda, musím túto vetu trochu upresniť.
Nemyslím tým nezdravé opaľovanie z jednej strany tela (podľa smeru vetra), ani pohľad do Slnka pri lietaní v štýle „najlepšie to nosí nad hlavou a proti slnku“. A musím poupraviť aj kategóriu modelárov – tento článoček sa bude týkať najmä elektromodelárov. autor: mior |
|
Sme veľmi radi, ak naše články dokážu niekoho motivovať k zlepšeniu zapojenia - veď to je vlastne jedným z našich cieľov.
Tak je to aj v tomto prípade s článkom na obmedzovač napätia pri nabíjaní LiPo článkov. Ešte niekedy dávnejšie sme dostali mejl od Martina Šejnohu, kde ako sám píše - vytvoril 6-kanálovú verziu a poskytol aj podklady pre tvorbu plošného spoja. autor: Martin Šejnoha pridal: mior |
|
Náš kamarát Bohdan pred nejakým časom premýšľal nad tým, že by bolo dobré postaviť maketu FW190 s rozpätím 1500mm x 1216mm s hmotnosťou do 2,6kg. S maximálnou rýchlosťou 120 až 150 km/h.
Trochu nás zarazila tá rýchlosť. Začali sme si predstavovať, na aké úskalia je možné naraziť. Dosiahnuť 120 až 150 km/h vo vodorovnom lete s elektrickým vrtuľovým pohonom nie je vôbec jednoduché. Spomeňme FAKTORY, ktoré sa modelárovi budú zarputilo stavať do cesty a hatiť jeho úsilie. autor: Janko O. |
|
Minule ma manželka zavliekla do Lidla, aby jej mal kto vláčiť nákupy.
Aby som si nejako kompenzoval prežívanú traumu, ukradomky som si obzeral „priemyselný“ tovar. A zrazu som to zbadal: Digitálne minútky za 2,99 €. Vtedy sa vo mne prejavila typická česko-slovenská vlastnosť: nevedel som na čo mi budú, ale za tie peniaze: „No, nekúp to!“ autor: Janko O. |
|
Každý to pozná: Keď je batéria plne nabitá, motor ťahá perfektne.
Avšak počas letu sa batéria postupne vybíja, výkon motora znateľne klesá a ťah vrtule (eventuálne elektro-dúchadla) tiež. Ale ako prudko? Je tento pokles lineárny, alebo je táto závislosť nepredvídateľná? To sú otázky! autor: Janko O. |
|
Článok bol napísaný pred vyše desiatimi rokmi.
(A vyzerá to, že sa situácia ani veľmi nezmenila.) ------------------------------------------------------- "Sbírá céčka", to pred vyše tridsiatimi rokmi spieval Michal David vo veľmi vydarenej piesni. Hm, história sa opakuje, teraz Céčka zbierame my - modelári. A čím sú vyššie, tým lepšie. Ale dá sa výrobcom veriť? Snažili sme sa to overiť, a tu sú výsledky. autor: Janko O. |
|
Pôvodne sme chceli napísať: "Vyššia presnosť za 1 €", pretože o toľko sú zvýšené náklady na súčiastky pre novú verziu Merača vnútorného odporu batérií, ktorého presnosť merania Ri pri meraní 3-článku stúpla 3-krát.
Dá sa teda povedať, že tri týždne skúšania, experimentovania a merania priniesli svoje "ovocie". No a keď už sme boli takí "rozbehnutí", tak sme upravili aj softvér, ktorý teraz ponúka vyšší komfort obsluhy. autor: Janko O. |
|
Nemyslím, že by som týmto mojim nápadom niekoho ohúril. Skôr som chcel poukázať na pravdivosť českého príslovia, že „Bída naučila Dalibora housti“.
Nie že by som trel biedu, ale nie som ani boháč a zvyknem každé Euro zo všetkých strán riadne vyobracať, kým ho so slzami v očiach podám predavačovi. A tak mi prišlo ľúto, že by moja obľúbená AkuVŕtačka mala vďaka „vylágrovaným“ baterkám skončiť na smetisku (dejín) alebo niekde v pivnici, v kúte zabudnutia. autor: Janko O. |
|
Taký je názov nového výrobku českej firmy MZK-Servis.
Je to telemetria nezávislá na „infraštruktúre“ (ako by povedal náš kamarát Lubor), čiže použiteľná jednak so súpravami a modulmi pre pásma 35/40 MHz, ale samozrejme aj 2,4 GHz, ktoré nemajú vlastnú telemetriu. Možno bude niekto namietať, že v modeli aj na zemi je „príliš veľa krabičiek“, ale na druhú stranu je treba uznať, že výrobca sa rozhodol vtipne využiť už hotové komponenty. My, ako skalní priaznivci akejkoľvek telemetrie, budeme pozorne sledovať ďalšie kroky (ale hlavne vlastnosti a možnosti) tejto novej hviezdy na telemetrickom nebi. pripravil: Janko O. |
|
Tento mini-seriál zakončíme popisom palubnej inštalácie Milanovho Blaníka.
Jej koncepciu sme si s Miroslavom museli stanoviť hneď na začiatku, pretože od nej sa „odvíjala“ voľba komponentov elektro-pohonu (hlavne regulátora (ESC)), ktoré bolo treba objednať a kúpiť. To, čo z toho vzišlo, je výsledok snahy o čo najvyššiu spoľahlivosť, bezpečnosť, ale aj určitú „blbo-vzdornosť“, a to všetko pri zachovaní rozumnej ceny. Vieme, že nie všetci budú s našim riešením súhlasiť, ale my si za tým stojíme. autor: Janko O. |
|
Po zverejnení prvých dvoch článkov o sériovom či paralelnom zapojení batérií vznikla na istom modelárskom fóre búrlivá diskusia, kde bolo paralené spájanie batérií poväčšinou kritizované a dokonca označené za "choré".
My sme však o správnosti paralelného spájania "pakov" naďalej presvedčení, zrejme preto, že neboli predložené žiadne presvedčivé protiargumenty. To však neznamená, že odsudzujeme sériové zapojenie, veď jedno i druhé má svoje výhody aj nevýhody. Je vecou každého, čo kto preferuje. Čo je pre jedného nedostatok, iný chápe ako prednosť. autor: Janko O. |
|
Keď som raz podvečer (niekedy pred šiestimi rokmi) bol na Ďateline overovať upravené osvetlenie a vymenený motor na vetroni Harmony (rozpätie 278 cm), jeden (mne do tej doby neznámy) kolega - modelár skonštatoval: „Máte to pekne nasvietené.“
Aby som mu vyvrátil pocit, že to je len frajerina, tak som odpovedal: „Viete, my starší: čím slabší zrak, tým silnejšie svetlá.“ autor: Janko O. |
|
Keď sme pred vyše siedmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili článok Stana Valenta s názvom "Blikač na 5V pre lietadlo", netušili sme, že to bude jeden z najúspešnejších článkov so závratným nárastom čítanosti.
Nečudo. Veď aj my s mojim bratom Miroslavom sme si povedali, že niečo také "ďalekonosné" s výkonovými LED diódami na našich modeloch plánujeme. Akurát nám jedna LED dióda "bola málo" a v niektorých prípadoch sme požadovali, aby aspoň jedna svietila trvale. A preto nám bolo jasné, že napájanie z 5-Voltového "palubného" rozvodu vyhovovať nemusí. autor: Janko O. |
|
|
V prvej časti tejto série článkov sme uviedli nasledujúcu predtuchu:
"Sme si vedomí, že na túto tému existujú zásadné a skalopevné názory, pričom ten náš je zrejme menšinový. Cez to všetko sa pokúsime statočne odolávať a argumentovať, aby sme čestne obhájili svoje názory." Že to vyvolá vlnu odporu, to sme - ako vidno, tušili, ale že to bude až taká "Tsunami", to nám ani vo sne nenapadlo. autor: Janko O. |
|
V našom článku "Návrh elektropohonu pre modely" popisujeme, ako sa dajú s pomocou programu DriveCalculator navrhnúť jednotlivé komponenty elektrického pohonu pre modely lietadiel.
Ale mnohým sa to zdá zložité a chceli by akúsi zjednodušenú "kuchárku". A tak prinášame tento článok, ktorý navyše, okrem vrtuľových, rieši aj modely poháňané elektrickými dúchadlami. autor: Janko O. |
|
Týmto tak trochu kontroverzne nadväzujeme na naše nadšené články o využití SuperKondenzátorov v modelárstve.
Čo nás k tomu vedie? autor: Janko O. |
|
Niektorí modelári vo svojich modeloch používajú HV (High Voltage) servá na napätie 7,2 Voltu.
Niekedy sa zase „zíde“ nejaké iné – vyššie (stabilné) napätie, ako bežne dostupných 5 Voltov z palubnej inštalácie. Ale otázka znie: Kde ho vziať, keď väčšina bežných BECov a UBECov poskytuje len +5 či +6 Voltov. Inokedy zas treba „niečo“ (na 5 či 6V) v modeli diaľkovo zapínať z RC vysielača. Vtedy sa hodí UBEC s RC vypínačom (jeho ovládací káblik sa „pichne“ do zodpovedajúceho servo-konektora v prijímači). Michal Nováček o tom pripravil perfektný článok. pripravil: Janko O. |
|
Vyzerá to ako nejaký odtrhnutý zvyšok vety, ale …
Je to vlastne voľné pokračovanie nadpisu minulého článku: Zmerali sme ťah pohonu 2,8m bombardéra B-24 Liberátor. Lenže sme nechceli „miešať hrušky s jablkami“ a hoci sme obe merania urobili v jeden deň - „jedným vrzom“, tak sme meranie parametrov pohonnej jednotky, zloženej zo 127-mm dúchadla, oddelili do samostatného článku. autor: Janko O. |
|
Občas sa to stane každému.
Aj mne sa to už stalo! A to som pri zaobchádzaní s LiPolkami mimoriadne opatrný. Takže, čo robiť, keď LiPolka spuchne? Mnohí hneď navrhujú „konečné riešenie“ v slanom kúpeli. …....................... Mne sa však podarilo moje mierne spuchnuté LiPolky vrátiť do „štíhlej podoby“. …....................... Cez to všetko by som radšej pozornosť sústredil na otázku: „Čo robiť, aby sa LiPolky nenafukovali?“ autor: Janko O. |
|
Jasné!
Diódy sa v modelárstve používajú kade-kde. Ale nás teraz zaujíma využitie diód v obvodoch palubného napájania. Konkrétne v obvodoch viac-násobného, alebo inak povedané, v obvodoch zálohovaného napájania. No a tu majú Schottkyho diódy svoje, v podstate nezastupiteľné postavenie. autor: Janko O. |
|
Prvý diel miniseriálu sa niesol v duchu životopisu a ako som sľuboval, tak sa teraz pozrieme bližšie na spomínanú stavebnicu.
Opis zahrňuje aj odporúčanú, resp. použitú elektroniku, bez čoho by model nebol životaschopný. Všetko som patrične nafotil. autor: Imrich Kišš |
|
Už dávnejšie sa na jednom modelárskom fóre objavil dotaz, týkajúci sa presnosti prístroja "Watt Meter & Power Analyzer / Watts Up (Ver.2)", ktorý sa dá na HobbyKingu kúpiť za necelých 40 US Dolárov.
Zaujalo nás to a skôr, ako sa objavili odpovede, sme si povedali, že si to overíme sami. A nie len presnosť tohoto jedného prístroja. autor: Janko O. |
|
Tak ako som vo svojom novoročnom predsavzatí-nepredsavzatí (V novom roku v novom aj bez predsavzatí) naznačil, od roku 2015 by som chcel svoje modely riadiť novým vysielačom. No a to, čo som naznačil, to som aj splnil.
Vysielač Turnigy i10 „konvertoval“ na FrSky-ovský obojsmerný komunikačný systém a v tomto roku (2015) má nabehaných už niekoľko desiatok „motohodín“. Jediné, čo ma v porovnaní s mojim „starým“ vysielačom (JR X-3810) trápilo, bola slabšia výdrž napájacej batérie. Trápilo, ale už netrápi. autor: Janko O. |
|
Na web stránke Martina Pilného www.pina.cz sa objavil krátky článoček, niečo v zmysle:
„Čo sa môže stať (a aj sa stalo), keď ...“ Síce nie úplne súhlasíme s uvedenými závermi, ale príbeh je to poučný. A našim životným krédom je radšej sa (po)učiť z chýb iných, ako z chýb vlastných. pripravil: Janko O. |
|
Preed nejakým časom sme uverejnili článok „(„Cevaro“) Pozičné osvetlenie modelu: podrobne, aj s návodom“.
A považovali sme to za „vybavenú“ vec. Skrátka, niečo v zmysle: tu je popis a návod a kto chce, nech si to postaví. Lenže, v komentároch a občas aj v mailoch sa objaví prosba, aby sme to či ono zariadenie dotyčnému urobili. Občas zvykneme (skôr zo srandy) odpovedať: „Dobre, vy namiesto nás píšte články (na tento web) a my vám to zariadenie postavíme.“ Zatiaľ ešte nikto nikdy nesúhlasil. Ktovie prečo? autor: Janko O. |
|
Tak toto mi napadlo počas experimentovania s vysielacím modulom FrSky pri pohľade na môj RC vysielač. Nedalo mi to, musel som to vyfotiť. Keď som to ukázal môjmu bratovi Miroslavovi, tak povedal: "To je sila".
autor: Janko O. |
|
Dnes prinášame druhú časť zapojenia nášho AssOrxu.
Konkrétne schému napájania. Zároveň dokončíme popis činnosti a v neposlednom rade sa začneme zoznamovať so správaním sa jedného jeho kanálu. To je samozrejme dané činnosťou softvéru, ktorý je momentálne vo verzii 19. autor: Janko O. |
|
Možno si poviete: „Blbá otázka!
No predsa jednoAmpérový jeden Ampér, dvojAmpérový dva Ampére a tak.“ Lenže situácia nie je taká jednoznačná a za určitých okolností môže byť maximálna hodnota trvale odoberaného prúdu z lineárneho BECu len zlomok z jeho udávanej hodnoty. Že by nám výrobcovia klamali? Nie neklamú, len nám nepovedia všetko. Alebo lepšie povedané, hodnoty, ktoré na svojich výrobkoch uvádzajú, platia len za určitých podmienok. autor: Janko O. |
|
Nie, nie.
Režim store (hovoríme o LiPolkách) nie je nebezpečný. Skôr naopak. Ale niekedy môže byť nebezpečná „cesta k nemu“. A to sa ešte musí zbehnúť niekoľko nepriaznivých okolností naraz. Ale, ak sa (zbytočne) neponáhľate, tak aj cesta, vedúca k režimu Store, môže byť bezpečná, pohodlná a kľudná. autor: Janko O. |
|
Je zrejmé, že týmto tvrdením asi nikoho nijako neohúrime.
Ale niekedy si to človek musí uvedomiť v širšom kontexte vlastností aj iných súvisiacich komponentov elektro-pohonu. Alebo: vlastnosti (tých ostatných) komponentov pohonu je potrebné posúdiť z pohľadu použitého pohonného elektromotora. Že je to akési „zašmodrchané“? No veď, v tom to práve je! autor: Janko O. |
|
Článok s podobným názvom sme uviedli niekedy pred štyrmi rokmi.
Pravdu povediac, akcií „Modely nad Sliačom“ sme sa v minulosti zúčastnili (Milan, Miroslav a ja) niekoľkokrát, ale tentokrát sme tam neboli len ako diváci, ale aj ako „piloti“ (Miroslav a ja, Milan bol ako morálna podpora). A keby len to: na záver sme dokonca dostali aj nejaké ocenenia. A rovno poviem: úprimne nás to potešilo. pripravil: Janko O. |
|
So záujmom sledujem vašu stránku a v poslednom čase ma zaujali články týkajúce sa akumulátorov a snaženie o predĺženie ich životnosti.
Priznám sa, že v tomto smere som bol doteraz dosť lajdák a akumulátory som nechával plne nabité pri izbovej teplote. Teraz som pokročil aspoň v tom, že už aspoň zvažujem, že sa bude o ne trochu starať. Prvý krok je dostať ich do "storage" stavu, čiže do stavu kedy je v nich energia, resp. náboj, ktorý vytvára napätie cca. 3,8V/článok. autor: Tomáš Lancz pripravil: Janko O. |
|
Hneď na začiatku tejto časti článku je treba priznať, že vyznávači viacčlánkových (viac ako 3-článkových) batérií majú v jednom pravdu:
Stačia im regulátory na nižšie prúdy, ktoré spravidla bývajú trochu lacnejšie a aj vodičmi tečú nižšie prúdy, čo znamená, že môžu byť tenšie. Ale keďže každá minca má dve strany, poďme sa pozrieť na tú druhú - odvrátenú. autor: Janko O. |
|
Ak vám tento nadpis evokuje predstavu „dochriamaného“ modelu vezeného na invalidnom vozíku, tak to síce bol náš zámer, ale veci sa majú trochu inak.
Na tieto dni, keď je vonku nepríjemne chladno (13 °C), sme si úmyselne nechali fotografie z dní, keď vonku bolo pre zmenu nepríjemne horúco (33 °C). A práve v jeden takýto deň sa náš kamarát Duško B. rozhodol na Čerín-Čačíne zalietať svojho nového Blaníka L-13 (rozpätie 2,7m) od firmy Black Horse. A ako inak, štart bolo nutné realizovať zo štartovacieho vozíka. pripravil: Janko O. |
|
Súdiac podľa toho, ako sa na HobbyCity rozbehol predaj „telemetrických“ modulov DFT, DJT a prijímačov D8R firmy FrSky, je možné konštatovať, že záujem o telemetriu medzi modelármi rastie. Zatiaľčo na HiModel je možné kúpiť aj nejakú „bižutériu“ k tomuto systému, na HC nie je (zatiaľ) nič. Dokonca ani napäťové senzory. A keďže ich cena na HiModel je vyše 5 US Dolárov (a k tomu ešte poštovné), prinášame návod, ako si taký senzor vyrobiť za pár centov a tiež návod, ako si nastaviť s tým súvisiaci FrSky alarm.
autor: Janko O. |
|
Na začiatku tohto roku som si (našťastie len tak potichu) povedal, že mám modelov dosť, že si teda (v roku 2017) už žiadny nekúpim, nepostavím, či inak nezaobstarám.
Morálnu „silu“ mi navyše dodávala skutočnosť, že aj naša PC Telemetria bola pôvodne koncipovaná na max. 16 modelov, pričom Trans(V)TOL bol zavŕšením tejto „série“. Lenže … Ako sme už dávnejšie spomínali, nie je dobré si dávať akékoľvek podobné predsavzatia, pretože modelár má nutkavú potrebu ich neustále porušovať. A tak keď som koncom leta videl, ako Miroslav „šantí“ so svojim novým modelom – Convergence, bolo rozhodnuté. A hneď som aj začal premýšľať nad úpravami softvéru našej PC Telemetrie, teda nad „sériou 32“. autor: Janko O. |
|
LED diódy sme používali už v začiatkoch našej druhej vlny modelárstva, čoby optickú telemetriu. Počtom bliknutí signalizovali stav pohonnej batérie v modeli.
Na uľahčenie identifikácie polohy modelu neboli príliš vhodné, pretože boli „slabé“. Ich svietivosť bola nízka. Potom sme začali používať modernejšiu telemetriu a LEDky na modeloch upadli do zabudnutia. Avšak s pribúdajúcimi rokmi a slabnúcim zrakom sa LEDky, tentokrát omnoho výkonnejšie, opäť objavujú na našich modeloch. autor: Janko O. |
|
Milan ma po zverejnení minulého článku upozornil, že hoci tvrdíme, že XC-142 je pripravený k letu, tak vlastne ešte nemáme vyriešené uloženie (2 typov) pohonných batérií.
Keď totiž Miroslav objednával LiPolky do modelu XC-142, tak sme sa dohodli, že vyskúšame dva typy: Zippy a Turnigy NanoTech. Aby sme ich trochu „opáčili“. A rozhodol som sa, že ešte pred prvým letom v telocvični XC-142 predbežne vytrimujem na „testovacej stolici“. autor: Janko O. |
|
Na jednej už dávnejšej webovej diskusii sa spomínal ŤAH DÚCHADIEL, hlavne elektrických - teda EDF, ale spomínali sa tam aj dúchadlá poháňané piestovým spaľovacím motorom).
A tak som si urobil trochu poriadok v rôznych lístočkoch a našiel som takéto výsledky meraní. autor: Janko O. |
|
Nie že by firma Allegro nevyrábala 200-Ampérový prúdový senzor typu ACS758-200B-PFF.
Áno, vyrába. Ale my momentálne taký nemáme. A keďže sme (ako vždy) nedočkaví, tak sme sa rozhodli upraviť taký, ktorý sme mali naporúdzi: 150-Ampérový. Myšlienka bola jednoduchá: presne definovanú časť prúdu „odviesť“ mimo senzor tak, aby netiekol cez senzor, ale cez „bočník“. A potom už len stačilo v telemetrickom module zmeniť konštantu senzoru z 13,3 na 10 mV/A. autor: Janko O. |
|
Po dvoch rokoch "telemetrickej" osamotenosti sa dnes prelomili ľady a veľkú radosť mi urobil náš modelársky kolega Jožko Neč z Banskej Bystrice. Poslal mi mail, že sa nechal "zlomiť" a na HobbyCity kúpil telemetriu Quanum. Jožko sa na našej Web stránke veľmi pekne "zviditeľnil" svojim päť metrovým ASW-čkom.
autor: Janko O. |
|
Pred časom sme nie náhodou do popredia vytiahli článok s názvom „Ťažký „život“ kondenzátorov v striedavých regulátoroch“.
Nebolo to samoúčelné, ale malo to svoj jasný cieľ. Lebo dnes vám chceme opäť pripomenúť, že namáhané a zle chladené rekuperačné kondenzátory regulátora môžu zapríčiniť haváriu modelu. autor: Janko O. |
|
Jeden pekný jesenný (podzimní) piatok (ale pred ôsmimi rokmi) sme si boli so Stanom O. „večerne“ zalietať na Ďateline a (nečakane aj) pod vodárničkou.
Ja so svojim „osvetielkovaným“ vetroňom Harmony, Stano so svojim (oveľa lepšie osvetielkovaným) vyše dvojmetrovým samokrídlom Skywalker X8, ktoré dostalo poetické (a podľa mňa krásne a hrdé) meno Horten UFO. Priznám sa, že taký modelársky zážitok nepamätám niekoľko rokov. pripravil: Janko O. |
|
Keď sme s bratom Jankom O. pred takmer tromi rokmi „vybehli“ na letiská a kopce s telemetriou na vysielači, boli sme viac–menej na smiech a za čudákov (dovolím si skromne poznamenať, že sme našu telemetriu mali v prevádzke skôr, ako veľké modelárske firmy vo svete).
Veď kto to kedy videl, sledovať za letu modelu rôzne údaje o jeho stave. A tomu zodpovedali aj poväčšine záporné reakcie na niektorých modelárskych fórach. autor: mior |
|
Hoci by sa niekomu mohlo zdať, že za tie tri týždne, ktoré uplynuli od zverejnenia druhej časti tohto seriálu, sme na spojení vysielača Turnigy i10 s osvedčeným modulom FrSky nič neurobili, opak je pravdou.
Pracovali sme usilovne, len „v tieni“ prác na Ed_Open stabilizeri to nebolo tak vidno. Takže výsledky nášho úsilia vyťahujeme na „denné svetlo“ až teraz. autor: Janko O. |
|
Ani sebelepší vysielač nám neposlúži spoľahlivo, keď nemá spoľahlivé napájanie.
Každý z nich je vybavený signalizáciou zníženého napätia napájania - či už rozsvietením LED, zmenou jej farby, výpisom na displeji, akustickým varovaním...
autor: vpershing pridal: mior |
|
Príbeh premeny dvojmotorového TwinStara na štvormotorového QuattroStara je učebnicovým príkladom situácie, ktorej sa hovorí:
Urobiť z núdze cnosť. ................................................. Inak povedané: vôbec som nemal v úmysle „povýšiť“ tento poslušný dvojmotorový model na „nadupanú“ štvormotorovú stíhačku. To skôr problémy s experimentovaním s batériami a vrtuľami vyústili do stavu, kedy (paradoxne) najjednoduchším riešením bolo pridanie ďalšieho páru motorov. autor: Janko O. |
|
Od uverejnenia článku o vývoji nášho „Umelého horizontu“ pre RC modely už uplynulo v podstate 9 mesiacov.
Za tú dobu by sa už aj dieťa narodilo. A my sme Umelý horizont pre modely stále neoverili v praxi. Stále sa vyskytlo niečo, čo malo vyššiu prioritu, alebo sme v lete lietali „len tak“, pre radosť. No ale leto je definitívne preč a tak, symbolicky v prvý jesenný (podzimní) deň, teda 23.9.2015 sa náš Umelý horizont dočkal praktických skúšok. autor: Janko O. |
|
Pred pár dňami sme zverejnili článok „Chladiť, chladiť, chladiť“ o havárii Milanovho 4-metrového modelu vetroňa DG-808S, ktorý spôsobil veľký „mediálny“ rozruch.
V ňom sme sa snažili dopátrať príčin tejto havárie. Dnes sa budeme snažiť nájsť technické spôsoby, ako tomu zabrániť. autor: Janko O. |
|
A je tu koniec, t. j. posledná časť opisu zrodu môjho prvého DLG lietadla.
4. časť popisuje práce na chvostových plochách, úpravy potrebné na dokončenie trupu, montáž elektroinštalácie a dokončenie krídla s následným vyvážením modelu. autor: Imrich Kišš |
|
Pred pár týždňami sme sa vybrali aj s mojou rodinkou, ku ktorej sa pridali dve bývalé spolužiačky s deckami, na dlhšie sľubovanú návštevu na spriatelenú Moravu za našim spolužiakom Marekom S. Marek je, ako inak – tiež modelár.
Plán na celý deň znel od začiatku veľmi sľubne. Baby vyvenčíme a my „deti“ sa zabavíme po svojom. Zalietame si. Počasie ako z katalógu, trávnik na letisku vzorne pokosený. Baby rozložili piknik. Skrátka malý raj na zemi. Takto nevinne sa to začalo... autor: Tomáš Lancz |
|
Keď sme boli malí, tak na Nový rok (1. januára) sme si vždy s nadšením predstavovali, aké úžasné „nové“ veci nás v novom (ďalšom) roku čakajú.
Postupom času sme skúsenosťami došli k (trpkému) poznaniu, že okrem „nových“ (a väčšinou nečakaných) starostí to zriedka býva niečo, na čo by sme sa mali s oným spomínaným nadšením nejak veľmi tešiť. A tak sme si len povzdychli a tíško (a smutne) zamrmlali: „Zase sme o rok starší“. pripravil: Janko O. |
|
Občas modelári riešia problém s elektro-pohonom: zvolená konštalácia nevyhovuje, je treba zmeniť priemer vrtule.
Na modelárskych fórach sa však objavujú varovania, že zväčšenie priemeru vrtule hoci aj o jeden palec, môže mať za následok preťaženie motora či regulátora, niekedy až do stavu „upečenia“. Sú tieto varovania oprávnené, alebo je to len zlomyseľné strašenie? Nuž, naše výpočty (ale aj praktické skúsenosti) ukazujú, že by nebolo dobré, brať to na ľahkú váhu. autor: Janko O. |
|
Náš český modelársky kolega Standa, ktorý používa prezývku Steewe, nie je na našej web-stránke nováčikom.
Na jeho popud sme zrealizovali ďalšiu verziu nášho „blikavého“ pozičného cevaro-osvetlenia: bližšie v článku „(„Cevaro“) Pozičné osvetlenie modelu: iný spôsob zapínania“. A tiež nás upozornil na možný problém pri preflešovaní letového stabilizátora Orange RX3S na softvér zo „série Ed_“ (Ed_10, Ed_11, Ed_20): bližšie v článku „USBasp Programmer a Open Stabilizer – problém!“ No a teraz sa nám pochválil svojim novým „tešítkom“. autor: Steewe |
|
Objednával jsem si na Hobby Kingu nějaký materiál včetně vysílačkových LiPo akumulátorů a jelikož jsem chtěl plně využít maximální hmotnost zásilky v dané cenové relaci, chvilku jsem hledal nějakou šikovnou drobnost, kterou bych zásilku "docpal" a přitom by byla k užitku.
Nakonec jsem přihodil malinký modul Hextronik LI-POLY monitor, který slouží k rychlé orientační kontrole až 3S LiPo akumulátorů. autor: Michal Nováček pripravil: Janko O. |
|
Keď sa ešte niekedy na jar v ponuke noviniek na HobbyKingu objavil tento dvojmotorový model s protibežnými vrtuľami, hneď nás zaujal nielen svojimi realistickými tvarmi, ale najmä vtipným riešením a mnohými nezvyčajnými konštrukčnými „vychytávkami“.
A tak Miroslav neváhal a hneď dva objednal. Jeden pre seba a jeden pre mňa. autor: Janko O. |
|
Keď som písal článok „Rozlúčka s vetroňmi – 2015“, nevedel som, že bude mať aj pokračovanie. Bol som presvedčený, že s vetroňom som tohto roku lietal naposledy.
Ale počasie to chcelo inak a tak sa do slova a do písmena naplnilo, že „ja sa s neskorým babím letom a s vetroňmi lúčim ťažko – veľmi ťažko, na etapy, aj niekoľko dní“. Skrátka ďalší deň som šiel na sásovský kopec znovu – tentokrát s Harmonym. A potom znovu a znovu – pre zmenu so Xenom. autor: Janko O. |
|
V dnešnej časti budem popisovať úpravy trupu Herona.
Úpravy sa nebudú týkať zovňajšku trupu, ten je dokonalý, ale vnútra trupu. Dôvod je ten, že som nepoužil rovnaké komponenty pohonnej jednotky, ako predpisuje výrobca, ale hlavne naša elektronická výbava modelu je „trošíčku“ zložitejšia a komplikovanejšia. autor: Janko O. |
|
Asi pred dvomi týždňami sme uviedli článok so znepokojujúcim názvom: „Majú pamäťový efekt len NiCd, alebo aj Li-Ionky?“
V jeho závere sme konštatovali: „Informácia je to tak prekvapujúca, že nás pochytila neodolateľná túžba, overiť si to vlastnými meraniami.“ No a v uplynulých dňoch sme to naozaj overili. autor: Janko O. |
|
Chváliť sa, prikrášľovať a slovne "vylepšovať" parametre svojho modelu, to je ľudské.
Dá sa povedať - modelársky ľudské. Len sa to nesmie príliš preháňať... autor: Janko O. |
|
Vzhľadom na veľkú rozsiahlosť štvrtého dielu Aeroškoly, rozhodli sme sa ju rozdeliť na časti, ktoré budú označené písmenami. Úvodná časť: A.
.................................................................... Pokračujeme v naší škole létání s RC letadly letmým pohledem na RC soupravy. Zjistíme, jak je to s počtem kanálů, ovládáním, různými funkcemi, které dokáží zjednodušit život a podobně. Pochopit, jak všechno funguje a jak různé věci spolu souvisí je docela těžké. Doufejme, že vám tato lekce alespoň trošku problematiku vysílaček osvětlí. autor: Dr.LuckyLuke pripravil: Janko O. |
|
V komentároch k článku „Open stabilizer RX3S verzia Ed_10 (2) - Praktický test“ nás náš kamarát Dano (ddano007) požiadal, či by sme to nemohli otestovať v nejakej Delte.
Keďže aj my sami máme viacero modelov s Delta-krídlom, či samokrídiel (2 x Fantom, 2 x Xeno, Squall, Black Sabbath, Mirage 2000), tak aj nás zaujímalo, ako sa Ed_Open stabilizer osvedčí práve v takýchto modeloch. Tak som to bol dnes (utorok 10.3.2015) overiť. autor: Janko O. |
|
V minulom článku sme popísali úpravy Milanovho cvičného Sport Jetu 70mm:
- inštaláciu RC prijímača - namontovanie a „zakáblovanie“ letového stabilizátora - „napípanie“ vysielača. Avšak na rozdiel od nás s Miroslavom: žiadna telemetria. Ale to sa práve zmenilo. autor: Janko O. |
|
Po niekoľkých rokoch striedavo pozvoľného ale aj úporného snaženia, môj brat Miroslav konečne pripravil k ďalším letom svojho Blizzarda.
Je to 3,5-metrový motorizovaný pohodový vetroň od firmy Reichard, s laminátovým trupom a krídlami s polystyrénovým jadrom, potiahnutým balzou a nažehlovacou fóliou. Jeho rozpätie je 3500 mm, dĺžka 1400 mm a Miroslav ho vybavil tak, že dosiahol hmotnosť 3200 g. autor: Janko O. |
|
V minulej – úvodnej časti sme ukázali ako vyzeral tento 4-metrový model vetroňa po letnej (ťažkej) havárii.
Najviac poničený bol trup (rozgliamaná predná časť a odlomený chvost) a ľavé krídlo. V súčasnej dobe je už trup opravený, vrátane zmeny vnútorného usporiadania jeho prednej časti. Zatiaľ však nie je „vyčačkaný“, takže pôsobí trochu „surovo“ a hlavne: trochu rušivo pôsobí lesklý poťah, vytvorený zo 6cm širokých pásov samolepiacej tapety d-c-fix. Veríme, že až bude DéGéčko plne „nalíčené“, tak sa tento nepriaznivý dojem stratí, alebo aspoň ustúpi do pozadia. Oprava krídla začne v priebehu nasledujúcich dní. autor: Janko O. |
|
Spomienka na lietanie z pred vyše dvanástich rokov, keď vonku bola riadna "kosa".
__________________________________________
Trochu spomínam: Bol som lietať s EDF-kovým Fantomom od Ripmaxu. Dátum - 20.december 2009, čas - 13.30, miesto - Ďatelina. Okolo obeda sa mi na malinkú chvíľočku zazdalo, že vietor ustal. To, že ustal vietor, sa mi naozaj len zdalo. A ak zoslabol, tak naozaj len na veľmi krátku chvíľočku. Zima mínus 9, do toho vietor. Začal som si predstavovať, ako to asi vyzeralo v gulagoch. autor: Janko O. |
|
Keď sme začiatkom júla (července) boli na Zlete vojenských modelov lietadiel v Gôtovanoch (pri Liptovskom Mikuláši), tak sme Belugu predviedli viac-menej len staticky, pretože kvôli silnému vetru sme nechceli riskovať poškodenie tohto modelu.
A keď sme odchádzali, tak hlavný organizátor akcie – Miško Hrnčiar len tak – nesmelo utrúsil: Toto by som chcel vidieť za letu. Žiaľ, na vlastné oči zatiaľ nemal možnosť (hoci s Miroslavom plánujeme niekedy (po dohode s Miškom) ísť si zalietať do Gôtovian), ale na našej web-stránke sme zverejnili niekoľko krátkych videí Belugy za letu. pripravil: Janko O. videá: Robo J. a Robo T. |
|
Tak. A teraz si niekto povie: „Zas nejaké inotaje! Zas dáke dvojzmyselné narážky!“
Veru áno, lebo my takéto slovné hračky máme radi. No na druhú stranu, nie je v tom žiadne zavádzanie: v tom nadpise je každé slovo pravda, každé slovo sedí. Pretože tento článok bude naozaj o pozičnom osvetlení, v ktorom bude 12 výkonových (3-Wattových) LEDiek, takže ich tam bude tucet. …........................................ Totiž: v priebehu času sme dostali viacero dotazov, ako zapojiť „protisvetlá“, ako zapojiť „tajomné“ modré svetielka, ako v pozičnom (cevaro) osvetlení zapojiť to či ono? Skrátka ako to celé zapojiť? autor: Janko O. |
|
Veď to poznáte: pripojíte batériu k regulátoru a zaiskrí to. Niekedy to riadne „plesne“.
Čím viac-článková batéria, tým silnejší je tento efekt.
Okrem toho, že sa človek niekedy až zľakne, tak to (elektrický výboj) devastuje povrch konektorov. Existujú síce rôzne „udělátka“ na konektory, ale čoraz častejšie sa objavujú regulátory, ktoré už v sebe majú zabudovaný obvod, zamedzujúci iskreniu (Anti-spark circuit). Zaujímalo nás, ako funguje. autor: Janko O. |
|
Tak, ako sme už v predchádzajúcich článkoch o Blaníkoch spomenuli, aj Milanov 4,2 metrový Blaník (stavebnica od firmy E-Flite) prešiel motorizáciou.
Preto nás samozrejme zaujímalo, ako to robia iní: ako svojho 2,7m Blaníka „omotorovala“ firma Black Horse, ale najmä, ako svojho 4,2 metrového Blaníka „omotoroval“ náš kamarát a menovec Roman Oravec. autor: Janko O. |
|
Článkov o druhom (treťom, ďalšom …) živote máme na našej web-stránke viac.
Samozrejme nemáme na mysli „organický“ (ľudský, zvierací, živočíšny) život, ale život „morálny“ a tentokrát sa týka dvoj-dúchadlového modelu Messerschmitt Me-262 – Schwalbe (lastovička) od firmy Dynam. Výrazom „druhý“ (tretí, ďalší život) chápeme to, že model, ktorý už bol takpovediac „odpísaný“, dostal druhú (tretiu, ďalšiu) šancu. pripravil: Janko O. |
|
Na napájanie palubnej inštalácie v našich modeloch čoraz častejšie používame UBECy, čiže spínané BECy v samostatnom vyhotovení - čiže nie ako súčasť regulátora (ESC).
Hlavným dôvodom je bezpečnosť – spoľahlivosť napájania komponentov modelu, obzvlášť pri použití dvoch UBECov a zlúčení ich výstupných napätí pomocou dvojitej Schottkyho diódy. Spínané BECy, či už ako UBECy alebo SBECy (ako súčasť regulátora), majú totiž voči lineárnym BECom výhodu (väčšinou) vo vyššej prúdovej zaťažiteľnosti, ale hlavne v tom, že sa oveľa menej hrejú, takže zvýšený prúdový odber zvládajú dlhodobejšie. autor: Janko O. |
|
CanadAir CL-84 je model, ktorý nám dal zatiaľ najviac „zabrať“, čo sa týka jeho správneho nastavenia.
Tým nastavením máme na mysli nie len správne nastavenie a správnu geometriu samotného modelu, ale v tomto prípade aj dôkladné „napípanie“ vysielača. Dôvodom je to, že CL-84 má dva samostatné letové režimy: režim vertikálny (vznášanie (sa) - vis, štart a pristátie) a režim horizontálny (samotný „dopredný“ let). A práve ten prvý – vertikálny režim si vyžaduje trpezlivosť a presnosť. autor: Janko O. |
|
Keď sme 4. mája 2012 zverejnili 1. časť tohto seriálu, o ktorom ani teraz nevieme, koľko bude mať častí, asi sme mali v pláne ďalšie diely uviesť skôr ako po takmer ôsmich mesiacoch.
No ale ako sa hovorí, človek mieni a pán Boh mení. Samotné práce na oprave L-39-ky postupovali sľubne a rýchlo, dokonca ani foto-dokumentácia nezaostávala, len s textom to bolo slabšie. Stále sme si hovorili, že to má ešte čas (navyše mi mnohí vyčítali, že veľa píšem a málo lietam), medzitým najvyššiu prioritu dostali práce na našej PC-Telemetrii, lebo modelárska sezóna sa práve rozbiehala, no a napokon sa naozaj aj naplno rozbehla. Až sme viac lietali ako písali a na „Fénixa“ sme skoro zabudli. autor: Janko O. |
|
Od zverejnenia predchádzajúcej - 5. časti tohoto seriálu už uplynul nejaký čas a medzitým sa toho na "poli" telemetrie pomerne dosť udialo, ale nebolo to nič nečakané. Viacerí veľkí a renomovaní (Futaba, JR, Graupner, Multiplex, Hitec, Spektrum), ale aj menší (MZK servis) a pomerne neznámi (FrSky - pôvodne FriSky) výrobcovia RC súprav a RC vybavenia, predstavili svetu svoje nové výtvory, či už kompletné RC súpravy, alebo aspoň VF moduly (samozrejme 2,4 GHz) do už existujúcich vysielačov a k tomu prislúchajúce prijímače. A čuduj sa svete, každý z nich je vybavený telemetriou.
autor: Janko O. |
|
Tak tento výjav z gréckej mytológie bol, je a aj v budúcnosti isto bude pre mnohých symbolom modelárskej nezlomnosti, húževnatosti a nádeje v „lepšie zajtrajšky“.
O čo vlastne ide?
O havarované modely a ich „druhý život“. Pred tromi rokmi takýmto prerodom prešiel nie príliš vydarený Jas-39 Gripen od Pelikána, až sa z neho stal milovaný a výborne lietajúci model Black Sabbath. A teraz je to L-39 Albatros, z ktorého sa stane: nuž, Boh vie čo? Asi začneme byť na tie 39-ky poverčiví. Autor: Janko O. |
|
V minulom článku o Milanovom modeli lietadla s kolmým štartom XC-142 sme si ukázali, čo obsahuje stavebnica.
No a v jeho závere som naznačil, že model je už vlastne hotový – skompletovaný. Ale ak je model „skompletovaný“, tak to ešte neznamená, že je pripravený k letu. Ale teraz môžeme povedať, že Milanov XC-142 je dňom 1.2.2016 pripravený k letu. autor: Janko O. |
|
Keď som sa o tom prvý krát dozvedel, povedal som si: "Tak toto je BOMBA". Konečne niekto (čínska firma FrSky - už si pomaly zvykám, že pokrokové technické riešenia k nám prichádzajú práve z tejto krajiny) prišiel s tým, o čom už s bratom roky snívame. Keby sa dal čas vrátiť o dva roky, tak naša telemetria by dnes vyzerala inak.
autor: Janko O. |
|
Dnes pokračujeme v riešení problému, ktorý vznikol pri havárii 4-metrového modelu vetroňa DG-808S. Táto udalosť je spomínaná v článku „Chladiť, chladiť, chladiť.“
Hoci nie sme priaznivcami dvoch batérií na palube jedného modelu, v predchádzajúcej časti sme pripustili, že sú situácie, kedy samostatná prijímačová batéria môže zabrániť havárii, podobnej tej, ktorá sa prihodila Romanovi Migovi pri riadení vetroňa DG-808S. A dnes sa budeme venovať výhradne samostatnej prijímačovej batérii. autor: Janko O. |
|
Harmony, to je môj model vetroňa, ktorý má prazvláštny osud: najprv to bolo ťažké detstvo, ale ani na staré kolená to nemá ľahké.
Ale teraz prišla jeho chvíľa, jeho 15-dní slávy a oprávnene sa stal stredobodom mojej (konštruktérskej) pozornosti. Zažil skrášlenie aj modernizáciu. pripravil: Janko O. |
|
Inšpiráciou k napísaniu tohoto článku bol dotaz začínajúceho modelára na RC Mánii, ktorý sa pýtal, či mu na pohon vetroňa s hmotnosťou 900 gramov bude stačiť pohonná jednotka s ťahom (statickým) 700 gramov.
Niektorí mu tvrdili, že nebude, ale to samozrejme záleží od toho, čo od takého modelu očakáva. Keďže to je začínajúci modelár, tak podľa nás mu stačiť bude až-až. Ale možno by bolo dobré mať presnejšiu predstavu, alebo takmer rukolapný dôkaz, ako sa taký model s touto pohonnou jednotkou bude správať. A vtedy sme si spomenuli, ako sme pred vyše desiatimi rokmi experimentovali s elektropohonom pre nejaký model a ako výdatne nám pri tom pomohol simulátor FMS. autor: Janko O. |
|
Niekedy pred vyše desiatimi rokmi sme zažili búrlivý rozvoj LiPoliek:
Ich ceny (vďaka „nástupu“ čínskych výrobcov) pekne klesali a ich Céčka (C Rate) pre zmenu pekne rástli. Keď sa táto hodnota „vyšplhala“ ku hranici 40 – 50 – 60, začali sme sa obávať, že ak to takto pôjde ďalej, tak či naše merače Ri (a Céčok) budú schopné parametre takýchto batérií zmerať. Potom ako keby nás výrobcovia vypočuli a Céčka LiPoliek už ďalej nerástli. Teda tie skutočné. Tie „papierové“ - tie deklarované rástli utešene ďalej, lenže naše merače a ani naše modely nevedia čítať a tak sa namiesto tých úžasných „papierových“ museli stále potýkať s tými priemernými (a niekedy aj pod-priemernými) skutočnými. autor: Janko O. |
|
Pôvodne som chcel napísať „Milanov prvý Jet“, ale to by nebola pravda, pretože v skutočnosti je to Milanov už tretí Jet.
Ale prvý by bol v tom, že s ním Milan konečne aj poletí. Pretože Milanov naozaj prvý Jet: L-39 Albatros skončil neslávne (bez toho, že by s ním Milan vôbec letel). A Milanov druhý Jet: Viper Jet, síce už letel (pilot Roman M.), ale Milan uznal (a za to si vyslúžil moju pochvalu), že by si zaslúžil akéhosi jednoduchšieho „predskokana“. A tým je práve Sport Jet 70mm z HobbyKingu. autor: Janko O. |
|
K tejto myšlienke ma priviedol môj 17-ročný syn, ktorý sa pred nejakým časom naučil "lietať" (http://vimeo.com/13080368). Ledva nastúpil na elektro priemyslovku, začal sa v tom vynikajúco orientovať. A po pár lietaniach sa ma pýtal:
"A nevedelo by to letieť samo? Veď techniku na to už máme...."
autor: vpershing pridal: mior ______________________________________ Poznámka Janka O.: Ako vždy, skvelý článok - nadčasový. Vladko, vďaka. |
|
Pôvodne sme mali pripravený iný nadpis: Ďalší „kolmo-štartujúci“ v rodine.
Ale zdalo sa nám to byť málo dramatické :) . Na druhú stranu to viac odráža realitu s „kolmo-štartujúcimi“ VTOLmi u nás: - Je to už môj tretí VTOL (Vertical Take Off and Landing = kolmý štart a pristátie). - Medzi nami (tromi) bratmi dokonca už piaty. - A aj s bratrancom Ďurim, už šiesty VTOL v rodine. Vidíte, že nás to naozaj „draplo“ a že je to dosť nákazlivé. pripravil: Janko O. |
|
Pokračujeme v našom príbehu z 2. časti minisérie:
Upravený a doplnený pôvodný článok z 12.2.2010. autor: Janko O. S odstupom času mám z toho zvláštny pocit. Ak som nechcel mať na svedomí šírenie poplašnej správy (svetielka a "UFO"), bolo jasné, že do "hry" musí vstúpiť Rádio. Cez to všetko to bola krásna etapa: Mal som na modeli svetielka v čase, keď ostatní o tom ešte ani nechyrovali. A teraz, keď má svetielkami model "vyčačkaný" skoro každý, ja tam nemám nič. Vlastne mám, ale rádiové vlny nevidno. |
|
Vyzerá to, že teraz máme tzv. „zalietavacie“ obdobie.
Bude to tým, že počas „dlhých zimných večerov“ sme si modely zaobstarali a pripravovali a keď „vypukla“ jar, začali sme ich zalietavať. Takže po Miroslavovom Lear Jete LJ-45 od firmy Airline, to bol Milanov Messerschmitt Me-262 Schwalbe od firmy Dynam, no a teraz prišiel na rad Milanov P-51 Mustang Big Beautyful Doll, vyrobený firmou FMS. Všetky tieto modely majú podvozky, ale keby len to, oni majú podvozky zaťahovacie. A v tom bol najväčší problém. pripravil: Janko O. |
|
Naposledy sme tento model spomínali koncom októbra (října) 2018 v súvislosti s haváriou iného Herculesa – 2-metrového, šedomodrého. Konkrétne v článku: Hercules je mŕtvy. Nech žije HERCULES!
Uviedli sme, ako sa Moby Dick napokon „ocitol“ u mňa a aj to, ako prebiehal jeho prvý (a zatiaľ jediný) krátky let. V podstate to bol moment, kedy sme pochopili, prečo ho jeho predchádzajúci majiteľ vlastne predával. Od tej doby Moby Dick absolvoval množstvo menších či väčších úprav až sa dostal do stavu, kedy vám ho môžeme ukázať podrobnejšie. autor: Janko O. |
|
Trojicou „padlých, odvrhnutých a adoptovaných“ rozumieme niekdajšie Milanove modely, ktoré najprv ťažko havarovali, potom ich Milan odvrhol, následne som sa nad nimi (skôr ich pozostatkami) zľutoval (niekoľko takých (od Milana) “adoptovaných“ má aj Miroslav), opravil som ich a napokon adoptoval.
Sú to: dúchadlový L-39 Albatros – teraz známy ako Fénix, dvoj-dúchadlový Messerschmitt Me-262 – familiárne nazývaný Schwalbe a dvoj-motorizovaný 4-metrový vetroň DG-808s Competition – teraz prezývaný ako DéGéčko. Fénix a Schwalbe už majú pár letov za sebou, teraz sa konečne dočkalo aj DéGéčko. pripravil: Janko O. |
|
Tento (na našej Web stránke najčítanejší) článok (vrátane niektorých "roztomilých" komentárov) ani po dvoch rokoch nestratil nič na svojej aktuálnosti. Skôr naopak.
............................................................ Kam speje modelárstvo - vidíme a čítame v časopisoch, na internete, stretávame sa s nimi i v reále. Moderným sa stáva virtuálne riadenie reálnych modelov pomocou FPV. Snaha riadiť čoraz väčšie, ťažšie, rýchlejšie modely. Proste vyniknúť niečým novým, ohurujúcim. Dvoj - trojmetrové 20kg stíhačky na kerosín, šesťmetrové vetrone, elektrické pohony s viac ako 1kW... autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
Pôvodne som mal pripravené iné názvy tohto článku. Jeden: „Orange Flight Stabilizer (RX3S) s Open Source – Koniec“, ale to, že ja s niečím končím, neznamená, že s tým musia končiť aj ostatní.
Ďalší „alternatívny“ názov: „Zbohom Orange Flight Stabilizer (RX3S) s Open Source –> Návrat k AssOrxu“. Ak sa vám zdá, že je jeden tendenčnejší ako druhý, tak pripúšťam a preto som zvolil ten, ktorý tam je. Ale nezúfajte, Miroslav (mior) zostáva Orange Flight Stabilizeru (RX3S) s Open Source aj naďalej verný. autor: Janko O. |
|
Tí, čo nás už trochu poznajú, si teraz povedia: „O čom to tu ten chlap točí? Posledné roky vyhlasuje, že „Spaľováky nikdy viac!“ a naraz sa tu rozcíti a so slzou v oku spomína na „Svoje“ spaľováky“.
Nuž, musíme priznať, že v niečom majú naozaj pravdu. Na druhú stranu sa tu však odhaľuje naša rozpoltená osobnosť, pretože stále síce tvrdíme, že „Spaľováky nikdy viac!“, no na druhú stranu k nim pristupujeme v duchu onoho legendárneho vtipu: „Kak charašo spaminať“. Takže sa vráťme v čase o nejakých 40 rokov späť, zaspomínajme si, zatlačme slzu v oku … autor: Janko O. |
|
Pôvodne som mal pre tento článok pripravený "vtipný" názov: "Ako merať prúd otáčkomerom", ale potom Miroslav prišiel s ešte vtipnejším názvom: "Ako merať otáčky ampérmetrom" a tak sme to radšej nechali tak.
K napísaniu tohto článku nás priviedla myšlienka, či by bolo možné, ak poznáme parametre motora (napäťovú konštatntu - Kv (otáčky na Volt) a odpor vinutia - Rd), určiť jeho prúdový odber a otáčky. Konkrétne: ak poznám veľkosť odoberaného prúdu, tak určiť jeho otáčky, bez ohľadu na použitú vrtuľu. Alebo: ak poznám otáčky vrtule (motora), tak stanoviť veľkosť prúdu. Odpoveď znie: MOŽNÉ TO JE ! autor: Janko O. |
|
Už to je presne 3 týždne, čo sme zverejnením článku „(Tak teda) S čím lietať?“ avizovali, že sme na HobbyKingu objednali stavebnicu modelu s kolmým štartom (VTOL – Vertical TakeOff and Landing = Zvislý štart a pristátie) CanadAir CL-84 Dynavert.
Model o pár dní skutočne aj prišiel. Hoci sa jedná o stavebnicu triedy PNF (Plug aNd Fly = Zapoj a leť), niekomu sa môže zdať, že nám trvá akosi pridlho, kým prakticky hotový model „spojazdníme“. autor: Janko O. |
|
V skutočnosti by tento článok mal mať nadpis: Zisťovanie vlastností gýr – „jeden a poltá“ časť, pretože na základe rozsiahlej diskusie k prvej časti tohto mini-seriálu, by sme si chceli, pred samotnými meraniami, niektoré veci ujasniť.
Jednak: prečo sa o používanie gýr a stabilizačných systémov v modeloch usilujeme, a za ďalšie: čo je možné dosiahnuť, prípadne, čo by bolo možné dosiahnuť s rôznymi druhmi stabilizačných zariadení. autor: Janko O. |
|
V minulej – tretej časti sme konštatovali, že ako záver prác na veľkých konštrukčných celkoch Herculesa sme si nechali naozajstnú „lahôdku“: podvozok.
Vlastne podvozky: hlavný štvorkolesový (pod krídlami), ten bude v prvej fáze „len“ odpružený (každé koleso nezávisle) a predný podvozok – dvojmontáž, ten bude odpružený a samozrejme riaditeľný. Dva týždne uplynuli a my sme nelenili: podvozky sú hotové. A môžete nám teda veriť: bola to skutočná „lahôdka“! autor: Janko O. |
|
Toľko otázok. A jedna ťažšia ako druhá.
A pritom je odpoveď na otázku „Koľko BECov môžete použiť v jednom modeli?“, len jedna a jednoduchá navyše: „Toľko, koľko chcete (potrebujete).“ Ale začnime pekne podľa J. A. Komenského: od jednoduchšieho ku zložitejšiemu, čiže jedným BECom. Vyzerá to, že žiadny problém, že je to jasné? Isto? No tak jedna kvízová otázka na úvod: „Aký prúd môžete trvale odoberať z 2A BECu? Že 2A? FIGU BOROVÚ! autor: Janko O. |
 so senzorom mpl3115a2 – 2.časť tit.jpg)
|
V minulej časti sme sa v krátkosti zoznámili s (výškovým) senzorom MPL3115A2 od firmy NXP (FreeScale).
Sľúbili sme, že vám ukážeme tú najjednoduchšiu (a aj pre amatérov zrozumiteľnú) cestu, ako s ním pracovať. A ukázali sme si pár riadkov kódu, ktorými sme senzor iniciovali tak, že teraz už pracuje – meria (nadmorskú) výšku a nám stačí si hotové výsledky už len „vyzdvihnúť“. Dnes si v úvode porovnáme Hexa (šestnástkové) a Binárne (dvojkové) čísla a potom opäť pomocou len dvoch riadkov kódu si zo senzora „vyzdvihneme“ našu aktuálnu nadmorskú výšku, aby sme ju potom mohli použiť napr. v telemetrii alebo zobraziť na LCD-displeji. autor: Janko O. |
|
Dnes si ukážeme, že pomocou elektroniky serva, čoby spínača, môžeme ovládať nie len jedny svetielka, alebo len jedno elektronické zariadenie.
Môžeme spínať aj dve, tri, či štyri svetielka (alebo čokoľvek iné). A v závere si ukážeme, že si takto môžeme vyrobiť automatické prižhavovanie spaľovacieho motora, alebo diaľkové ovládanie generátora dymu. autor: Janko O. |
|
Občas sa na modelárskych fórach objaví dotaz na porovnanie ťahu trojlistej alebo štvorlistej vrtule voči vrtuli dvojlistej toho istého priemeru a stúpania.
Alebo iná formulácia otázky, aký rozmer trojlistej (štvorlistej) vrtule použiť, aby bol jej ťah rovnaký ako vrtule dvojlistej? autor: Janko O. |
|
Začnem trochu okľukou:
Keď sa ma včera večer (môj mladší brat) Miroslav pýtal, či som bol lietať, tak som sa snažil vyjavenie krutej pravdy o havárii „Schwalbeho“ (Messerschmitt Me-262) zamaskovať inou - radoby pozitívnou správou: „Overil som platnosť piateho pravidla Modelárskych povier!“ Toto pravidlo hovorí: „Nechoď lietať viac ako raz v daný deň (napr. aj ráno, aj večer)“. No a včera (štvrtok 6.9.2018) som bol lietať dvakrát: ráno aj večer. A tak to aj dopadlo! autor: Janko O. |
|
Nuž, aby sme vám pravdu povedali, tak sme v rozpakoch.
Jednoznačnú odpoveď pre vás nemáme. Overovacím meraním sme pôvodnú teóriu, že bežné (elektrolytické) kondenzátory majú „nejaký“ ESR a Low ESR kondenzátory ho majú výrazne (násobne, či rádovo) menší, sme nepotvrdili. Ale všetko zlé je na niečo dobré: zistili sme, že „obyčajné“ (teda nie Low ESR) elektrolytické kondenzátory vôbec nie sú také zlé (čo sa ESR týka), aby sme ich zatracovali a na ich úkor na piedestál slávy stavali tie „ospevované“ Low ESR. autor: Janko O. |
|
Niekto si povie: „Teraz, keď je vonku tak sychravo? Nepoviem keby v letných horúčavách.“
Nuž, veď aj my sme sa čudovali. …................. A to sme ani nelietali. To bola len motorová skúška. A nebyť toho, že sme mali hneď poruke vodu z vodovodu, tak by sme teraz ani nemali čo vyfotografovať. ................................. Za prečítanie stoja aj "hodnotné" komentáre pod článkom. autor: Janko O. |
|
Zase dáka tá vaša „šifra“?
Spýtal sa ma na Nový rok (2021), keď sme si telefonovali, jeden modelársky kolega, keď som mu referoval, čomu sa práve venujem. Pritakal som a aby som mu ešte viac zamotal hlavu, tak som naňho vyhŕkol: Presnejšie CP-QS. Stíchol (a zrejme aj vytreštil oči) a tak som mu to „rozšifroval“: CP-QS je skratka od: Contra-rotating Propellers Quattro Star. Skrátene: Contra Quattro. autor: Janko O. |
|
V minulej časti sme sa zatiaľ sústredili len na jeden BEC.
Dnes sa pozrieme, čo sa stane, ak palubnú elektroniku budú napájať dva BECy zapojené paralelne. A aby sme nasimulovali najhoršie podmienky, vybrali sme dva BECy s čo najodlišnejším výstupný napätím. Tie sme potom krátkodobo postupne zaťažovali čoraz väčším a väčším prúdom. autor: Janko O. |
|
Názov „cevaro osvetlenie“ sme si nevymysleli, ale len prevzali. To raz, pri jednom podvečernom lietaní jeden náš modelársky kolega zahlásil: „To vaše cevaro-osvetlenie ...“
Už ani nevieme, ako veta pokračovala, ale podstatné je, že sa to ujalo a názov „nášho“ osvetlenia bol na svete. Súčasne sme si uvedomili, že nikde na našej web-stránke nie je jeho ucelený popis, až to začalo vyvolávať dojem, že to nebodaj tajíme a žiadne detaily nechceme zverejniť. A tak to teda bez problémov odtajníme a zverejníme aj so schémou, s návodom a programom pre mikrokontrolér, pre tých, ktorí by si to chceli sami zrealizovať. Nie je na tom nič ťažké ani zložité, najprácnejšie je naťahať v krídlach a trupe modelu drôtiky k LED diódam. autor: Janko O. |
|
Tento článok je zavŕšením seriálu „Takže: Jeden BEC? Dva BECy? Viac BECov?“
Dnes si ukážeme, ako sa správajú dva paralelne zapojené BECy s rozdielnym výstupným napätím, keď ich nezaťažujeme laboratórnym reostatom, ale skutočnými modelárskymi servami. Toto je samozrejme navodenie reálnych podmienok a to je to, čo nás skutočne zaujíma. A na záver si zhrnieme poznatky zo všetkých zrealizovaných meraní. autor: Janko O. |
|
V prvej časti tohto seriálu sme sa pozreli na to, čo znesie jeden BEC.
V druhej časti sme paralelne zapojili dva BECy s rozdielnym výstupným napätím, ktoré sme potom krátkodobo (tak, aby nezaúčinkovala tepelná ochrana) zaťažovali rôznymi prúdmi. Zaujímalo nás, aký prúd bude tiecť jedným a aký druhým BECom. Dnes budeme naše zapojenie zaťažovať dlhodobo (tak, aby tepelná ochrana zaúčinkovala), ale skúsime paralelne zapojiť aj tri a dokonca aj štyri BECy. A získané výsledky budeme navzájom porovnávať. autor: Janko O. |
|
|
Vzhľadom na veľkú rozsiahlosť štvrtého dielu Aeroškoly, rozhodli sme sa ju rozdeliť na časti, ktoré budú označené písmenami. Dnes časť: B.
.................................................................. Pokračujeme v naší škole létání s RC letadly letmým pohledem na RC soupravy. Zjistíme, jak je to s počtem kanálů, ovládáním, různými funkcemi, které dokáží zjednodušit život a podobně. Pochopit, jak všechno funguje a jak různé věci spolu souvisí je docela těžké. Doufejme, že vám tato lekce alespoň trošku problematiku vysílaček osvětlí. autor: Dr.LuckyLuke pripravil: Janko O. |
|
V duchu nášho pôvodného zámeru, maximálne využiť základnú telemetriu FrSky, prinášame návrh riešenia jednoduchého modulu, na akustickú signalizáciu stavu, kedy v pohonnej batérii zostáva už len prednastavené množstvo kapacity.
Tento modul je zapojený do AD-vstupu RC prijímača D8R v modeli, avšak na strane pilota netreba nič, pretože nastavenie prahových hodnôt aj akustickú signalizáciu zabezpečí modul FrSky Two Way Telemetry System v RC vysielači. Článok bol napísaný 17.11.2010. autor: Janko O. |
|
Ako parafrázu na nedávny článok o Vpershingovi a jeho synovi Martinovi s názvom "Zbroja na novú sezónu", máme teraz aj my chuť zvolať: „Tiež zbrojíme na novú sezónu".
Avšak aby modelári nevyzerali ako zbrojárski militanti, tak sme od toho radšej upustili.
Zvolili sme teda názov PC Telemetria. Na pretras prišiel aj názov Telemetria 2012. A keďže podľa zaručených správ má byť v roku 2012 koniec Sveta, báli sme sa, že to niekto premenuje na: „Telemetria konca Sveta". Dnes vám teda ponúkame len jej letmé predstavenie a spomenieme aj dôvody, ktoré nás k vývoju novej telemetrie, práve v takejto podobe viedli. autori: mior a Janko O. |
|
Názvom X-copter zvyčajne označujeme viacrotorové lietajúce stroje s vertikálnym umiestnením rotorov.
Ako fungujú, sa môžete dočítať v tomto článku. autor: vpershing pridal: mior |