Hľadaný výraz: Liberátor
Počet výsledkov: 14
|
Pred dvomi týždňami sme zverejnili článok, v ktorom sme sa pochválili, že náš „rodinný“ 2,8-metrový model amerického 4-motorového ťažkého bombardéra má prvé lety za sebou.
Tiež sme sa priznali, že Liberátor je síce letuschopný, ale nie je ešte úplne dokončený a že tie posledné „cingrlátka“ budú dorobené až teraz, po úspešnom zálete. A jedným z tých „cingrlátok“ je zvukový modul, ktorý modelu dodá autentický zvuk štyroch dvoj-hviezdicových 14-valcových piestových motorov Pratt & Whitney. pripravil: Janko O. |
|
Bolo to pred týždňom – 20.9.2020 na Čerín-Čačíne a bolo krásne počasie a fajn (nie veľmi teplo).
Po takmer roku príprav, výpočtov, simulácií, meraní, nastavovaní, skúšaní a samozrejme postupnom kompletovaní stavebnice prišla tá chvíľa, keď sa proste muselo rozhodnúť: buď Liberátor bude lietať (a dožije sa definitívneho dokončenia), alebo skončí v kúte zabudnutia. Pripravenosť Liberátora k (prvému) letu som mojim bratom hlásil už dávnejšie, ale čakali sme na vhodné podmienky. A tie teda prišli pred týždňom. pripravil: Janko O. video: Jožko Neč |
|
Väčšina modelárov presadzuje zásadu: Len nič nemerať!
A drvivá väčšina modelárov má ešte „vyššiu“ zásadu: Len nič nepočítať! Lenže my sme takí voláki "opační". Keď ideme do nového projektu, tak čo sa dá (teoreticky) vypočítame alebo nasimulujeme – v počítači. A čo sa vypočítať alebo nasimulovať nedá (alebo to nevieme), to zmeriame. A až potom začneme projekt realizovať. autor: Janko O. |
|
Opäť je to vzorka našej mobilno-telefónnej komunikácie.
….............. Model amerického ťažkého bombardéra B-24 Liberátor má celkom 6 strieľní, pričom štyri (horná, dolná, predná a zadná) sú už od výrobcu prispôsobené na to, aby boli otočné pomocou serv. Ale moji bratia (Milan a Miroslav) trvali na svojom: „To, že sú strieľne otočné, je málo. Hlavne zbraní sa musia pohybovať hore aj dole! A tie pohyby musia vyzerať vierohodne, ako u skutočného lietadla!“ pripravil: Janko O. |
|
Vyzerá to ako nejaký odtrhnutý zvyšok vety, ale …
Je to vlastne voľné pokračovanie nadpisu minulého článku: Zmerali sme ťah pohonu 2,8m bombardéra B-24 Liberátor. Lenže sme nechceli „miešať hrušky s jablkami“ a hoci sme obe merania urobili v jeden deň - „jedným vrzom“, tak sme meranie parametrov pohonnej jednotky, zloženej zo 127-mm dúchadla, oddelili do samostatného článku. autor: Janko O. |
|
Už ste si možno všimli, že občas nadpisy našich článkov síce niečo naznačujú, ale sami o sebe môžu pôsobiť dojmom nejakej skomoleniny.
A možno aj teraz je to tak. Je to podobné ako v televíznej šou „Inkognito“, kde súťažiaci väčšinou až na konci uznajú, že indícia bola dobrá. autor: Janko O. |
|
Nie že by firma Allegro nevyrábala 200-Ampérový prúdový senzor typu ACS758-200B-PFF.
Áno, vyrába. Ale my momentálne taký nemáme. A keďže sme (ako vždy) nedočkaví, tak sme sa rozhodli upraviť taký, ktorý sme mali naporúdzi: 150-Ampérový. Myšlienka bola jednoduchá: presne definovanú časť prúdu „odviesť“ mimo senzor tak, aby netiekol cez senzor, ale cez „bočník“. A potom už len stačilo v telemetrickom module zmeniť konštantu senzoru z 13,3 na 10 mV/A. autor: Janko O. |
|
Opäť vzorka našej „diaľkovej“ konverzácie.
Keď si moji dvaja bratia, Milan a Miroslav, pozreli článok, v ktorom popisujem, ako som urobil pruženie hlavného podvozku na 2,54-metrového bieleho (C-130) Herculesa, tak si o mne zrejme pomysleli: „Ten sa na (B-24) Liberátora asi vykašľal!“ Aby som ich mrzké podozrenia vyvrátil, tak som opäť musel predložiť nevyvrátiteľné dôkazy: Kratučké video o tom, že hlavný podvozok Liberátora funguje ako má. pripravil: Janko O. |
|
Mnohí pochopili, že takto nejako ma telefonicky „vypočúvali“ moji (dvaja) bratia.
Zadali mi úlohy a potom kontrolujú postup prác. A keďže ma nemohli skontrolovať osobne, tak to robili aspoň telefonicky. A aby som nemohol podvádzať, tak následne som musel predložiť nezvratné dôkazy. Na fotografiách síce môže byť vidno, ako to vyzerá, ale nie je vidno, či a ako to funguje. A tak som musel natáčať „dokumentárne“ videá. pripravil: Janko O. |
|
Pred nejakým časom na RC mánii, alebo na RC portáli, neviem – už si nepamätám, nejaký modelár spomínal, že sa mu na nejakom väčšom (myslím, že akrobatickom) modeli sami od seba rozkmitávali servá.
Hoci sme vtedy nejaké väčšie modely (ešte) nemali a akrobatické už vôbec nie, spozornel som. Spomenul som si totiž, že pred pár rokmi som na mojom zbrusu novom Skipperovi musel vymeniť všetky (štyri) servá. Prečo? Sami od seba sa rozkmitávali! autor: Janko O. |
|
Modelárska sezóna sa hádam pomaly začína (napísané začiatkom júna 2020) a dúfajme, že ani Korona-kríza už ju nedokáže zastaviť.
A tak okrem modelov pripravujeme aj ostatné všakovaké „drobnosti“, ktoré sú pri modelárskom „kočovaní“ potrebné. Neviem, či stojan na krídla, ktorého jeden z rozmerov je takmer meter, je „drobnosť“, ale isté je, že pri preprave modelu na miesto lietania je to naozaj veľký pomocník. pripravil: Janko O. |
|
Nemáme na mysli haváriu takzvane „na ruky“, teda haváriu zavinenú pilotom.
Máme na mysli haváriu, spôsobenú zlyhaním nejakej technickej časti modelu. Hoci v percentuálnom poňatí havárie „na ruky“ vysoko prevažujú nad haváriami, zavinenými technikou, tak „technické“ havárie sa zase vyznačujú mimoriadne silným pocitom bezmocnosti. Preto obzvlášť u veľkých, a teda drahých a na stavbu náročných modelov je snaha minimalizovať dôsledky technických zlyhaní zdvojovaním kľúčových komponentov riadenia. pripravil: Janko O. |
|
Aby ste tomu rozumeli: Slovo „žeravá“ má vyjadrovať charakter počasia, teplotné pomery, či ako to nazvať.
Bola to naša tretia akcia tohto roku, na ktorej sme boli. A pravdu povediac, zakaždým sa počasie nejako „predviedlo“, avšak zakaždým inak: - V Gôtovanoch bolo teplotne fajn, fúkal však silný vietor. - V Častej (v piatok, keď sme tam boli my) poprchovalo. - No a v Očovej síce nefúkalo, ani nepoprchovalo, bolo však teplo „na zdochnutie“. Boli sme tam v piatok podvečer, aj v sobotu asi do 13:00. pripravil: Janko O. |
|
Nuž, aby sme vám pravdu povedali, tak sme v rozpakoch.
Jednoznačnú odpoveď pre vás nemáme. Overovacím meraním sme pôvodnú teóriu, že bežné (elektrolytické) kondenzátory majú „nejaký“ ESR a Low ESR kondenzátory ho majú výrazne (násobne, či rádovo) menší, sme nepotvrdili. Ale všetko zlé je na niečo dobré: zistili sme, že „obyčajné“ (teda nie Low ESR) elektrolytické kondenzátory vôbec nie sú také zlé (čo sa ESR týka), aby sme ich zatracovali a na ich úkor na piedestál slávy stavali tie „ospevované“ Low ESR. autor: Janko O. |